Svet » Čína

Vzácne video ukazuje tajný proces s čínskym generálom, ktorý odmietol splniť rozkaz a zasiahnuť na námestí Nebeského pokoja

Šesťhodinový záznam zachytáva vojenský proces z roku 1990 s generálmajorom Xu Qinxi­anom. Ten v roku 1989 odmietol nasadiť jednotky proti prodemokratickým demonštrantom v Pekingu.

V uplynulých dňoch sa na internete objavil doteraz nezverejnený videozáznam tajného vojenského procesu s čínskym generálom, ktorý odmietol splniť rozkazy počas masakru na námestí Nebeského pokoja (Tchien-an-men) v Pekingu v roku 1989. Video ponúka jedinečný pohľad na jeden z najchúlostivejších prípadov vtedajšieho obdobia.

24. novembra zdieľal Wu Renhua, čínsky bádateľ a účastník protestov na námestí Nebeského pokoja v roku 1989, celý videozáznam na platforme X. Ide o šesťhodinové video, ktoré už bolo odstránené z Internet Archive a následne nahrané na YouTube organizáciou Human Rights in China. Film zachytáva proces s generálmajorom Xu Qinxianom zo 17. marca 1990. Xu bol vtedy veliteľom 38. armádneho zboru Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády (ČĽOA).

Po tom, čo Xu odmietol podpísať rozkaz o nasadení svojich jednotiek do Pekingu, aby zaviedli stanné právo, bol odvolaný a v utajení odsúdený. Jeho 38. armádny zbor bol považovaný za elitnú jednotku a Xuove odmietnutie prekvapilo najvyšších predstaviteľov Čínskej komunistickej strany vrátane Teng Siao-pchinga a Yang Shang­kuna.

Keď sa v Pekingu a ďalších mestách začali šíriť masové prodemokratické demonštrácie, Čínska komunistická strana vyhlásila 20. mája 1989 stanné právo. Najvyšší čínski vojenskí predstavitelia sa po prvýkrát zišli a vydali rozkaz nasadiť armádu, čo Xu odmietol vykonať.

ČĽOA nakoniec vstúpila do hlavného mesta približne o dva týždne neskôr a 3.–4. júna spustila na civilistov paľbu.

Tajný proces s neobvykle podrobným obsahom

Publikované video ukazuje neverejné pojednávanie vojenského súdu v Pekingu. Prokurátori na ňom opakovane odsudzujú demokratické hnutie vedené študentmi a obviňujú Xua z „otvoreného odporu voči Ústrednému výboru Čínskej komunistickej strany“.

Xu, ktorý počas pojednávania pôsobil pokojne, si udržiaval pevné a vyrovnané vystupovanie. Zábery odhalili detaily vojenskej operácie v roku 1989 – informácie, ktoré sú v Číne stále mimoriadne citlivé. Predsedajúci sudca vo videu uviedol, že proces nie je verejný, pretože prípad zahŕňa štátne tajomstvo.

Xu bol obvinený z „marenia rozkazov o stannom práve“.

Spomínajúc na rozkazy na nasadenie vojakov v uliciach Pekingu, Xu pred súdom povedal, že žiadal o upresnenie informácií o rozsahu operácie a o type zapojených zbraní. Bol skeptický, keď mu povedali, že majú byť použité obrnené vozidlá a ťažké guľomety.

„Povedal som [svojim nadriadeným], že mám na túto vec iný názor,“ vyhlásil na súde. „Išlo o civilné politické hnutie, ktoré by sa malo riešiť politicky. Ak je potrebná sila, mala by to byť len tajná služba, polícia a zásahová jednotka. To stačí. Ak naozaj treba mobilizovať jednotky, navrhol som presun jednotiek blízko Pekingu ako odstrašujúci prostriedok.“

„Vzhľadom na závažnosť tejto záležitosti som odporučil, aby sa stretli Stály výbor Národného ľudového kongresu, Štátna rada a Ústredná vojenská komisia a prediskutovali to.“

Proces pôsobil prevažne formálne, bez akéhokoľvek náznaku, že by Xuova obhajoba mohla zmeniť výsledok. V Číne neexistuje nezávislá justícia mimo rámec Čínskej komunistickej strany.

Je pozoruhodné, že sudcovia strávili takmer polovicu času (vo videu) čítaním „výpovedí svedkov“ proti Xuovi. Svedkovia neboli osobne na súd predvolaní a neprebiehal žiadny krížový výsluch.

Xu vedľa seba nemal svojho právneho zástupcu. Namiesto toho tam bola prítomná osoba pôsobiaca ako štátom pridelený verejný obhajca. Avšak počas procesu predniesla len niekoľko poznámok a inak sedela nezúčastnene bokom.

Xu sa musel zväčša obhajovať sám.

„Je to omyl, alebo trestný čin? Verím, že súd na základe faktov vynesie rozsudok,“ povedal vo svojej záverečnej reči pred súdom.

Šesťhodinové uniknuté video už neobsahuje rozsudok. Záznam náhle končí počas poznámok verejného obhajcu po Xuovej záverečnej reči.

Nezávislá novinárka Gao Yu pôsobiaca v Pekingu uviedla, že Xu bol držaný v 203. sekcii väznice Qincheng, ktorú zdieľal s niekoľkými ďalšími prominentnými väzňami. Poznamenala, že v zariadení boli v minulosti umiestnené významné politické osobnosti.

Reakcie verejnosti

Video rýchlo pritiahlo širokú pozornosť medzi čínsky hovoriacimi používateľmi mimo pevninskej Číny, keďže diskusia o masakri na Námestí nebeského pokoja je v krajine naďalej výrazne obmedzovaná.

Mnohí komentujúci opísali Xua ako zásadového dôstojníka, ktorý sa odmietol podieľať na násilí proti civilistom, a upozorňovali, že jeho varovania pred politickými a historickými dôsledkami použitia vojenskej sily proti verejnosti sa ukázali ako predvídavé.

Iní ocenili, že sa takéto vzácne zábery dostali na svetlo sveta, a pýtali sa, ako sa takýto citlivý materiál mohol zachovať a byť zverejnený.

Ďalšie informácie o Xuovi

16. novembra Wu Renhua zverejnil fotografie zo súdneho procesu s Xuom spoločne s doplňujúcimi informáciami. Podľa jeho príspevku na X sa Xu počas protestov v roku 1989 liečil vo vojenskej nemocnici v Pekingu, kde videl rozsah a motivácie študentského hnutia.

17. mája 1989 zvolala Pekinská vojenská oblasť stretnutie, na ktorom vydala rozkaz o nasadení vojakov v rámci stanného práva. Rozkaz podpísali vodcovia Teng Siao-pching a Yang Shangkun, zatiaľ čo vtedajší generálny tajomník Čínskej komunistickej strany Zhao Ziyang ho podpísať odmietol – presadzoval dialóg s protestujúcimi študentmi. 

Xu prijal rozkaz, aby viedol 38. armádny zbor do Pekingu a zaviedol stanné právo, no odmietol to vykonať.

Po masakri 4. júna bol Zhao zbavený moci a zvyšok svojho života strávil v domácom väzení.

Xu bol po svojom neuposlúchnutí rozkazu okamžite prepustený. Zatkla ho bezpečnostná jednotka Generálneho politického oddelenia ČĽOA, pričom vojenský súd ho odsúdil na päťročný trest odňatia slobody. Xu si trest odpykával vo väzení Qincheng a neskôr bol premiestnený do mesta Shijiazhuang v provincii Hebei.

Zomrel 8. januára 2021 vo veku 86 rokov.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK