Svet

Bulharsko: Vláda v Sofii odstupuje po piatich predchádzajúcich neúspešných hlasovaniach o nedôvere

Štvrtkovej (11. 12.) demisii bulharskej vlády premiéra Rosena Žeľazkova predchádzalo päť neúspešných hlasovaní o nedôvere od jej januárového nástupu k moci a niekoľkotýždňové masové protesty, ktoré zasiahli viaceré bulharské mestá. Premiér, ktorý vo funkcii pôsobil necelý rok, ju oznámil krátko pred v poradí už šiestym hlasovaním o dôvere v parlamente.

„Nemáme pochybnosti, že pri nadchádzajúcom hlasovaní by vláda získala podporu. Ale rozhodnutia Národného zhromaždenia majú význam len vtedy, keď vyjadrujú vôľu suveréna,“ cituje Žeľazkova portál POLITICO. Dodal, že vláda „vypočula hlas občanov protestujúcich proti vláde“ a rešpektuje ich požiadavku na zmenu.

Vymenovanie úradníckej vlády

Formálne hlasovanie o demisii sa uskutoční na najbližšej plenárnej schôdzi parlamentu, kde má koalícia stále väčšinu. Prezident Rumen Radev následne vyzve parlamentné strany na zostavenie novej vlády. Ak rokovania zlyhajú, čo sa považuje za pravdepodobné, vymenuje úradnícky kabinet do predčasných volieb.

Protesty, ktoré sa začali v novembri, vyvolal návrh rozpočtu na rok 2026, ktorý zvyšoval daňové zaťaženie súkromného sektora a posilňoval financovanie štátu. Demonštrácie však prerástli do širšieho hnutia proti korupcii a spôsobu vládnutia. Podľa analytikov nízku dôveru v inštitúcie ešte prehlbujú obavy z cien v súvislosti s prípravou na prijatie eura.

Sociológ Dobromir Živkov pre AFP uviedol, že bulharská spoločnosť je „v situácii veľmi širokej jednoty proti súčasnému modelu vládnutia“. Dodal, že dôvera vo vládu a parlament zostáva „blízko historických miním“, čo je ďalším znakom „vážnej politickej a inštitucionálnej krízy“.

Bulharsko, najchudobnejšia krajina Európskej únie (EÚ), sa pripravuje na vstup do eurozóny 1. januára. Približne polovica obyvateľov je voči prijatiu eura skeptická, pričom obavy z inflácie umocňujú aj dezinformačné kampane.

Krajina patrí medzi najhoršie hodnotené štáty EÚ v indexe vnímania korupcie Transparency International. Od roku 2020 zažila sedem predčasných volieb po masových protestoch proti vláde expremiéra Bojka Borisova. Súčasná koalícia vedená Žeľazkovom čelila od začiatku napätiu a strate legitimity, čo napokon vyústilo do jej pádu.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK