Prečo Boko Haram a fulanské milície prenasledujú kresťanov aj moslimov v Nigérii (Špeciál)
Osud kresťanov vzbudzoval relatívne malú pozornosť sveta, kým Trumpova administratíva nezačala hroziť zásahom.
Nuhu Dauda bol na misijnej ceste, asi 125 míľ od svojho domu v nigérijskom štáte Plateau (Nigéria je federatívna republika, pozn. prekl.), keď dostal panický telefonát od svojho mladšieho brata. „Povedal, že džihádisti obkľúčili môj dom a skandovali, že zabijú všetkých, čo sú vnútri,“ povedal 67-ročný kresťanský misionár Dauda pre Epoch Times.
Polícii sa podarilo zachrániť päť členov rodiny, kým ťažko ozbrojení muži podpálili dom a zabili mladého kolegu misionára. Bolo to v roku 2005.
„Odvtedy som za 20 rokov videl, ako masakrujú našich ľudí… Videl som, ako zabili členov mojej rodiny, príbuzných a priateľov. Nosil som telá svojich blízkych a pochovával som ich,“ spomína Dauda.
Ťažká situácia kresťanov v tejto krajine vzbudila relatívne malú pozornosť sveta, až kým sa Trumpova administratíva nezačala vyhrážať, že zabráni masovým vraždám, ktoré podľa nej predstavujú „genocídu“.
Nigérijská vláda popiera tvrdenia o náboženskom prenasledovaní a násilie označuje za bezpečnostnú krízu s „komplexnými sociálno-ekonomickými a politickými koreňmi“, ktorá postihuje ľudí všetkých vierovyznaní.
Nárast brutálnych útokov na kresťanské komunity zo strany radikalizovaných povstalcov v posledných rokoch však súvisí so širším nárastom násilného islamského extrémizmu v celom regióne.
Boko Haram a nárast násilia
Dauda vyrastal v mieri s moslimskými priateľmi a susedmi v úrodnej oblasti Stredného pásu. Všetko sa však začalo meniť okolo roku 2001.
„Bolo to pre nás také zvláštne, nikdy sme netušili, že uvidíme našich ľudí zabíjaných v komunite, kde moslimovia boli menšinou, ale dobre ozbrojenou… Vyhnali nás,“ povedal Dauda o radikálnych skupinách, ktoré začali útočiť na kresťanov.
Niektorí pozorovatelia vysledovali korene súčasného násilia až k vzostupu domáceho sunnitského džihádistického hnutia v Nigérii pred viac ako dvoma desaťročiami. Toto hnutie je synonymom teroristickej skupiny Boko Haram, niekedy označovanej ako „nigérijský Taliban“.
Ebenezer Obadare, vedúci pracovník pre africké štúdie v americkej Rade pre zahraničné vzťahy, tvrdí, že všetky problémy sú dôsledkom činnosti Boko Haram.
„Je to náboženská kampaň v tom zmysle, že ide o masové zabíjanie iniciované Boko Haram, skupinou, ktorá sa zameriava na kresťanov, moslimov, na všetkých – pretože ich všetkých považuje za neveriacich alebo odpadlíkov,“ povedal Obadare pre Epoch Times.
Boko Haram, čo vo voľnom preklade znamená „západné vzdelanie je zakázané“, je od roku 2013 označené Spojenými štátmi za teroristickú organizáciu. Podľa správy Brookings Institution sa hlási k prísnemu výkladu islamu, ktorý používa „extrémne úzke kritériá na definovanie toho, kto sa považuje za moslima“.
Boko Haram, založená v roku 2002, začala v roku 2009 ozbrojené povstanie proti nigérijskej vláde a udržala si pevnú pozíciu na severovýchode, ako aj v susedných krajinách Čad, Kamerun a Niger.
Odvtedy sa na severe krajiny objavila zmes násilných páchateľov s meniacimi sa spojenectvami vrátane teroristickej skupiny ISIS, al-Káidy a odnoží a pobočiek Boko Haram, ako aj ozbrojených banditov, nových cezhraničných skupín a etnických milícií.
Nigéria sa umiestnila na šiestom mieste v rebríčku Global Terrorism Index 2025 austrálskeho Inštitútu pre ekonómiu a mier.
V severozápadnej časti krajiny, kde bolo násilie historicky pripisované banditstvu, si od roku 2020 vybudovali oporu pobočky al-Káidy a ISIS a „od roku 2024 tieto bunky začali operovať“, ako vyplýva z nedávnej analýzy projektu Critical Threats amerického inštitútu American Enterprise Institute.
Údaje o zabitých civilistoch v Nigérii sa líšia, od 50 000 do viac ako 100 000 od roku 2009, s miliónmi ďalších vysídlených. Údaje z Armed Conflict Location and Event Data (ACLED), monitorovacej organizácie so sídlom v USA, ukazujú, že násilie zamerané na kresťanov od roku 2020 prudko vzrástlo, ale stále je to nič v porovnaní so „širším nárastom celkového politického násilia“, ktoré podľa jej správ viedlo k oveľa väčšiemu počtu úmrtí moslimov.
V roku 2021 Organizácia Spojených národov odhadla, že v dôsledku pretrvávajúceho konfliktu v krajine od roku 2009 prišlo priamo alebo nepriamo o život takmer 350 000 ľudí.
Hoci sa odhady líšia, Obadare uviedol, že „nikto nemôže pochybovať o tom, že veľa ľudí je zabíjaných – a ešte dôležitejšie je, že sú zabíjaní z náboženských dôvodov“.
Útoky eskalujú
Americký prezident Donald Trump v októbri opäť zaradil Nigériu na zoznam „krajín, ktoré vyvolávajú osobitné obavy“, čo je formálne označenie pre krajiny, ktoré najviac porušujú náboženskú slobodu.
Na vypočutí v Kongrese 20. novembra predstavitelia ministerstva zahraničných vecí uviedli, že pracujú na komplexnom pláne na posilnenie bezpečnosti krajiny a boja proti terorizmu.
21. novembra ozbrojenci vtrhli do katolíckej školy v Strednom páse Nigérie a uniesli viac ako 300 študentov a 12 učiteľov.
Bol to štvrtý hromadný únos v tom týždni a jeden z najhorších v histórii krajiny, ktorý prekonal aj únos 276 dievčat zo strednej školy v Chiboku z roku 2014. Minulý rok Amnesty International uviedla, že za posledných desať rokov táto skupina uniesla viac ako 1 700 detí.
Podľa tejto organizácie sú unesené deti často nútené bojovať, vydávať sa za svojich únoscov alebo sú predávané do sexuálneho otroctva.
Vlna násilia od 15. do 21. novembra zahŕňala aj útok na kresťanský kostol počas omše, pri ktorom boli zabité dve osoby a 38 bolo unesených.Ďalej došlo k únosu 24 študentiek zo strednej školy a vražde troch osôb, ako aj k únosu 64 osôb z ich domovov.
24. novembra nigérijské médiá informovali, že podozriví teroristi z Boko Haram uniesli 12 žien zo štátu Borno a zničili dedinu v inej časti štátu.
„Dúfali sme, že označenie [krajiny osobitného záujmu] prezidentom Trumpom na konci októbra by mohlo stabilizovať situáciu… ale namiesto toho sa situácia zhoršuje a stáva sa jedným z najsmrteľnejších období pre nigérijských kresťanov v nedávnej histórii,“ povedal zákonodarcom najvyšší nigérijský katolícky biskup Wilfred Anagbe počas vypočutia 20. novembra.
Dauda tvrdí, že hoci sa vláda snažila čeliť teroristickej hrozbe, „nejde o konfrontačnú vojnu, na akú sú vojaci zvyknutí… Skrývajú sa, útočia, ustupujú a kryjú sa… Vláda sa snažila, ale je preťažená.“
Nigérijská vláda nereagovala na žiadosť o komentár od Epoch Times, ale nedávno vo vyhlásení zverejnenom na X uviedla, že jej bezpečnostné agentúry od roku 2023 „zneškodnili“ viac ako 13 500 teroristov, zatkli viac ako 17 000 podozrivých a zachránili viac ako 9 800 obetí únosov.
Fulanské milície
V máji Amnesty International uviedla, že za dva roky od zvolenia súčasného prezidenta Bolu Ahmeda Tinubu bolo pri útokoch ozbrojených mužov zabitých najmenej 10 217 ľudí, v prevažne kresťanských štátoch Benue a Plateau v Strednom páse.
Tieto útoky upriamili pozornosť na dlhodobé konflikty medzi farmármi, ktorí sú prevažne kresťania, a fulanskými pastiermi, ktorí sú polokočovníci a prevažne moslimovia v Strednom páse.
Nigérijská vláda to charakterizuje ako spor o využívanie pôdy spôsobený klímou, nedostatkom zdrojov a rastom populácie.
Podľa organizácie Open Doors, ktorá sleduje prenasledovanie kresťanov, sú militantní Fulani zodpovední za 55 % zaznamenaných úmrtí kresťanov v rokoch 2019 až 2023.
Observatórium pre náboženskú slobodu v Afrike v júli uverejnilo výskum, z ktorého vyplýva, že milície Fulani sú zodpovedné za 47 % z 36 056 zabitých civilistov v rokoch 2019 až 2024, čo je viac ako päťnásobok celkového počtu obetí iných prominentných teroristických organizácií, ako sú Boko Haram a odnož známa ako Islamský štát – provincia západná Afrika.
Nedávno iné monitorovacie organizácie, ako napríklad Eyewitness, zaznamenali značné eskalovanie násilia s náboženským a etnickým rozmerom v Strednom páse.
A hoci Globálny index terorizmu z roku 2015 zaradil ozbrojených fulanských militantov na štvrté miesto medzi najsmrteľnejšími teroristickými skupinami na svete, Observatórium konštatuje, že záhadne zmizli z medzinárodných rebríčkov, hoci sa stali „násobne smrteľnejšími“.
Kresťanský misionár Dauda hovorí, že ide o malú skupinu, ktorá podnecuje a radikalizuje inak mierumilovné obyvateľstvo. „Väčšina Fulanov je nevinná… Väčšina chce žiť pokojný život a starať sa o svoj dobytok.“
Heni Nsaibia, hlavný analytik ACLED pre západnú Afriku, povedal pre Epoch Times, že násilie v Strednom páse je „viacrozmerné“ a nemožno ho zredukovať na akúsi náboženskú vojnu.
„Zameranie sa na prenasledovanie kresťanov naozaj nezachytáva podstatu problému… To nie je hlavný konflikt – skutočnou hrozbou sú džihádistické skupiny, ktoré sa rozširujú a väčšia časť obyvateľstva podlieha ich vplyvu, a teraz súperia so štátom,“ povedal Nsaibia.
Niektoré z týchto skupín, ako napríklad Islamský štát – provincia Sahel, sú prevažne Fulani, ale pôsobia predovšetkým v štátoch s moslimskou väčšinou, čo znamená, že ich civilnými obeťami sú prevažne moslimovia, tvrdí analytik.
Ako sa konflikt rozšíril po celom regióne, najsilnejšie skupiny sa sústredili v Mali a Burkina Faso, kde je mnoho fulanských bojovníkov. „Je to teda skôr náhodné, ale záleží aj na tom, ako daný štát reaguje na povstanie,“ zhodnotil Nsaibia.
V mnohých krajinách v regióne boli Fulani a iné pastierske etniká dlho zbavené práv, čo v nich podporuje radikalizmus.
„Hrozné veci“
Musa Belo, ktorý sa narodil ako fulanský moslim, konvertoval na kresťanstvo a stal sa evanjelickým kazateľom. Na sociálnych médiách otvorene hovorí o tom, čo nazýva genocídou kresťanov, a momentálne sa skrýva, pretože čelí smrtiacim hrozbám od islamistov a odvetným opatreniam zo strany vlády, ako sám hovorí.
Belo povedal pre Epoch Times, že zvyčajne navštevuje mnoho odľahlých dedín, do ktorých sa dá dostať len na motocykli alebo pešo. Opísal, ako išiel do dediny v štáte Plateau, aby tam vykonával misijnú činnosť.
„Kázali sme im evanjelium, poskytovali sme lekársku pomoc, rozdávali sme Biblie a odišli sme. Potom, v októbri minulého roka, sme sa vrátili, aby sme pokračovali v misijnej činnosti… Celá dedina bola zničená… Narážate na ľudské kostry, narážate na telá, ktoré sa ešte ani nerozložili… Hrozné veci,“ povedal Belo.
Sean Nelson, právnik z Alliance Defending Freedom (ADF), si spomína na návštevu obetí po útoku na Štedrý večer v roku 2023, pri ktorom zahynulo viac ako 200 ľudí v prevažne kresťanských dedinách v tej istej oblasti.
„Zaútočili na domy pastorov… Najprv išli po kostoloch. V prvej dedine bol pastor, ku ktorému militanti prišli na Štedrý večer, odviedli ho aj s rodinou, podpálili mu dom, odviedli ho za kostol a sťali mu hlavu.“
Všetci svedkovia mu povedali, že útočníci prišli s mačetami a kričali „Allahu Akbar“ a „Zabijeme kresťanov“.
John Stewart, americký právnik a pastor, ktorý pravidelne cestuje do Afriky, aby učil a školil kresťanských lídrov, opísal nigérijské komunity zdevastované systematickým násilím a vysídľovaním.
„Bol som v presídľovacích centrách. Sú to kresťania, ktorých z dedín vyhnali fulanskí moslimovia, pričom armáda sa tvárila, že to nevidí… Spia na betónových podlahách v kostoloch. … Nemali nič iné ako lopaty a hrable, aby sa bránili,“ povedal pre Epoch Times.
Dauda aj Belo tvrdia, že Fulani prichádzajú do Nigérie z iných krajín. „Stretol som sa s jedným z nich a ja sám patrím ku kmeňu Fulanov… Keď som s ním hovoril, pochopil som, že to nie je nigérijský Fulan. Povedal mi, že je z Mali a že jeho skupina smeruje do štátu Benue,“ povedal Belo.
Hranice Nigérie s Nigerom a Čadom sú podľa neho ľahko prekonateľné.
„Všetci používajú sofistikované zbrane – guľomety, AK 49, RPG – ktoré nepoužíva ani naša armáda… Toto sa deje už dve desaťročia, ale nigérijská vláda nikdy nepostavila pred súd ani jedného páchateľa,“ tvrdí Belo.
Dauda žasol pri pohľade na fulanských pastierov so samopalmi.
„Fulanský muž sa stará o svoju kravu – je to jeho bankový účet, budúcnosť jeho detí. Ako môžu takí nevinní Fulani používať také zbrane?… To znamená, že sú za tým iní. A chcem, aby svet vedel, že im vymyli mozgy. Ich cieľom je prejsť celú krajinu – preto počujete o vraždách v kostoloch na juhu.“
Srdce džihádistického teroru
Nigérijská vláda označila útoky na kresťanské komunity v Strednom páse krajiny alebo v severnej centrálnej oblasti za etnické spory o využívanie pôdy, na rozdiel od teroru džihádistov na severovýchode alebo anarchie banditov na severozápade.
Vzhľadom na nadnárodnú expanziu islamského extrémizmu, keď cez priepustné hranice prúdia zbrane a bojovníci, niektorí analytici tvrdia, že takéto rozlišovanie stráca na význame a odvádza pozornosť od všepohlcujúcej hrozby násilného fundamentalizmu.
Stredná oblasť Sahelu v subsaharskej Afrike, ktorá zahŕňa Nigériu a tiahne sa od Severného Atlantiku po Červené more, nahradila Blízky východ ako epicentrum globálneho salafistického džihádistického násilia a podľa správy Global Terrorism Index 2025 teraz predstavuje 51 % všetkých úmrtí spôsobených globálnym terorizmom.
Vyšetrovania britskej skupiny Conflict Armament Research, ktorá sleduje nelegálne zbrane, naznačujú, že šírenie zbraní v celom Saheli urýchlilo pád ťažko ozbrojeného režimu Muammara Kaddáfího v Líbyi v roku 2011.
Údaje z ACLED ukazujú, že džihádistické skupiny vstúpili v oblasti Sahelu do „novej fázy expanzie“. ACLED uviedla, že 79 % operácií ISIS sa v roku 2025 uskutočnilo v Afrike, čo je nárast oproti 49 % v roku 2024.
Islamský štát – provincia západná Afrika „kontroluje rozsiahle územia a zabil alebo vysídlil tisíce ľudí v Nigérii a susedných krajinách“, uvádza Americké centrum pre boj s terorizmom.
Spolupráca medzi džihádistickými skupinami sa rozširuje, uviedol Nsaibia z ACLED. V niektorých prípadoch boli nigérijské skupiny začlenené do širších globálnych štruktúr, ako sú pobočky ISIS alebo al-Káida, alebo koordinujú svoju činnosť s regionálnymi skupinami cez hranice, aby si vymieňali zbrane, propagandu či bojovníkov.
Keďže Sahel sa stal globálnym epicentrom džihádistického militantného hnutia, nigérijské skupiny sa rozširujú zo svojej historickej základne v povodí Čadského jazera do pobrežnej západnej Afriky.
Obadare povedal: „Vieme s istotou, že všetky tieto skupiny spája aspoň jeden cieľ, a to, že chcú zničiť moderný štát, ako ho poznáme.“
V susednom Mali sú džihádisti podľa správy Soufan Center z minulého mesiaca momentálne blízko k ovládnutiu krajiny.
Šaría a rúhanie
Po prechode Nigérie na ústavnú demokraciu v roku 1999 dvanásť severných štátov opäť zaviedlo islamské trestné právo. Teoreticky sa šaría vzťahuje len na moslimov, ale v praxi sa používa na ospravedlnenie násilia davu a štátom sankcionovaného trestu smrti, ako tvrdia obhajcovia ľudských práv.
„Zákon o treste smrti za rúhanie v 12 severných štátoch je poburujúca vec,“ povedal právnik Nelson z Alliance Defending Freedom, organizácie obhajujúcej osoby, ktoré čelia obvineniam z rúhania a odpadlíctva na nigerijských šaría súdoch. „Je to jedno z iba siedmich miest na svete, kde platí takýto zákon,“ dodal.
V roku 2024 Amnesty International informovala o eskalácii davového násilia v celej krajine, vrátane vrážd súvisiacich s obvineniami z rúhania, pri ktorých boli obete lynčované, ukameňované, mučené a upálené zaživa.
„Zjavné povzbudzovanie náboženských vodcov k vraždám za rúhanie vytvára prostredie, v ktorom sa davy cítia oprávnené brať spravodlivosť do vlastných rúk. Medzitým vládni predstavitelia zriedka verejne odsudzujú davové násilie za rúhanie.“
Obadare povedal, že diskusia o násilí v Nigérii sa stáva čoraz zamotanejšou. Kedysi podľa neho panoval konsenzus, že hrozbou je fundamentalizmus.
„Myšlienku, že islamistických povstalcov by nemali opisovať ani zobrazovať takých, akí skutočne sú, aby sa neurazili bežní moslimovia… považujem za povýšeneckú voči bežným moslimom,“ povedal.
„Čím viac Boko Haram hovorí, že ich cieľom je náboženstvo, že chcú nahradiť Nigériu islamským štátom, že nenávidia demokraciu, že problémom je nevera… tým viac ľudí na druhej strane zdvojnásobuje svoje úsilie a hovorí: ‚Nie, vy neviete, o čom hovoríte. Je to zmena klímy, nemá to nič spoločné s náboženstvom.‘“
Napriek neustálej hrozbe Dauda povedal, že by ani nepomyslel na to, že by žil niekde inde.
„Prosíme Boha, aby zasiahol… Preto máme vôbec možnosť vám o tom povedať,“ uzavrel.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.