Svet

Nobelovu cenu za ekonómiu získali traja vedci za prácu o vplyve technológií na trvalo udržateľný hospodársky rast

Nobelovu cenu za ekonómiu dostali Američan Joel Mokyr, Francúz Philipp Aghion a Kanaďan Petr Howitt za prácu o vplyve technológií na trvalo udržateľný hospodársky rast. Mokyr (79) získal polovicu ceny „za identifikáciu predpokladov trvalo udržateľného rastu prostredníctvom technologického pokroku“, uviedla Kráľovská švédska akadémia vied. Aghion (69) a Howitt (79) si rozdelili druhú polovicu „za teóriu trvalo udržateľného rastu prostredníctvom kreatívnej deštrukcie“, dodala.

Predseda výboru pre udeľovanie ceny John Hassler novinárom povedal, že ich práca dala odpovede na otázky o tom, ako technologické inovácie poháňajú rast, a ako možno udržať trvalo udržateľný rast. „Počas takmer celej histórie ľudstva sa životná úroveň z generácie na generáciu výrazne nemenila. Hospodársky rast bol v priemere nulový a stagnácia bola normou. Ale za posledné dve storočia sa veci veľmi zmenili,“ povedal Hassler.

„Počas ostatných 200 rokov svet zaznamenal väčší hospodársky rast ako kedykoľvek predtým v dejinách ľudstva,“ vysvetlila novinárom Kerstin Enflo, členka výboru pre ekonomickú cenu. Upozornila však, že 200 rokov je stále len krátke obdobie v porovnaní s dlhodobou históriou stagnácie, ktorú sme videli predtým.

Nebrať pokrok ako samozrejmosť

„Práca laureátov nám pripomína, že by sme nemali brať pokrok ako samozrejmosť. Namiesto toho musí spoločnosť sledovať faktory, ktoré vytvárajú a udržiavajú hospodársky rast,“ dodala Enflo. Mokyr, profesor na Northwestern University v Spojených štátoch, použil historické zdroje ako jeden z prostriedkov na odhalenie príčin trvalého rastu, ktorý sa stal novým normálom, uviedla porota vo vyhlásení.

Aghion a Howitt potom vytvorili matematický model pre „kreatívnu deštrukciu“, ktorý sa vzťahuje na proces, „keď na trh vstúpi nový a lepší produkt, spoločnosti predávajúce staršie produkty stratia“. „Neviem nájsť slová, aby som vyjadril, čo cítim,“ povedal Aghion novinárom telefonicky počas oznámenia ceny. „Stále som bez slov. Prišlo to naozaj ako obrovské prekvapenie,“ pokračoval.

Cena za ekonómiu – „falošná Nobelova cena“

Cena za ekonómiu je jedinou Nobelovou cenou, ktorá nie je medzi pôvodnými piatimi vytvorenými v závete švédskeho vedca Alfreda Nobela, ktorý zomrel v roku 1896. Namiesto toho bola vytvorená darom švédskej centrálnej banky v roku 1968, čo viedlo kritikov k tomu, že ju nazvali „falošnou Nobelovou cenou“. Ale rovnako ako Nobelovci za chémiu a fyziku, aj Kráľovská švédska akadémia vied vyberá víťaza a postupuje podľa rovnakého výberového procesu.

Cena za ekonómiu uzatvára tohtoročnú Nobelovu sezónu, ktorá ocenila výskum ľudského imunitného systému, praktické aplikácie kvantovej mechaniky a vývoj nových foriem molekulárnej architektúry. Cenu za literatúru získal maďarský autor László Krasznahorkai, ktorého diela skúmajú témy postmodernej dystopie a melanchólie. Veľmi sledovanú Nobelovu cenu za mier získala venezuelská opozičná líderka Maria Corina Machado. Machado prekvapivo venovala cenu Trumpovi.

Nobelova cena za ekonómiu pozostáva z diplomu, zlatej medaily a šeku na 1,2 milióna dolárov. Laureáti si prevezmú svoje ceny na slávnostných ceremoniáloch v Štokholme a Osle 10. decembra. Tento dátum je výročím úmrtia vedca Alfreda Nobela v roku 1896, ktorý tieto ceny vytvoril vo svojej záveti.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK