Svet

Eric Trump exkluzívne pre Epoch Times: o útokoch na jeho rodinu, otca a podnikanie (Rozhovor)

Eric Trump hovoril s Epoch Times o útokoch, ktorým bola vystavená jeho rodina, ako ich to posilnilo a či by zvažoval kandidatúru na verejnú funkciu.

Syn prezidenta Donalda Trumpa je autorom pripravovanej knihy „Under Siege: My Family’s Fight to Save Our Nation“ (V obkľúčení: Boj mojej rodiny za záchranu našej krajiny).

V exkluzívnom rozhovore pre Epoch Times 41-ročný manžel a otec dvoch detí poskytuje pohľad do zákulisia toho, ako desať rokov neúnavných útokov zo strany politickej ľavice takmer zničilo jeho podnikanie, rodinu a dokonca aj život jeho otca. Táto skúsenosť, ako hovorí, ho utvrdila v odhodlaní bojovať za to, v čo verí.

Jan Jekielek: Vaša rodina bola nejaký čas pod tlakom, čo je téma, ktorú rozoberáte vo svojej novej knihe. A čo vy sám? Kedy ste si uvedomili, že sa veci nezvratne zmenili?

Eric Trump: Nikdy na to nezabudnem. Otec mi odovzdal firmu, keď odišiel do Washingtonu, D. C. Nikdy som si neuvedomil, že budem človekom, ktorý nemá ústavnú ochranu. Viete, prezident Spojených štátov má ústavnú ochranu. Ja som ju nemal a stal som sa pravdepodobne najčastejšie predvolávanou osobou v americkej histórii.

Za veľmi krátky čas som dostal 112 predvolaní. A boli to významné predvolania: od Senátu, Kongresu, od najväčších generálnych prokurátorov v krajine, okresných prokurátorov v krajine. Chceli, aby naša rodina skončila s podnikaním. Chceli, aby sme skrachovali. Chceli, aby otec skončil vo väzení. Chceli, aby som skončil vo väzení. Chceli, aby meno Trump zmizlo z každej budovy na celom svete.

Chceli rozbiť naše vzťahy. Chceli rozbiť rodinné putá, ktoré mám so súrodencami. Chceli rozbiť jeho vzťah s Melaniou. Prepadli naše domy. Snažili sa ho obžalovať. Odstránili nás z Twitteru, Instagramu a X.

Zneužili ministerstvo spravodlivosti, sliedili za jeho kampaňou, vymysleli si hoax o spolupráci s Ruskom. Vymysleli si falošné spisy. Vylúčili ho z volieb v Colorade. Potom ho vylúčili z volieb v Maine.

Nasledovalo 91 obžalôb: v okrese Fulton, v silne ľavicovom New Yorku a vo Washingtone, D. C. A potom sa ho pokúsili zabiť. To všetko sa snažili spraviť. Pokúsili sa zabiť našu rodinu. Pokúsili sa zabiť hnutie MAGA [Make America Great Again].

A pred dvoma týždňami ste videli, čo urobili Charliemu Kirkovi, však? Bolo to to isté. Chceli umlčať ten hlas. A o tom je kniha „Under Siege“. Sú to tisíce príbehov zo zákulisia o tom, ako sa pokúsili rozbiť našu rodinu a najväčšie politické hnutie v americkej histórii.

Ako to ovplyvnilo samotnú rodinu?

Myslím si, že nás to pravdepodobne zmenilo na skaly, aby som povedal pravdu. Myslím, že ma to pravdepodobne znecitlivelo. Spomínam si, keď som dostal prvé predvolanie: takmer to bolelo. Po desiatich predvolaniach som si len povedal: „Ach, ideme teda znova.“

Teraz už viem, o čo ide, a je to všetko len hra. Nie je to zábavná hra, nie je to pekná hra, ale je to hra a začnete to vnímať presne tak. Je to zlo. Na druhej strane sú chorí ľudia. Boli ľudia, ktorí chceli zničiť túto krajinu. Boli ľudia, ktorí chceli zničiť človeka len preto, že mal odlišný názor.

Najprv sa ho pokúsili vysmiať, zosmiešniť. Potom sa ho pokúsili umlčať. Odstránili ho zo sociálnych médií. Boko Haram, ajatolláh, Taliban, Hizballáh – všetci mali účty na Twitteri. Hádajte, kto ho nemal? 45. prezident Spojených štátov. Nemohol mať účet na Facebooku. Mojej žene písali listy, v ktorých hovorili: „Ak budeš hovoriť o Donaldovi Trumpovi na YouTube, vyhodíme ťa.“

A potom, keď ho nedokázali dostať prostredníctvom právnych prostriedkov, použili na neho fyzické násilie. Bola to šialená bitka, ale napriek všetkým prekážkam sme ju vyhrali. A opakujem: o tom je kniha „Under Siege“.

Môžete mi povedať o nejakom prípade, keď to vyzeralo veľmi, veľmi zle?

Každý deň som sedel vedľa neho na súdnych pojednávaniach v New Yorku. A pamätám si, že vstali a prečítali 34 obžalôb, ktoré boli úplne vymyslené.

Umlčali ho. Bol som jediný, koho neumlčali, takže som každý deň stál na schodoch súdu a kričal, ako je celé pojednávanie zmanipulované. A pamätám si, že po 34 odsúdeniach za trestné činy sa otočil a podal mi ruku. Vyšli sme spolu von, nasadli sme do auta a odišli na benefičnú akciu. Cez deň sme boli na súde, v noci sme zbierali peniaze.

A pamätám si, že hneď ako sme nasadli do auta, pozrel sa na mňa a povedal: „Neviem ako, ale vyhráme.“ A nemyslel tým len súdny proces, ale celkové voľby.

V zadnej časti súdnej siene sedeli všetci novinári a dávali mu nulovú šancu. Je zaujímavé, že v ranom veku napísal knihu „The Art of the Deal“ (Umenie dohody). Jeho druhou knihou bola „The Art of the Comeback“ (Umenie návratu), v ktorej opisoval svoju podnikateľskú kariéru v 90. rokoch, keď si všetci mysleli, že je na dne.

A je to perfektná paralela. Myslím tým, že toto bol comeback. Nikto by si nikdy nepomyslel, že človek, ktorý bol obvinený z 91 trestných činov – nie preto, že by spáchal niečo zlé, ale preto, že sme mali systém, ktorý bol úplne namierený proti nemu –, by sa nakoniec mohol stať prezidentom.

A nielenže sa stal prezidentom, ale vyhral vo všetkých swing štátoch (kolísavých štátoch, pozn. prekl.). Vyhral vo voľbách: každý štát v krajine sa priklonil k pravici. Získali sme 11 okresov v Kalifornii, ktoré nikdy neboli republikánske. V Miami-Dade, ktoré nebolo republikánske 37 rokov, sme vyhrali s 11-percentným náskokom.

Chcete hovoriť o umení comebacku? Už jeho skorý život to skvelo predznamenal, keď dal tej knihe názov – presne tam sme boli pred rokom.

Keď hovoríme o umení comebacku, keď sa zdvihol v Butleri po tom, čo ho postrelili, a povedal „Bojujte, bojujte“, ako ste to vnímali zvonku?

Asi šesť týždňov predtým som zožal veľa kritiky, keď som povedal: „Počúvajte, nebol by som prekvapený, keby sa pokúsili spôsobiť mu fyzickú ujmu.“ Skúsili všetko. Najprv sa mu vysmievali: „Hahaha, nikdy to nedokáže.“ Spomínam si, ako Barack Obama povedal, že nie je seriózny človek. To hovorí človek, ktorý je komunitným organizátorom. No tak, veď v živote nič nevybudoval.

A potom sa ho, samozrejme, pokúsili umlčať, ale žiadne právne kroky nefungovali. A ja som povedal: „Počúvajte, ďalším logickým vývojom udalostí je násilie. To je to, čo robia. Keď prehrajú v diskusii, uchýlia sa k násiliu.“ A mal som pravdu.

Dostal som poriadnu sprchu – hovorili, že som „panikár“: ale o šesť týždňov neskôr sa udial pokus o atentát v Butleri. A viete, čo sa stalo na golfovom ihrisku o dva mesiace neskôr. A čo sa asi o rok neskôr stalo nášmu dobrému priateľovi [Charliemu Kirkovi].

Žijeme v bláznivých časoch, nikdy by som nepomyslel, že krajina sa dostane do tohto bodu. Môžem vám povedať, že ľudia sú všeobecne unavení z tých hier a nezmyslov a všetci to vidia.

Myslím si, že to je dôvod, prečo v tejto krajine došlo k masovému odlivu z Demokratickej strany. Myslím si, že práve preto sa za štyri roky všetci vysokoškoláci v tejto krajine, ktorí boli indoktrinovaní všetkými učiteľmi a profesormi a ktorí sa učili revizionistickú históriu, pevne pridali na našu stranu. Kyvadlo sa vychýlilo spôsobom, ktorý podľa mňa väčšina ľudí vo väčšine krajín pravdepodobne ani nedokáže pochopiť. A som veľmi hrdý na to, že som v tom zohral veľkú úlohu.

Aký veľký vplyv malo podľa vás na voľby v roku 2024 to, čo sa stalo v Butleri?

Obrovský. Keď som videl otcovu ruku zdvihnutú, pomyslel som si: „Práve sme vyhrali voľby. Ľudia to nebudú tolerovať. Ľudia vedia, kto sú radikálni ľavičiari. Radikálni ľavičiari už neskrývajú, kto sú. Vieme presne, kto sú.“

Sú to tí, ktorí vás nazvú fašistom, ale sami sedia na streche v čiernom oblečení so snajperkou a strieľajú na niekoho, kto pokojne uplatňuje svoje právo na slobodu prejavu zaručené prvým dodatkom ústavy.

Guľky lietajú len jedným smerom – Steve Scalise, môj otec, Charlie Kirk, to, čo takmer urobili Kavanaughovi, a mnohí ďalší, však? Nechcú, aby ľudia ako ja stáli na pódiu. Chcú nás mať vo svojej pivnici. Chcú, aby sme robili to, čo robil Joe Biden v roku 2020, keď nevychádzal zo svojej pivnice a nikto o ňom nepočul. Ak by to bol náš plán, nemali by sme šancu.

Hillary Clintonová nás v roku 2016 prekonala päť ku jednej, však? Ak by sme neboli hluční a trochu nekorektní, ak by sme nehovorili zo srdca a nestáli na každom traktore s megafónom v každom jednom kolísavom štáte, ako sme to robili, a nemali prejavy v každom kostole, každom dome a na každom pikniku, kde to bolo možné, nemali by sme šancu vyhrať. Uvedomujú si to a myslím si, že preto chcú zaistiť, aby sme nechodili von a nezhromažďovali sa vo veľkých davoch.

A práve to nemôžeme dovoliť. Teraz musíme byť hlasnejší ako kedykoľvek predtým. Myslím si, že ľudia si opäť uvedomujú, kto tá strana vlastne je. Preto sa 50 štátov opäť priklonilo k pravici a my sme vyhrali vo voľbách a vyhrali sme vo všetkých štátoch, kde sa rozhodovalo, a to s veľkým náskokom. Myslím si, že ľudia sa teraz pevne pridávajú na našu stranu.

Z dvoch starších bratov sa mi zdáte ten skromnejší, ale v roku 2024 ste pôsobili veľmi aktívne. Uvažujete do budúcna o vstupe do politiky?

Som z tých ľudí, ktorí nepotrebujú byť v centre pozornosti. Naše spoločnosti riadim už veľmi dlho. Som v tom veľmi dobrý. Milujem prácu. Milujem kapitalizmus. Milujem hotely. Milujem nehnuteľnosti. Baví ma politika. Nie je to moja prvá láska. Úprimne povedané, nenávidím polovicu ľudí v politike, pretože si myslím, že väčšina z nich sú príživníci, ktorí nikdy nič nedosiahli. Človek, ktorý nikdy nepodpísal šek, píše zákony, ktoré sa budú vzťahovať na každú firmu a každého človeka v krajine. Človek, ktorý nevie vôbec nič o zdravotnej starostlivosti, rozhoduje o životoch miliónov ľudí. Nezdá sa mi to logické.

Vidíte všetkých tých 20-ročných mladíkov, ktorí vstupujú do politiky ako napríklad Joe Biden a sú v nej 50 rokov, ako sa potom stanú prezidentmi, a vy sa čudujete, prečo je naša krajina pod ich vedením úplne nefunkčná, keď nikdy nevideli perspektívu zvonku. Celý ich život bol závislý od vládnych šekov za hlasovanie „áno, nie“.

Tento systém sa mi nepáči. Nie som plachý, ale viem sa aj vyhnúť pozornosti verejnosti. Často rád pracujem v zákulisí a dosahujem konečný cieľ bez toho, aby ma niekto videl. A samozrejme, keď musím, tak urobím aj to, že napríklad predstavím otca [na Republikánskom národnom zjazde] pred stovkami miliónov ľudí. Pódium mi nie je cudzie.

Ale bol som aj prvý, kto mu zavolal v deň, keď sme vyhrali, 6. novembra skoro ráno. Ešte sme nespali a vtedy som mu povedal: „Vieš, otec, mám ťa nesmierne rád… Bolo najväčšou cťou môjho života stáť na pódiu. Ale vrátim sa do našej spoločnosti, vrátim sa do práce. Krajina je v dobrých rukách, vieš, že aj firma bude v dobrých rukách. Ty rob to, čo vieš najlepšie, a ja budem robiť to, čo viem najlepšie.“ A v takýchto prípadoch som rád, že sa môžem stiahnuť a vrátiť sa do tieňa.

Je politická kandidatúra predsa len niečo, čo by ste možno zvážili?

Nevylučujem nič na svete. Sledujem, ako otec prináša zásadné zmeny. Nábor do armády za Bidena bol najhorší v histórii našej krajiny. O mesiac neskôr to bolo tak, ako keby sa všetci hlásili, všetci chceli byť v americkej armáde. Znovu sa objavil patriotizmus.

Existujú teda určité veci, v ktorých môžete urobiť radikálne zmeny, ak ste skutočný líder a robíte to správnym spôsobom. Zabudnite na všetkých tých kariérnych politikov, ktorí hovoria: „Pôjdem do Washingtonu a niečo zmením.“ Väčšina z nich sa stane obeťou davu vo Washingtone.

Ale nikdy by som nič nevylučoval… Tieto veci vyžadujú skutočnú odvahu, pretože sa vás snažia doslova aj v prenesenom význame zabiť – v každom aspekte vašej duše, vašej firmy, rodiny, manželstva a všetkého ostatného.

A tak si myslím, že nás to jedinečným spôsobom posilnilo. Zdá sa mi, že by som to dokázal [vstúpiť do politiky], ale otázka je, či to chcete. Videli sme tie najlepšie stránky politiky, určite sme videli aj tie najhoršie. Určite sme videli tie najhoršie stránky, horšie, ako si väčšina ľudí dokáže predstaviť. Preto je zmyslom knihy „Under Siege“ rozprávať všetky tieto príbehy.

Ale nikdy nič nevylučujem. Verím v túto krajinu, milujem červenú, bielu a modrú. Mám rád prvý dodatok. Mám rád našu ústavu. Musíme zostať dominantnou superveľmocou sveta.

A ešte potrebujete dobrých ľudí. A je lepšie mať ľudí ako Donald Trump, ktorí odložia všetko bokom – odložia svoje bohatstvo, majetky, rodinu, svoju podnikanie –, aby urobili nemysliteľné. Naozaj nie je veľa odvážnych ľudí. Z ľudí zo zoznamu Fortune 500 by len veľmi málo z nich povedalo: „Obetujem všetko, aby som kandidoval proti 16 republikánom, ktorí naozaj niečo vedia o politike.“ A potom musieť kandidovať proti niekomu ako Hillary Clintonová, ktorá je súčasťou jednej z najväčších politických dynastií moderných čias, len s malou šancou na víťazstvo, pričom celú kampaň financujete z vlastných zdrojov.

Uveďte mi ďalšieho miliardára, ktorý by súhlasil s takými podmienkami. Nepoznáte žiadneho, však? Títo ľudia riskujú na základe pravdepodobnosti. A myslím si, že na základe zdravého rozumu jeho šance pri takýchto podmienkach neboli veľké. Koľko ďalších miliardárov by sa na to dalo? Preto máte za prezidenta Joea Bidena a nie Warrena Buffetta.

To znamená, že potrebujete skvelých obchodných lídrov, ľudí, ktorí môžu ponúknuť zásadnú zmenu, a rád by som videl oveľa viac takýchto ľudí. A ak by raz všetko klaplo a politika by bola v tom čase pre mňa tou správnou voľbou, zvážil by som to.

Časť výnosov z knihy venujete organizácii Turning Point na pamiatku Charlieho Kirka. Mohli by ste o tom niečo povedať?

V tom spočíva zmysel knihy „Under Siege“: je presne o tom, čo urobili Charliemu. Charlie by bol poslednou kapitolou tej knihy, keby nebola vyšla tri dni pred jeho zavraždením. Chcú, aby náš hlas zmizol. Chcú ho dostať zo scény a my nemôžeme dovoliť, aby sa to stalo.

Turning Point je nesmierne dôležitý a nezávislé hlasy sú nesmierne dôležité. Preto venujem časť výnosov z predaja knihy organizácii Turning Point, aby mohla pokračovať vo svojej misii a aby nás nemohli umlčať tak, ako si mysleli.

Mysleli si, že jeho hlas môžu jednoducho odstrániť guľkou za 1 dolár. A v skutočnosti platí zákon neúmyselných dôsledkov, že sa deje presný opak. Myslím si, že náš hlas je teraz silnejší ako kedykoľvek predtým.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK