Donald Trump hneď od prvého dňa vo funkcii amerického prezidenta vtiahol Peking do kolotoča colných opatrení a kontrol vývozu. Režim, ktorý zápasí so stagnujúcou ekonomikou a medzinárodným trhom, ktorý je čoraz opatrnejší voči čínskemu dumpingu, sa po týchto krokoch musí vyrovnať s ďalším faktorom neistoty.
Obe strany prešli viacerými kolami eskalácie a deeskalácie. Minulý mesiac uzavreli predbežné jednoročné prímerie. Úrovne ciel klesli – celkovo o 47 % na čínsky tovar a o 33 % na americký tovar. Čína pozastaví svoje rozsiahle kontroly vývozu vzácnych zemín, obmedzí do USA dovoz chemických látok, ktoré sú prekurzormi fentanylu, a bude nakupovať sójové bôby od amerických farmárov. Ako protislužbu Spojené štáty pozastavia svoje prístavné poplatky pre čínske lode a pravidlo 50 percent – zakazujúce vývoz do akýchkoľvek spoločností, ktoré sú z 50 percent alebo viac vlastnené subjektmi na zozname obmedzených subjektov.
Pred stretnutím Trumpa a Si Ťin-pchinga 30. októbra čínsky minister zahraničných vecí nazval Trumpa „svetovým štátnikom“. Na stretnutí v juhokórejskom Pusane čínsky líder označil Trumpa za „kormidelníka“. Povedal tiež, že rozvoj Číny je „paralelný a nie je v rozpore“ s Trumpovou kampaňou „Make America Great Again“ (Urobme Ameriku opäť veľkou).
Vyrovnávať sa s nepredvídateľnosťou Trumpa je pre Peking náročné, povedal Dennis Wilder, bývalý vysoký predstaviteľ americkej národnej bezpečnosti pre čínske záležitosti, ktorý pôsobil pod republikánskymi aj demokratickými prezidentmi. „Bolo zaujímavé, ako Si Ťin-pching tentoraz lichotil Trumpovi: nikdy predtým som ho nepočul lichotiť americkému prezidentovi,“ povedal Wilder pre Epoch Times. „Bolo to dosť pozoruhodné a ukazuje to, že Číňania sa Trumpa trochu boja, ako aj fakt, že nehrá podľa tradičných pravidiel.“
Globálny makroinvestor Alexander Campbell odhadol, že z dôvodu krízy na trhu s nehnuteľnosťami potrebujú čínske banky každý rok finančnú pomoc vo výške 1 bilióna dolárov. Podľa jeho názoru Trumpov nestabilný prístup prinútil Čínu odhaliť svoje karty v oblasti vzácnych zemín, čo následne vytvorilo pocit, že Spojené štáty musia získať nezávislosť od dodávateľského reťazca.
Chaos ako stratégia
Podľa teórie hier je nepredvídateľnosť to, čo silnejší hráč v konkurenčnej situácii chce, povedal Campbell. Dodal, že slabší hráč v tomto prípade potrebuje predvídateľnosť, aby mohol centrálne plánovať, čo robí nepredvídateľnosť existenciálnou hrozbou pre autoritársky režim.
„Trump hrá to, čo nazývame zmiešanou stratégiou – ako hráč pokru, kde neviete, kedy bude blafovať a kedy váhať, neviete, kedy má dobré karty a kedy zlé… A to je presne spôsob, akým pristupuje k rokovaniam a k tomuto druhu konkurenčnej dynamiky,“ povedal Campbell pre Epoch Times.
2. apríla Trump uvalil recipročné clá na takmer všetky krajiny vrátane Číny. Mnohé z nich sa posadili za rokovací stôl, aby sa so Spojenými štátmi dohodli; Čína bola jednou z mála krajín, ktoré podnikli odvetné kroky.
Kľúčovou slabosťou Číny je, že chce pôsobiť silne, preto po niekoľkých kolách eskalácie odhalila svoju najlepšiu kartu: vzácne zeminy, myslí si Campbell. Takmer monopolné postavenie Pekingu v oblasti kľúčových minerálov, ktoré sú nevyhnutné pre modernú výrobu, od automobilov a elektroniky až po pokročilé zbraňové systémy, podčiarkuje strategický význam vzácnych zemín v globálnej ekonomike. 9. októbra Čína oznámila, že obmedzí vývoz všetkých produktov, ktoré obsahujú 0,1 % alebo viac čínskych vzácnych zemín alebo sú vyrobené pomocou čínskej technológie.
„Prehnali to, pretože namiesto toho, aby to zostalo bilaterálne, urobili z toho globálnu záležitosť. A vystrašili celý svet týmito novými obmedzeniami, ktoré mali nadobudnúť platnosť na konci roka… A to len pritiahlo všetkých na stranu USA. Myslím si, že to bola veľká chyba Číňanov. Mali to riešiť bilaterálne,“ myslí si Wilder.
Alexander Campbell vníma pocit naliehavosti vyvolaný čínskymi krokmi ako katalyzátor nútiaci Spojené štáty, aby konali rýchlo a rozhodne. „Myslím si, že Západ je v skutočnosti veľmi dobrý v riešení akútnych problémov, keď sú skutočne vnímané ako akútne,“ dodal.
Odstránenie zraniteľnosti v oblasti vzácnych zemín
Okrem stretnutia so Si Ťin-pchingom v Južnej Kórei Trump navštívil aj niekoľko ázijských krajín a dosiahol rámcové dohody týkajúce sa vzácnych zemín. Rokoval aj s Japonskom a Malajziou. Prezident pred cestou do Ázie podpísal aj dohodu s Austráliou o väčšom prístupe k austrálskym zásobám a infraštruktúre.
Ian Lange, profesor na Colorado School of Mines a expert v oblasti kritických minerálov, povedal pre Epoch Times, že považuje dohody s inými krajinami za prospešné. Napriek tomu si myslí, že domáce úsilie USA je dostatočné na dosiahnutie sebestačnosti v oblasti vzácnych zemín do dvoch rokov.
Austrálska spoločnosť Lynas Rare Earths, Ltd., vlastní rafinériu ťažkých vzácnych zemín v Malajzii, jedinú na svete, ktorú nekontrolujú Číňania, povedal Lange. A spolupráca s Japonskom, technologickou veľmocou, podľa neho pomôže tiež. Recyklované vzácne zeminy by z jeho pohľadu mohli pokryť 20 % dopytu na americkom trhu. Chystajú sa aj ďalšie dohody – napríklad s firmou MP Materials so sídlom v Las Vegas. Pentagón garantoval minimálnu cenu produktov a minimálny zisk pre novú továreň MP na výrobu magnetov. Okrem toho brazílska spoločnosť Aclara Resources, Inc., 24. októbra oznámila, že v Louisiane postaví rafinériu na ťažké vzácne zeminy. Stavba by mala byť dokončená do konca roka 2027.
Trump uviedol, že Spojené štáty by mohli do 18 mesiacov ukončiť svoju závislosť od čínskych vzácnych zemín.
Podľa Yeh Yao-Yuana, profesora politológie a medzinárodných štúdií na Univerzite sv. Tomáša v Minnessote, budú tieto kritické minerály hnacou silou budúcej konkurencie medzi trhovou ekonomikou vedenou Spojenými štátmi a netrhovou ekonomikou vedenou Čínou. Podľa profesora bude kľúčové, ako Trump presvedčí ostatné krajiny, aby produkovali vzácne zeminy napriek vysokému znečisteniu v rafinérskom procese.
Yeh si myslí, že Čína bude naďalej používať kartu vzácnych zemín ako zbraň, či už na vyrovnanie napätia s USA, vyvíjanie tlaku na Taiwan, alebo na odvrátenie pozornosti Číňanov od domácich ekonomických problémov. Ak však Čína bude otáľať, prehrá, pretože čínsky trh nie je taký veľký ako trh USA a má menšiu schopnosť odolávať negatívnym vplyvom. „Čo ak sa jedného dňa nadmerná kapacita bude týkať aj vzácnych zemín?“ pýta sa. „Ak ostatné krajiny nebudú potrebovať čínske vzácne zeminy, čo iné bude mať Čína k dispozícii, aby udržala zvyšok sveta v zajatí?“
Aj Wilder si myslí, že vzácne zeminy sú „najlepšou kartou“, ktorú Čína má, ale Spojené štáty majú iné karty, ako napríklad obmedzenia v oblasti high-tech a finančné sankcie. Súčasné vzťahy medzi USA a Čínou sú v krehkej rovnováhe.
Wilder vníma prímerie ako „taktickú pauzu“ s nevyriešenými detailmi. Plánované recipročné štátne návštevy – Trumpova návšteva Číny v apríli a návšteva čínskeho vodcu Si Ťin-pchinga v Spojených štátoch neskôr na jeseň – podľa neho „pomáhajú momentálne pozastaviť obchodnú vojnu“.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
