Domov, Svet » EÚ

Strčí EÚ železo do pašeráckeho stroja? Europol dostane právomoci, milióny i expertov

Európsky policajný úrad Europol sídliaci v holandskom Haagu sa stáva kľúčovým hráčom v boji proti organizovanému zločinu. V kontexte rastúceho počtu nelegálnych migrácií a sofistikovaných sietí pašerákov migrantov sa Európsky parlament rozhodol posilniť jeho mandát.

Na pôde europarlamentu v Štrasburgu sa 24. novembra konala rozprava na túto tému, počas ktorej sa diskutovalo o potrebe dodatočných zdrojov. O deň neskôr poslanci v hlasovaní schválili predbežnú dohodu s Radou EÚ.

Ako uviedol Európsky parlament v spravodaji k ostatnému plenárnemu zasadnutiu, agentúra dostane na obdobie rokov 2025 až 2027 dodatočný rozpočet vo výške 50 miliónov eur a na tento účel 50 ďalších zamestnancov.

„Nové centrum umožní Europolu zvýšiť svoju strategickú, operačnú a technickú podporu pre krajiny EÚ pri ich práci na rozbíjaní zločineckých sietí aktívnych v oblasti pašovania migrantov a obchodovania s ľuďmi. Zlepší sa tiež koordinácia a zdieľanie údajov medzi vnútroštátnymi orgánmi,“ uviedol 20. novembra europarlament.

Lenaers: Viac ako 90 % migrantov platí kriminálnym gangom

Holandský europoslanec Jeroen Lenaers z Európskej ľudovej strany v rozprave uviedol, že v súčasnosti sa viac ako 90 % migrantov, ktorí nelegálne prichádzajú do Európskej únie, spolieha na prevádzačov zo zločineckých gangov. Tí zneužívajú veľmi zraniteľných ľudí a zaobchádzajú s nimi jednoducho ako s obchodnou príležitosťou.

Podľa Lenaersa Europol v spolupráci s národnými orgánmi už rozbil desiatky gangov, no experti zdôrazňujú, že bez lepšej koordinácie a technológie je boj neefektívny.

„Tieto zločinecké siete sa rýchlo prispôsobujú, menia trasy, využívajú nové technológie a menia svoj spôsob fungovania s mimoriadnou rýchlosťou, pričom generujú až šesť miliárd eur ročne,“ povedal europoslanec.

Dodal, že zločinecké siete nielen ohrozujú životy tisícok ľudí, ale aj financujú terorizmus a obchod s drogami. Nové opatrenia podľa neho poskytnú Europolu nástroje na lepšie zdieľanie dát a biometrickú analýzu.

Pašovanie migrantov je zlo, povedala eurokomisárka

Mnohí europoslanci poukázali na skutočnosť, že pašeráci využívajú sociálne siete na nábor, kryptomeny na platby a drony na prepravu.

Podľa 9. ročnej správy Európskeho centra proti pašovaniu migrantov kriminálne ekosystémy v súčasnosti eskalujú. Sú čoraz sofistikovanejšie, najmä v Stredomorí a východnej Európe. Fungujú doslova ako podniky – využívajú zloženú štruktúru, viacero trás, zapájajú subdodávateľov a často kombinujú pašovanie migrantov s inými trestnými činmi, napríklad obchodovanie s ľuďmi, drogami či zbraňami, uvádza správa.

Eurokomisárka pre Stredomorie Dubravka Šuicová poukázala na to, že celé bremeno ziskov pašerákov znášajú tí najzraniteľnejší – obete a ich rodiny sa často na niekoľko rokov zadĺžia, aby mohli zaplatiť za nelegálnu cestu. 

„Mnohé obete zomierajú na ceste. Nie je to bežný spôsob, akým v tomto Parlamente hovoríme, ale nazvime to pravým menom: pašovanie migrantov je zlo,“ podotkla chorvátska politička.

Weimers: Efektívna policajná práca začína doma

Počas rozpravy vystúpili zástupcovia viacerých frakcií. Mnohí zdôraznili potrebu európskej solidarity, no viacerí vyjadrili aj kritiku súčasného stavu.

Čech Tomáš Zdechovský z Európskej ľudovej strany zdôraznil, že posilnenie policajnej spolupráce nie je možnosť, ale nutnosť, pretože prevádzači a obchodníci s ľuďmi fungujú ako dobre premazaný stroj, do ktorého treba strčiť poriadne železo.

„Europol má know-how, má skúsenosti, ale to, čo potrebuje, je jasná politická podpora. Potrebuje nástroje, aby vlastne tie zločinecké siete roztrhal ako papier. Nie za rok, nie za dva roky, ale hneď teraz,“ povedal Zdechovský.

Belgičanka Saskia Bricmontová v mene skupiny Zelených hovorila o kriminalizácii migrantov a o tom, že EÚ nielenže mieri na nesprávneho nepriateľa, ale podľa nej nahráva aj krajnej pravici, ktorej agenda je založená na klamstvách.

„Nehovoríme tu o triviálnych alebo nepodstatných veciach. Hovoríme o spracovaní biometrických údajov vysoko zraniteľných osôb a ich rozsiahlom používaní bez dostatočných záruk na zabránenie zneužitia. Hovoríme o zvýšenom zdieľaní údajov medzi členskými štátmi a agentúrami, najmä s agentúrou Frontex, a s tretími krajinami vrátane autoritárskych režimov,“ uviedla Bricmontová.

Švédsky europoslanec Charlie Weimers z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov skonštatoval, že problémom nie je nedostatok štruktúr EÚ, ale to, že sa národné zdroje nevyužívajú naplno.

„Zákony o konfiškácii existujú, ale nie sú presadzované. Spravodajské informácie prúdia príliš pomaly. Jednotky pre finančnú kriminalitu sú nedostatočne využívané. Preto bol pôvodný plán Komisie na výrazné rozšírenie operačných právomocí Europolu nesprávnou cestou,“ vyhlásil Weimers a dodal, že Europol má síce dôležitú úlohu, ale musí podporovať – a nie nahrádzať – národné sily. 

„Efektívna policajná práca začína doma so správnymi prioritami a politickou vôľou,“ poznamenal Weimers.

Žiaden Slovák nebol proti

Počas hlasovania 25. novembra potvrdilo predbežnú dohodu 556 zákonodarcov, pričom 74 europoslancov bolo „proti“ a siedmi za zdržali hlasovania.

Až na troch slovenských zástupcov, ktorí neboli súčasťou hlasovania, dohodu podporili všetci ostatní – Monika Beňová, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení), Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana), Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu), Milan Mazurek a Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov).

Nehlasovali Ľuboš Blaha (Smer-SD/nezaradený), Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený) a Michal Wiezik (PS/Obnovme Európu).

Schválenie posilnenia Europolu môže byť míľnikom v európskej bezpečnostnej politike. Má pomôcť rozbíjať siete, ktoré nielen pašujú ľudí, ale aj prispievajú k terorizmu. EÚ si od týchto krokov sľubuje vyšší počet úspešných operácií v nasledujúcich rokoch. Naďalej však pretrvávajú výzvy, pričom bude potrebná lepšia spolupráca s tretími krajinami a investície do prevencie.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK