Zaujímavosti » História

Ako zmeškaný vlak v roku 1876 viedol k prijatiu štandardného času a vzniku časových pásiem (Komentár)

Vízia Sandforda Fleminga navždy zmenila spôsob, akým ľudia merajú, chápu a organizujú čas.

V júli 1876 stál škótsko-kanadský inžinier Sandford Fleming na nástupišti írskej železnice a zúril – zle si prečítal cestovný poriadok, pomýlil si dopoludňajší čas s popoludňajším, a preto zmeškal vlak. Táto nepríjemnosť ho priviedla k myšlienke, že 24-hodinový formát času by bol omylu zabránil. Jeho vynaliezavá myseľ sa však nezastavila len tam. Predstavoval si globálne časové pásma: dvadsaťštyri pásiem okolo Zeme, každé široké 15 stupňov zemepisnej dĺžky a posunuté o jednu hodinu.

Myšlienka štandardizovaného času mala v ére rýchleho rozvoja železníc a rastúcej mobility obrovský význam. Každé mesto malo vtedy zavedený vlastný miestny čas, čo komplikovalo používanie cestovných poriadkov a značne zvyšovalo riziko nehôd. V októbri 1841 sa v blízkosti Westfieldu v štáte Massachusetts v dôsledku nepresnému času zrazili dva vlaky. Dvaja ľudia zahynuli. V roku 1853 dvadsať cestujúcich a členov personálu zahynulo v blízkosti Pawtucketu v štáte Rhode Island, keď sa nový rušňovodič spoliehal na hodinky požičané od mliekara; časový posun viedol k tragédii.

Fleming, vynálezca aj vedec, bol neúnavným zástancom vedeckej spolupráce. Založil spoločnosti Royal Society of Canada a Canadian Institute. Svoju myšlienku propagoval v publikáciách, v prezentáciách vedeckým spoločnostiam a v rozhovoroch s vedúcimi pracovníkmi železníc, s ktorými mal vynikajúce vzťahy vďaka svojim bohatým skúsenostiam s Intercolonial Railway a Canadian Pacific Railway (CPR).

Získal spojencov v Severnej Amerike aj Európe a bol lídrom transatlantickej vedeckej spolupráce, v rámci ktorej svoj návrh premenil na skutočnosť. Pomáhal mu astronóm a meteorológ Cleveland Abbe, vedúci amerického Meteorologického úradu, ktorý už dlho apeloval na zjednotenie času v záujme jednotného hlásenia zo vzdialených meteorologických staníc.

Ich úsilie vyvrcholilo 18. novembra 1883 – v deň známy ako Deň dvoch poludní. Na poludnie toho dňa severoamerické železnice prijali systém štandardných časových pásiem. Železničné hodiny na celom kontinente prešli z miestneho času na jedno zo štyroch základných pásiem: východné, centrálne, horské a tichomorské. V živote miliónov ľudí to bol okamih radikálnej zmeny. V New Yorku ľudia sledovali, ako ich hodiny ukazujú poludnie dvakrát – raz podľa slnka a raz podľa nového štandardu. Niektorí to považovali za útok na tradície a nebezpečný zásah do prirodzeného rytmu života.

Nový systém presne nasledoval Flemingove odporúčania a priniesol poriadok do severoamerického priemyslu a obchodu. Okamžitým účinkom bolo drastické zníženie železničných nehôd a chýb v cestovných poriadkoch, čím sa pripravila cesta k rýchlejšiemu a bezpečnejšiemu cestovaniu i efektívnejšiemu pohybu tovaru a ľudí.

FlemingovoGreenwich úsilie však neskončilo v Severnej Amerike. Zúčastnil sa na medzinárodných konferenciách, ktorých vyvrcholením bola v roku 1884 Medzinárodná meridiánová konferencia vo Washingtone, D. C. Jeho návrhy tam významne prispeli k tomu, že viac ako dvadsať krajín prijalo greenwichský poludník za nultý poludník, základ nového globálneho štandardu merania času. Štáty postupne vytvorili legislatívu definujúcu používanie štandardizovaných časových pásiem v každodennom i obchodnom živote.

Dnes má Kanada šesť časových pásiem – od Newfoundlandu (so špecifickým 30-minútovým posunom) cez atlantické, východné, centrálne a horské až po tichomorské pásmo. Spojené štáty majú päť kontinentálnych pásiem a štyri ďalšie na ostrovných územiach v Tichom oceáne a Karibiku. Rusko sa rozprestiera v jedenástich časových pásmach, zatiaľ čo Čína na celom území používa jednotný čas.

Flemingova vízia natrvalo zmenila spôsob, akým spoločnosť meria a organizuje čas. Všeobecné prijatie jeho modelu časových pásiem znamenalo, že po prvýkrát bolo možné presne koordinovať vlakové poriadky, telegrafické správy aj medzinárodný obchod. Tento systém v podstate funguje dodnes, čo je najlepším dôkazom Flemingovho intelektuálneho výkonu.

Fleming bol mimoriadne produktívny muž. Podporoval volebnú reformu a uprednostňoval pomerný volebný systém. Zasadzoval sa za výstavbu podmorských káblov spájajúcich Severnú Ameriku, Európu a Austráliu. V roku 1851 navrhol prvú kanadskú poštovú známku.

Jeho práca na železniciach v prímorských provinciách a na výstavbe kanadskej železnice (CPR) zohrala kľúčovú úlohu pri zjednocovaní Kanady. Ak poznáte slávnu fotografiu zatĺkania „posledného klinca“ CPR, Fleming je ten vysoký fúzatý muž v cylindri stojaci za riaditeľom železníc Donaldom Smithom, ktorý drží kladivo. Za svoje zásluhy bol Fleming v roku 1897 pasovaný za rytiera.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odzrkadľovať názory The Epoch Times.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK