Domov

Označiť cudzinca za nebezpečného nie je možné len na základe stanoviska tajnej služby, rozhodol súd

Na označenie cudzinca za hrozbu pre bezpečnosť Slovenskej republiky nestačí len odkaz na stanovisko spravodajskej služby, ale správny orgán je povinný ho autonómne vyhodnotiť ako akýkoľvek iný dôkaz, a to v kontexte s ostatnými relevantnými podkladmi, vrátane vyjadrení dotyčného. Rozhodol o tom Najvyšší správny súd SR, keď ešte v septembri zamietol kasačnú sťažnosť Migračného úradu Ministerstva vnútra SR proti zrušujúcemu rozhodnutiu Správneho súdu v Bratislave vo veci nepredĺženia poskytovania doplnkovej ochrany cudzincovi z Afganistanu. Podľa verdiktu NSS SR, o ktorom informoval na svojej internetovej stránke sa správny orgán sa nesmie uspokojiť s reprodukciou záverov spravodajskej služby, ale musí vykonať vlastné posúdenie, ktoré zohľadní aj obranu dotknutej osoby.

Prípad sa týka Afganca, ktorý žiadal o opakované predĺženie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, ako dôvod uvádzal obavy pred hnutím Taliban aj obavu z pomsty rodiny, ktorej v minulosti pri bojovom umení zranil syna s následkom smrti. Hoci mu bola doplnková ochrana, prvýkrát poskytnutá v roku 2011, opakovane predlžovaná, v ostatnom konaní bolo migračnému úradu doručené neutajované ako aj utajované stanovisko spravodajskej služby.

„Podľa neutajovaného stanoviska informačnej služby cudzinec mal predstavovať bezpečnostné riziko z dôvodu, že je dôvodne podozrivý z vykonávania aktivít na úseku nelegálnej migrácie. Migračný úrad preto svojím rozhodnutím nepredĺžil cudzincovi doplnkovú ochranu na území SR, lebo existuje dôvodné podozrenie, že dotknutý cudzinec predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť SR. Cudzinec podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu, na základe ktorej Správny súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť a nedostatok odôvodnenia,“ informoval NSS SR.

Cudzinec podľa faktov v utajovanej časti stanoviska informačnej služby nepredstavuje riziko pre SR

Najvyšší správny súd na základe kasačnej sťažnosti migračného úradu následne preskúmal rozsudok správneho súdu. V rámci prieskumu zistil, že utajovaná časť stanoviska informačnej služby neobsahuje opis konania cudzinca, ktoré by predstavovalo riziko pre SR a správa namiesto faktov prezentuje názor spravodajskej služby. Takéto stanovisko podľa NSS SR neumožňuje súdny prieskum zákonnosti a primeranosti záverov správneho orgánu. Utajovaná časť stanoviska informačnej služby v tejto veci preto nespĺňa kritériá dôveryhodnosti a presvedčivosti, ktoré by umožnili súdu urobiť o ich obsahu úsudok.

Keďže rozhodovanie o udelení či predĺžení doplnkovej ochrany predstavuje významný zásah do základných práv jednotlivca, z konečného rozhodnutia musí byť podľa NSS SR zrejmé, ako migračný úrad posúdil vhodnosti zásahu do práv – prečo nepredĺženie doplnkovej ochrany prispeje k vyššej bezpečnosti Slovenskej republiky, potrebnosti – či neexistuje menej zaťažujúce opatrenie vo vzťahu k právam cudzinca a primeranosti v užšom slova zmysle – akým spôsobom prevážili tvrdené bezpečnostné riziká nad zásahom do práv cudzinca (ako sú dlhodobý pobyt, rodinné väzby – družka a tri maloleté deti, doterajší pobytový status, absencia trestného stíhania, doterajší bezproblémový život). „Rozhodnutie migračného úradu takéto úvahy neobsahovalo a nebolo možné preto ani overiť, či je zásah do práv cudzinca primeraný,“ uviedol najvyšší správny súd.

Predsedníčka senátu Elena Berthotyová navyše skonštatovala, že cudzinec v predmetnej veci predložil kvalifikovanú argumentáciu, konkrétne, že nebol nikdy trestne stíhaný ani vyšetrovaný, nie je si vedomý žiadnych protiprávnych konaní za údajnú účasť na organizovaní nelegálnej migrácie, pracuje ako taxikár, a jeho stretnutia s ľuďmi najviac z Indie, Iránu a Pakistanu sú pracovné (poradenstvo a tlmočenie), žije na Slovensku v harmonickom vzťahu s družkou a stará sa o tri maloleté deti. Tá podľa nej spochybnila aj neutajované stanovisko informačnej služby.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK