
Brusel v napätí: Babišovo víťazstvo môže priblížiť Česko k Slovensku a Maďarsku
Po volebnom víťazstve svojej strany má podnikateľ Andrej Babiš otvorenú cestu k návratu do čela českej vlády. Prezident Petr Pavel váha s vymenovaním – v Prahe sa diskutuje o koalíciách, konfliktoch záujmov a budúcnosti Česka v EÚ. Brusel reaguje s obavami, pretože krajina by sa mohla v otázke Ukrajiny priblížiť k Slovensku a Maďarsku.
V nedeľu 5. októbra prijal český prezident Petr Pavel na Pražskom hrade lídrov strán zastúpených v parlamente. Víťaza volieb Andreja Babiša poveril zostavením vlády. Pavel plánuje s Babišom diskutovať aj o riešení možných konfliktov záujmov. Babiš, ktorého strana ANO vyhrala voľby so ziskom 34,5 % a získala 80 z 200 kresiel, je vlastníkom konglomerátu Agrofert. Je možné, že tak ako v prvom volebnom období v rokoch 2017 až 2021, aj tentoraz poverí vedením spoločnosti správcu.
Babiš sa usiluje o menšinovú vládu s externými partnermi
Babiš sa usiluje o vytvorenie menšinovej vlády, ktorá si pri rozhodujúcich hlasovaniach zabezpečí podporu externých partnerov. V jeho prvom funkčnom období to bola Komunistická strana Česka a Moravy (KSČM). V budúcnosti by túto úlohu mala prevziať pravicovo-nacionalistická SPD.
Prezident Pavel už v predvečer volieb oznámil, že nevymenuje žiadneho ministra SPD ani ľavicovej koalície „Stačilo!“, ktorej súčasťou sú aj komunisti. Obidve strany podozrieva, že chcú vyviesť krajinu z EÚ a NATO. V prípade ľavicovej koalície je debata uzavretá: napriek podpore bývalého prezidenta Miloša Zemana získala len 4,3 % hlasov a nebude zastúpená v parlamente. Prvé analýzy naznačujú, že obe krajné politické sily v poslednej chvíli odovzdali svoje hlasy Babišovi.
ANO dominuje v krajine, ale nie v Prahe a českej diaspóre
Pavel pravdepodobne začiatkom novembra zvolá ustanovujúce zasadnutie dolnej komory parlamentu. Do toho času sa dá očakávať jasná podoba budúcej vlády. Všetky strany predchádzajúcej vládnej koalície – občianska aliancia SPOLU a liberálne sily Stan a Pirátska strana, ktoré tentoraz kandidovali samostatne – vylúčili alianciu s Babišom.
ANO sa podarilo získať jasnú väčšinu vo všetkých volebných obvodoch – s výnimkou hlavného mesta Prahy a diaspóry. Len 3,95 % Čechov žijúcich v zahraničí dalo svoj hlas Babišovej strane. Aj jeho možní koaliční partneri SPD a AUTO skončili v zahraničí hlboko pod päťpercentnou hranicou.
V Bruseli vnímajú výsledky volieb v Česku s určitými obavami. SPD a AUTO, dve strany, ktoré sú rozhodne kritické voči EÚ, pravdepodobne získajú aspoň nepriamy vplyv na vládu. Aj sám Babiš zmenil svoj postoj voči Bruselu.
Brusel reaguje s obavami na nový tón voči EÚ
Až do európskych volieb v roku 2024 bola ANO súčasťou liberálneho zoskupenia ALDE v Európskom parlamente. K hnutiu patrila aj bývalá komisárka EÚ pre spravodlivosť Věra Jourová. Bola známa tvrdou konfrontačnou politikou voči Maďarsku a Poľsku počas vlády PiS a voči americkým technologickým koncernom. Minulý rok opustila ANO – a hnutie opustilo frakciu ALDE, aby sa pripojilo k frakcii Patrioti za Európu. Medzi „patriotov“ patrí aj maďarská vládna strana Fidesz, talianska Lega a rakúska FPÖ.
Martin Vokálek, riaditeľ bruselského zastúpenia českého inštitútu Europeum, však neočakáva žiadne radikálne zmeny v zahraničnej politike ani voči EÚ. Víťazstvo ANO podľa Vokáleka nie je „prekvapením, ale potvrdením dlhodobého trendu“. Nespokojnosť s vládou premiéra Petra Fialu bola značná. Bola považovaná za odtrhnutú od reality, technokratickú a vzdialenú od starostí bežných ľudí. Dôjde k „zmene tónu, štýlu a priorít“, vysvetlil ďalej expert think-tanku.
Babiš proti vojenskej pomoci Ukrajine
Babiš sa označuje za „mierotvorcu“ a vyslovil sa proti českej vojenskej pomoci Ukrajine a za čo najrýchlejšie prímerie. Na druhej strane si uvedomuje hlboko zakorenenú nevraživosť voči Rusku vo svojej krajine. Trauma z roku 1968 – potlačenie Pražskej jari tankmi Sovietskeho zväzu a ďalších krajín východného bloku – ovplyvňuje Českú republiku dodnes. Solidarita s Ukrajinou a súhlas s členstvom v NATO sú silné v širokom politickom spektre.
„Pomáhame Ukrajine prostredníctvom EÚ a EÚ pomáha Ukrajine. A tak budeme pomáhať aj naďalej,“ povedal v nedeľu vo videu, ktoré zverejnila ukrajinská verejnoprávna televízia „Suspiľne“. Na otázku ukrajinského novinára, či by podporil žiadosť Kyjeva o vstup do EÚ, Babiš povedal, že Ukrajina „nie je pripravená na EÚ“. „Najprv musíme ukončiť vojnu,“ dodal.
Česká republika pod vedením viacerých politických strán pod vedením Fialu bola doteraz odhodlaným spojencom Ukrajiny brániacej sa proti Rusku. Doterajšia česká vláda podporovala Ukrajinu od začiatku ruskej agresívnej vojny vo februári 2022 humanitárnou a vojenskou pomocou. Mnohí Česi jej však vyčítajú, že ignoruje problémy vo vlastnej krajine.
Pod vedením Babišovej vlády by sa krajina v tejto otázke mohla priblížiť Slovensku a Maďarsku, ktoré sú v súčasnosti politicky najbližšie k Rusku zo všetkých členských štátov EÚ. Babiš má dobré vzťahy so slovenským premiérom Robertom Ficom a maďarským premiérom Viktorom Orbánom.
Babiš je však pragmatický a nie je tak ideologicky pevný ako Orbán, povedal pre českú tlačovú agentúru ČTK belgický politológ Jean-Michel De Waele z bruselskej univerzity ULB. Preto sa bude skôr snažiť presadiť české záujmy v rámci EÚ a obmedziť český príspevok pre Ukrajinu na nevyhnutné minimum.
Zástupca Babiša oznamuje zmenu priorít
Aj podpredseda ANO Karel Havlíček sa už vyjadril k otázke budúceho politického smerovania Babišovej vlády. Vyhlásil, že vláda bude konať v súlade s ústavou, ktorá zaručuje členstvo v EÚ a NATO. Predpokladá sa však, že už nebude existovať samostatné ministerstvo pre EÚ.
Priority budúcej vlády budú okrem toho zamerané na národné témy, ktoré zaujímajú mnoho ľudí. Rozpočet sa bude musieť znížiť. Zároveň je potrebných 40 miliárd korún (približne 1,65 miliardy eur) na rozširovanie dopravnej siete. Okrem toho je potrebné urobiť niečo s vysokými cenami elektrickej energie.
Vláda ANO by sa chcela vrátiť k výrazne trhovo orientovanej politike. Havlíček pre Denik.cz jasne uviedol: „Som silne orientovaný na trh. Vždy som hovoril, že hnacou silou ekonomiky nemôže byť štát, ale súkromný sektor, ktorý musí zamestnávať ľudí a investovať.“ Zameriame sa na hospodársky rast a zvyšovanie prosperity, vysvetlil Babišov zástupca.
SPD a AUTO chcú vstúpiť do vlády
Podpredseda SPD Radim Fiala vyjadril, že jeho hnutie chce rokovať o účasti vo vláde. Podobne sa už predtým vyjadril aj predseda strany Tomio Okamura. SPD nemá v úmysle usporiadať referendum o zotrvaní v NATO. Chce sa však opýtať občanov na možný odchod z EÚ, pretože Únia je podľa strany „byrokratickým molochom“ a bráni zmysluplnej hospodárskej a migračnej politike.
Aj predseda AUTO Petr Macinka zdôraznil, že jeho strana chce byť súčasťou novej vlády. Nebude podporovať vládu, ktorú vytvoria strany odvolanej koalície. Zároveň však žiadna vláda nie je možná bez hlasov jeho strany.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.