Systém emisných povoleniek v EÚ. Prečo ho označujú ako neférový či špekulatívny? (Komentár)
Systém emisných povoleniek v Európskej únii (EU ETS) je kľúčovým nástrojom na znižovanie emisií skleníkových plynov, ale vyvoláva aj kontroverzie, ktoré vedú k jeho označeniu slovami neférový alebo špekulatívny. Poďme sa na to pozrieť jednoducho a jasne, aby to bolo zrozumiteľné aj bez hlbokých technických znalostí.
Ako funguje systém emisných povoleniek (EU ETS)?
1. Základná myšlienka
– EU ETS je trhový mechanizmus, ktorý núti firmy platiť za emisie skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého (CO2).
Funguje na princípe „znečisťovateľ platí“ – ak firma vypúšťa emisie, musí si kúpiť povolenky, ktoré jej dávajú právo vypustiť určité množstvo CO2 (1 povolenka = 1 tona CO2).
– Systém pokrýva asi 40 % emisií EÚ, najmä v odvetviach ako energetika (elektrárne), priemysel (napr. oceliarne, cementárne) a letectvo. Zahŕňa 27 krajín EÚ plus Nórsko, Island a Lichtenštajnsko.
2. Ako to funguje v praxi
– Emisný strop: EÚ stanovuje celkový limit emisií (počet povoleniek) pre pokryté sektory.
Tento strop sa postupne znižuje, aby sa dosiahli klimatické ciele (napr. zníženie emisií o 55 % do roku 2030 oproti roku 1990 v rámci balíka „Fit for 55“).
– Rozdelenie povoleniek: Časť povoleniek firmy dostávajú zadarmo (najmä odvetvia ohrozené presunom výroby mimo EÚ, tzv. únik uhlíka), zvyšok kupujú na aukciách alebo na trhu. Od roku 2026 sa bezplatné povolenky budú postupne rušiť.
– Obchodovanie: Firmy môžu povolenky kupovať, predávať alebo si ich šetriť. Ak firma zníži emisie (napr. investíciou do čistejších technológií), môže prebytočné povolenky predať. Ak emisie prekročí, musí povolenky dokúpiť, inak mu hrozia pokuty (100 €/t + nutnosť dokúpiť chýbajúce povolenky).
– Ceny povoleniek: Cena sa určuje na trhu a kolíše podľa dopytu a ponuky. V roku 2023 dosiahla rekordných 100 €/t, čiastočne z dôvodu obmedzenia dodávok plynu z Ruska, čo zvýšilo používanie uhlia, a tým aj dopyt po povolenkách.
3. Ciele a výsledky
– Systém funguje od roku 2005 a pomohol znížiť emisie v pokrytých sektoroch o približne 10 % (podľa OECD).
– Výnosy z aukcií (napr. 30,7 miliardy € v roku 2021) idú členským štátom, ktoré ich majú použiť na klimatické projekty, ako sú obnoviteľné zdroje či energetická efektívnosť (aspoň 50 % by malo ísť na tieto účely).
Prečo je systém označovaný za neférový a špekulatívny?
Niektorí kritici považujú EU ETS za neférový alebo špekulatívny z nasledujúcich dôvodov:
1. Neférovosť
– Nerovnomerné zaťaženie firiem a krajín
§ Energeticky náročné odvetvia (napr. oceliarstvo) v EÚ čelia vysokým nákladom na povolenky, zatiaľ čo firmy mimo EÚ (napr. v Číne) nemusia platiť podobné poplatky, čo znevýhodňuje európske firmy na globálnom trhu. To vedie k riziku „úniku uhlíka“ – presunu výroby do krajín s menej prísnymi pravidlami.
§ Krajiny s nižšími príjmami (napr. Slovensko, Bulharsko) môžu mať väčší problém financovať prechod na čisté technológie, zatiaľ čo bohatšie štáty (napr. Nemecko) majú viac zdrojov na investície.
– Bezplatné povolenky: Niektoré odvetvia dostávajú povolenky zadarmo, aby sa predišlo úniku uhlíka, no kritici tvrdia, že to zvýhodňuje veľké firmy a nie je spravodlivé voči menším hráčom alebo sektorom, ktoré povolenky kupovať musia. Napríklad energetika v krajinách ako Maďarsko či Bulharsko ešte dostáva bezplatné kvóty, kým inde už nie.
– Dôsledky pre spotrebiteľov: Rastúce ceny povoleniek zvyšujú náklady na energiu (napr. elektrinu z uhlia), čo sa premieta do vyšších cien pre domácnosti. Kritici, ako analytik Radovan Ďurana, poukazujú na to, že to môže viesť k energetickej chudobe, najmä v chudobnejších regiónoch.
2. Špekulatívnosť
– Kolísanie cien a špekulácie: Cena povoleniek je nestála – v rokoch 2008 – 2018 bola nízka (pod 10 €/t) z dôvodu prebytku kvót po finančnej kríze, no od roku 2020 prudko stúpla (až na 100 €/t v roku 2023). Kritici, ako napríklad používatelia na X, tvrdia, že vysoké ceny priťahujú špekulantov, ktorí obchodujú s povolenkami ako s komoditou (podobne ako s ropou či bitcoinom), čo zvyšuje ceny energií bez priameho prínosu pre klímu.
– Deformácia trhu: Európska komisia reguluje množstvo povoleniek a zasahuje do trhu (napr. odoberaním kvót do stabilizačnej rezervy), čo kritici ako Ďurana označujú za umelú manipuláciu ceny, ktorá narúša trhový mechanizmus. Dotácie a výnimky (delenie na zelené a nezelené zdroje) systém ďalej deformujú.
– Nedostatočný globálny účinok: EÚ produkuje menej ako 20 % svetových emisií, takže aj keby ETS znížil emisie v Európe, globálne emisie môžu rásť následkom presunu výroby do krajín ako Čína, kde sú povolenky lacnejšie alebo žiadne. To vedie k otázke, či systém skutočne prispieva k celosvetovému boju proti zmene klímy, alebo len presúva problém inam.
3. Kontroverzie v praxi
– Nedostatočné zníženie emisií: Napriek poklesu emisií o približne 10 % kritici tvrdia, že ETS neprináša dostatočne rýchle znižovanie emisií na splnenie cieľov Parížskej dohody (cena 33 – 66 €/t v roku 2020 bola považovaná za nedostatočnú, hoci dnes je vyššia). Používateľ X @michalpur poukazuje na paradox, že rekordné ceny povoleniek sprevádzajú vysoké emisie, čo nazýva zlyhaním systému.
– Sociálne následky: Plánované rozšírenie ETS na dopravu a bývanie (ETS 2) od roku 2027 vyvoláva obavy, že zvýši náklady pre domácnosti, čo kritici ako @KarelHavlicek_ označujú za „sociálny inžiniering“. Sociálny klimatický fond (87 miliárd €) má zmierniť tieto dosahy, no jeho efektivita je neistá.
EU ETS je navrhnutý ako efektívny nástroj na znižovanie emisií skleníkových plynov tým, že firmy núti platiť za znečisťovanie a investovať do čistejších technológií. Postupné znižovanie emisného stropu a obchodovanie s povolenkami majú zabezpečiť nákladovo efektívne znižovanie emisií. Kritici ho však označujú za neférový, pretože znevýhodňuje európske firmy oproti globálnej konkurencii, zaťažuje chudobnejšie krajiny a domácnosti a jeho vysoké ceny podporujú špekulácie, ktoré zvyšujú ceny energií. Navyše presun výroby mimo EÚ môže oslabiť globálny environmentálny prínos. EÚ sa snaží tieto problémy riešiť (napr. uhlíkovým clom od r. 2026), no systém zostáva kontroverzný pre svoju komplexnosť a sociálno-ekonomické následky.
Kto a kedy vymyslel a schválil EU ETS?
Vznik a návrh EU ETS
Myšlienka a inšpirácia
– Systém emisných povoleniek (EU Emissions Trading System, EU ETS) vychádza z princípu „cap and trade“ (strop a obchodovanie), ktorý prvýkrát úspešne aplikovala Agentúra na ochranu životného prostredia USA (EPA) v 90. rokoch v programe Acid Rain Program na zníženie emisií SO₂.
– V EÚ sa myšlienka emisného obchodovania objavila po podpise Kjótskeho protokolu (1997), ktorý stanovil právne záväzné ciele na zníženie emisií skleníkových plynov.
– EÚ (vtedy 15 členských štátov) sa zaviazala znížiť emisie o 8 % oproti úrovniam z roku 1990 do obdobia 2008 – 2012. Keďže pokusy o zavedenie uhlíkovej dane v 90. rokoch zlyhali pre odpor priemyslu, Európska komisia (EK) začala v roku 1998 pracovať na alternatíve – systéme obchodovania s emisiami.
– Kľúčovou postavou bol Jos Delbeke, vtedajší vysoký úradník EK (neskôr generálny riaditeľ pre klímu), ktorý viedol prípravu návrhu EU ETS.
Legislatívny proces
– V októbri 2003 Európsky parlament a Rada EÚ schválili smernicu 2003/87/ES, ktorá oficiálne zaviedla EU ETS. Smernica bola výsledkom rokovaní medzi EK (pod vedením komisárky pre životné prostredie Margot Wallström), členskými štátmi a EP.
– Systém začal fungovať 1. januára 2005 ako prvá fáza (2005 – 2007), označovaná ako „učiaca sa fáza“. Pokrýval emisie CO₂ z veľkých zariadení (napr. elektrárne, oceliarne) s tepelným výkonom nad 20 MW, čo predstavovalo približne 40 % emisií EÚ.
Kto zohral rozhodujúcu úlohu?
Európska komisia
– Navrhla systém pod vedením Margot Wallströmovej (komisárka pre životné prostredie, 1999 – 2004) a Josa Delbekeho (hlavný architekt).
– Európsky parlament a Rada EÚ: Schválili smernicu v roku 2003 (Slovensko vtedy ešte nebolo členským štátom EÚ). Parlament zohral rozhodujúcu úlohu pri presadzovaní princípu „znečisťovateľ platí“.
– Členské štáty: Každý štát musel predložiť národný alokačný plán (NAP), ktorý schvaľovala EK, čím sa zabezpečila koordinácia na národnej úrovni.
– Inšpirácia zvonku: Koncept vychádzal z amerických skúseností (EPA) a dobrovoľných pokusov vo Veľkej Británii a Dánsku pred rokom 2005.
Vývoj a reformy
– EU ETS prešiel štyrmi fázami (2005 – 2007, 2008 – 2012, 2013 – 2020, 2021 – 2030), pričom zásadné reformy (napr. zavedenie trhovej stabilizačnej rezervy v r. 2015, rozšírenie na letectvo v r. 2012 a námornú dopravu v r. 2024) boli schválené pod vedením EK (Frans Timmermans v rámci balíka „Fit for 55“ v roku 2021).
– V roku 2023 bola schválená revízia EU ETS (smernica 2023/959), ktorá zvýšila cieľ zníženia emisií na 62 % do roku 2030 (oproti 2005) a zaviedla ETS2 pre dopravu a budovy (od roku 2027).
Škandály a zneužívanie spojené s EU ETS
EU ETS, hoci je považovaný za úspešný nástroj (zníženie emisií o približne 47 % od r. 2005 do r. 2023), spôsobil viacero škandálov a problémov.
Hlavné škandály a problémy
1. Prebytok povoleniek a nízke ceny (2005 – 2012)
– Problém: Počas prvej (2005 – 2007) a druhej fázy (2008 – 2012) členské štáty prideľovali príliš veľa povoleniek zadarmo na základe historických emisií („grandfathering“). To viedlo k prebytku povoleniek a poklesu cien (napr. z 30 €/t v r. 2006 na takmer 0 € v r. 2007; neskôr približne 5 €/t). Nízke ceny oslabili motiváciu firiem investovať do dekarbonizácie.
– Príčina: Nesprávne odhady emisií členskými štátmi, ekonomická kríza 2008 (znížený dopyt po povolenkách) a slabá koordinácia národných alokačných plánov.
– Riešenie: EK zaviedla trhovú stabilizačnú rezervu (MSR) v roku 2015 (smernica 2015/1814), ktorá od roku 2019 odoberá prebytočné povolenky z trhu, čím zvýšila ceny (v r. 2023 približne100 €/t).
2. Podvody s DPH (2008 – 2010)
– Problém: Zločinecké siete využili slabiny v systéme obchodovania s povolenkami na daňové podvody typu „karusel“. Podvodníci kupovali povolenky v jednej krajine bez DPH, predávali ich s DPH v inej krajine a daň si ponechali, čím spôsobili straty odhadované na 5 – 10 miliárd €.
– Príklad: V roku 2009 Europol odhalil podvody v Nemecku, Francúzsku a Veľkej Británii, kde organizované skupiny manipulovali s povolenkami cez burzy ako BlueNext.
– Riešenie: EK zaviedla prísnejšie pravidlá pre Union Registry (centrálny register povoleniek) a zlepšila dohľad nad obchodovaním (napr. smernica 2010/64/EÚ proti daňovým podvodom).
3. Kybernetické útoky a krádeže povoleniek (2010 – 2011)
– Problém: Hackeri napadli národné registre povoleniek (napr. v Česku, Poľsku a Grécku) a ukradli povolenky v hodnote približne 50 miliónov €. Len v Česku bolo ukradnutých približne 1,6 milióna povoleniek z účtov cementární.
– Dôsledok: Dočasné pozastavenie obchodovania v roku 2011 a strata dôvery v bezpečnosť systému.
– Riešenie: Prechod na centralizovaný Union Registry (2012) a posilnenie kybernetickej bezpečnosti.
4. Obvinenia z manipulácie a netransparentnosti
– Problém: Niektorí kritici (environmentalisti, @CarbonMarketWatch na X) obviňujú členské štáty z netransparentného využívania výnosov z EU ETS (približne 175 miliárd € od roku 2013). Hoci EK odporúča používať výnosy na klimatické projekty, správy členských štátov sú často nejasné a peniaze sa používajú na bežné rozpočtové výdavky.
– Príklad: Slovensko a Poľsko boli kritizované za nízku transparentnosť v tom, ako využívajú ETS výnosy (v roku 2023 približne 43 % na energetiku a 23 % na dopravu).
– Politická kritika: Slovenskí politici (napr. @MilanUhrik na X) obviňujú EK zo „zeleného fanatizmu“, tvrdiac, že EU ETS zvyšuje ceny energie (120 – 150 €/MWh na Slovensku), čo škodí priemyslu (napr. U. S. Steel Košice, približne 50 – 70 €/t ocele).
5. Kontroverzia okolo bezplatných povoleniek
– Problém: Priemyselné odvetvia (napr. oceľ, cement) dostávajú bezplatné povolenky, aby sa predišlo „úniku uhlíka“ (presun výroby mimo EÚ). Kritici (napr. @GreenpeaceEU na X) tvrdia, že to oslabuje motiváciu dekarbonizovať a zvýhodňuje veľké firmy. Od r. 2026 až do r. 2034 sa budú bezplatné povolenky postupne rušiť a zavedie sa mechanizmus uhlíkovej korekcie na hraniciach (CBAM).
– Dôsledok: Napätie medzi priemyslom a environmentalistami, najmä v krajinách ako Slovensko, kde U. S. Steel profituje z bezplatných povoleniek.
Úspechy napriek škandálom
– EU ETS od roku 2005 do roku 2023 znížil emisie približne o 47 % a ušetril 1,2 miliardy ton CO₂ v rokoch 2008 – 2016.
– Reformy (MSR, CBAM, ETS2) posilnili systém, zvýšili ceny povoleniek (100 €/t v roku 2023) a zlepšili jeho efektívnosť.
Škandál s emisnými povolenkami a Jánom Slotom
Ani Slovensko sa nevyhlo škandálu s EU ETS, stačí si spomenúť na kauzu spojenú s Jánom Slotom.
Kontext kauzy
– Časové obdobie: Kauza sa odohrala počas prvej vlády Roberta Fica (2006 – 2010), keď bola SNS pod vedením Jána Slotu súčasťou vládnej koalície (spolu so Smer-SD a ĽS-HZDS).
– Pozadie: Ján Slota, vtedajší predseda SNS (1994 – 1999, 2003 – 2012) a exprimátor Žiliny (1990 – 2006), bol v tom čase výraznou politickou figúrou. SNS kontrolovala Ministerstvo životného prostredia, ktoré bolo zodpovedné za správu emisných povoleniek v rámci EU ETS.
Podstata škandálu: Predaj emisných kvót (2008 – 2009)
Čo sa stalo
– V rokoch 2008 – 2009 Slovensko predalo svoje nadbytočné emisné kvóty (AAU – Assigned Amount Units) za extrémne nízku cenu, približne 5 – 6 €/t CO₂, hoci trhová cena bola približne dvojnásobná (10 – 12 €/t).
– Predaj zorganizovalo Ministerstvo životného prostredia pod vedením nominantov SNS (ministri Ján Chrbet a Viliam Turský). Kvóty kúpila firma Interblue Group, registrovaná v USA, no s pochybnou štruktúrou vlastníctva (sídlo v garáži v Seattli, prepojenia na nejasné osoby).
– Slovensko stratilo odhadom 47 – 66 miliónov €, pretože kvóty boli predané pod cenu, čím Slovensko prišlo o potenciálne vyššie príjmy.
Spojenie s Jánom Slotom
– Slota nebol priamo obvinený ani súdený v tejto kauze, no jeho vplyv ako predsedu SNS a väzby na nominantov ministerstva (Chrbet, Turský) viedli k podozreniam, že mohol z obchodu profitovať. Komentátor Marián Leško dokonca označil Slotu a Fica za „dve hlavy jednej zločineckej skupiny“ v súvislosti s emisnou kauzou.
– Bývalý minister financií Ján Počiatek (Smer-SD) v nahrávke z roku 2009 (zverejnenej Dobroslavom Trnkom a Marianom Kočnerom) uviedol, že Slota v emisnej kauze „oholil aj Fica“, čo naznačuje, že Slota mohol získať neoprávnené výhody.
– Slota bol známy luxusným životným štýlom (napr. Bentley Continental GT za 2,6 milióna SKK, vila na chorvátskej riviére, lietadlo Meta Sokol L40), ktorý zrejme nezodpovedal jeho oficiálnym príjmom (približne 10 000 € ročne v r. 2006). Lietadlo bolo údajne financované zo schém spojených s emisným škandálom.
Dôsledky
– Minister Ján Chrbet bol odvolaný pre zodpovednosť za predaj kvót pod cenu. Jeho nástupca Viliam Turský bol neskôr odvolaný za iný pochybný kontrakt. Po troch odvolaniach ministrov SNS nakoniec premiér Fico odobral SNS kontrolu nad Ministerstvom životného prostredia.
– Kauza bola premlčaná, takže nikto nebol trestne stíhaný.
– Verejnosť ju označila za príklad korupcie, ktorá poškodila Slovensko o desiatky miliónov eur.
Súvislosť s EU ETS
– Emisná kauza súvisí s druhou fázou EU ETS (2008 – 2012), keď členské štáty spravovali nadbytočné kvóty z Kjótskeho protokolu (AAU) a mohli ich predávať. Slabá regulácia a netransparentnosť viedli k podozreniam z korupcie, čo bolo typické aj v iných krajinách (napr. Česko, Poľsko).
– Kauza ilustruje širší problém EU ETS raných fáz: nedostatočnú kontrolu nad prideľovaním a obchodovaním s kvótami, čo umožňovalo manipuláciu a zneužitie.
Priemysel, energetika a EU ETS
Emisná kauza priamo súvisí s priemyslom a energetikou, lebo ukazuje, ako netransparentný predaj kvót poškodil Slovensko a oslabil efektívnosť systému. Vysoké ceny povoleniek (približne100 €/t CO₂ v r. 2023) aj dnes zvyšujú ceny energie (120 – 150 €/MWh na Slovensku vs. 42 €/MWh vo Francúzsku cez ARENH), čo brzdí priemysel (napr. U. S. Steel Košice, približne 50 – 70 €/t ocele) aj výskum (napr. CERN, približne 1 TWh/rok). Lacnejšia energia by celkovo podporila ekonomiku.
Škandály a dôvera v politiku EÚ
Slovenská kauza emisných kvót (2008 – 2009) aj nástenkový tender (2008) sú príkladmi netransparentnosti, ktoré pripomínajú kritiku Ursuly von der Leyenovej v kauze Pfizergate (2025). A iné kauzy (Santer 1999) zase ukazujú, ako škandály ohrozujú dôveru v Európsku komisiu. Stabilná energetická politika je nevyhnutná vo všeobecnosti, ale nezaobíde sa bez nej najmä priemysel, ekonomika a ani výskum. Emisná kauza zároveň ilustruje, ako korupcia oslabuje financovanie týchto oblastí.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.
Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.