Domov

NKÚ: Zjednodušenie a zrýchlenie čerpania eurofondov prostredníctvom integrovaných územných investícií v KSK zatiaľ nenastalo

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR konštatuje, že očakávané zjednodušenie a zrýchlenie čerpania eurofondov prostredníctvom integrovaných územných investícií (IÚI) v Košickom samosprávnom kraji (KSK) ani v samotnej metropole východu v Košiciach zatiaľ nenastalo. Audit NKÚ SR okrem iného poukázal na meškanie implementácie, nedostatočnú koordináciu a iba čiastočný strategický prínos schválených projektov v programovom období 2021 – 2027.

„Miera čerpania prostriedkov bola ku koncu prvého polroka 2025 iba mierne nad nulovou úrovňou. Zazmluvnenosť dosahovala približne 13 percent na úrovni kraja a 20 percent v metropole východného Slovenska,“ uviedli národní kontrolóri upozorňujúc, že daný stav ohrozuje efektívne využitie neopakovateľných zdrojov.

Taktiež môže viesť k ich neefektívnemu využitiu či neúmernému tlaku len na ich vyčerpanie. NKÚ tiež upozornil, že projekty poväčšine nemali strategický charakter a absentoval u nich širší regionálny prínos.

„Súčasné programové obdobie predstavuje výnimočnú príležitosť, ktorá sa po roku 2027 pravdepodobne nezopakuje. Ak chceme, aby európske zdroje priniesli skutočný rozvoj regiónov, musíme posilniť strategické plánovanie a lepšie koordinovať úsilie regiónov,“ uviedla podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová.

Slovensko má v aktuálnom programovom období 2021 – 2027 k dispozícii 12,6 miliardy eur z fondov Európskej únie (EÚ). Takmer 2,5 miliardy (19,2 percenta) z nich sa realizuje prostredníctvom mechanizmu integrovaných územných investícií, čo je nástroj určený na financovanie strategických projektov s významným územným dopadom.

„Tieto investície prepájajú viaceré fondy, programy a priority. Najnovší audit národnej autority pre oblasť externej kontroly bol zameraný na implementáciu IÚI na úrovni Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR a zároveň pilotne na úrovni Košického samosprávneho kraja a udržateľného mestského rozvoja Košice v kontrolovanom období 2021 – 2024,“ uviedol NKÚ SR.

Jeho kontrolóri zistili, že rezort investícií, ako riadiaci orgán pre Program Slovensko nezaistil včasné a jednoznačné podmienky pre implementáciu integrovaných investícií, vyhlasovanie výziev podľa ich zistení sprevádzalo slabé plánovanie a koordinácia.

„Prvé rozdelenie alokácie v roku 2022 prebehlo bez konzultácií so zástupcami samospráv a neodrážalo potreby regiónov. Proces implementácie integrovaného územného rozvoja (IÚR) brzdili opakované úpravy štatútov Rady partnerstva Košického kraja a Kooperačnej rady udržateľného mestského rozvoja Košice, čo spôsobilo meškanie schvaľovania projektov,“ priblížil NKÚ SR.

Doplnil, že Integrovaná územná stratégia KSK síce bola schválená, no župa nezabezpečila jej riadne monitorovanie za rok 2023. Najvyšší kontrolný orgán tiež podporeným projektom vytýka chýbajúci integrovaný a širší strategický charakter, poväčšine to boli individuálne modernizácie a rekonštrukcie majetku.

„Rady nevyužili možnosť nastaviť jasné pravidlá, čo oslabilo transparentnosť výberu projektov. Uprednostnili rýchlosť schvaľovania pred skutočným prínosom pre región. Zamestnanci oboch sekretariátov rád mali zároveň obmedzený prístup k údajom o projektoch v systéme ITMS21+, čo im komplikovalo prácu. Informácie museli získavať formou e-mailov alebo telefonicky, čo predlžovalo procesy a zvyšovalo administratívnu záťaž,“ dodal NKÚ SR.

Kontrolóri poukázali, že mnohé schválené projekty cielili skôr na odstraňovanie investičného, modernizačného dlhu samospráv než na udržateľné a rozvojové investície, ktoré by mali širší dopad. Obe rady podľa nich vyberali projekty bez jasných pravidiel. Tým sa síce zrýchlilo schvaľovanie, no ich merateľný prínos pre celý región sa oslabil. Z pohľadu NKÚ SR je jedným z dôvodov schvaľovania individuálnych a izolovaných projektov aj nesprávne pochopenie zámeru predmetného nástroja.

„Niektoré samosprávy si princíp rovnosti prístupu vysvetlili nesprávne – ako snahu rovnomerne rozdeliť financie medzi všetky mestá a obce namiesto podpory strategických riešení s regionálnym prínosom,“ poznamenala podpredsedníčka NKÚ Crkoňová.

Porovnanie implementácie IÚI s Českom ukazuje, že u susedov napredujú rýchlejšie a efektívnejšie, Slovensko v porovnaní s ním zaostalo v účinnosti záväznej metodickej dokumentácie až o 913 dní.

„Prvé výzvy v Česku vyhlásili o 444 dní skôr ako na Slovensku. Kým Slovensko ku koncu roka 2024 nečerpalo žiadne prostriedky z IÚI, v Česku boli v tom čase takmer všetky prostriedky vo výzvach, vyše 21 percent ich bolo zazmluvnených a viac ako päť percent čerpaných,“ uviedol NKÚ poukazujúc, že český systém je prepojenejší a centrálne koordinovaný.

Na Slovensku dosiaľ chýba centrálne schvaľovanie IÚS, a hoci má nastavené prerozdeľovanie ambicióznejšie, v samotnom zavádzaní výrazne zaostáva. Chýba tiež zúčtovanie prínosu pre udržateľný a cielený strategický rozvoj nielen v samosprávach, ale širších regiónoch.

„NKÚ odporúča parlamentnému výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby zaviazal MIRRI pripraviť implementáciu IÚI pre obdobie po roku 2027 čo najskôr po zverejnení návrhu novej legislatívy o Európskych štrukturálnych a investičných fondoch. Taktiež aktualizovať metodiku tvorby integrovanej územnej stratégie a každoročne predkladať výročnú správu o pokroku implementácie, ktorá by bola predložená poslancom Národnej rady SR i samotnej verejnosti,“ uzavrel najvyšší kontrolný úrad.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK