Predseda SPPK o dohode EÚ s Mercosurom: Bude až nemožné ustáť takýto konkurenčný tlak (Rozhovor)
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) ostro kritizuje obchodnú dohodu Európskej únie s Mercosurom, ktorá podľa predsedu Andreja Gajdoša ohrozuje európskych farmárov a kvalitu potravín určených pre spotrebiteľov. Dohoda môže zaplaviť trh lacnejšími produktmi s nižšími štandardmi, čo by mohlo mať devastujúce následky pre slovenské poľnohospodárstvo. SPPK žiada vyňatie agropotravinárskeho sektora z dohody a aktívne protestuje proti jej ratifikácii.
V rozhovore sa dočítate aj o tom:
- prečo SPPK považuje dohodu s Mercosurom za riziko pre európskych producentov a spotrebiteľov,
- ako rozdielne štandardy v EÚ a Mercosure ovplyvňujú kvalitu potravín a konkurencieschopnosť,
- aké kroky SPPK podniká na národnej aj európskej úrovni proti tejto dohode,
- či navrhované kompenzačné mechanizmy EÚ dokážu ochrániť slovenských farmárov pred negatívnymi účinkami zmluvy.
Epoch Times Slovensko: Po 25 rokoch rokovaní máme na svete obchodnú dohodu medzi EÚ a združením Mercosur. Ako SPPK hodnotí túto dohodu?
Andrej Gajdoš: Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je dôrazne proti tejto obchodnej dohode. Vnímame ju ako výrazne rizikovú vo vzťahu k európskym producentom potravín a európskym spotrebiteľom. Krajiny zoskupenia Mercosur (Brazília, Argentína, Paraguaj, Uruguaj) pestujú plodiny a chovajú zvieratá pri oveľa jednoduchších podmienkach ako v EÚ. Týka sa to napríklad množstva prípravkov na ochranu rastlín, dobrých životných podmienok zvierat či nižších pracovných a bezpečnostných noriem, čo Latinskej Amerike umožňuje vyrábať pri nižších nákladoch. Vplyvy tejto obchodnej dohody pocítia nielen európski producenti potravín, ale aj samotní spotrebitelia, ktorí budú konzumovať potraviny horšej kvality.
Rovnaký názor na dohodu Mercosur sme vyjadrili už v decembri minulého roka po rokovaní agropotravinárskych samospráv krajín V4 vo Vysokých Tatrách. Našou požiadavkou je, aby bolo agropotravinárstvo vyňaté z tejto dohody. Aj preto sme v tomto roku podporili januárový protest v Štrasburgu proti tejto dohode a zároveň sme zorganizovali spolu s Českou republikou, Maďarskom a Rakúskom vlastný protest na česko-slovenskom hraničnom priechode Hodonín – Holíč. Budúcnosť obchodnej spolupráce Európy s tretími krajinami nám vôbec nie je ľahostajná. V rokovaniach na úrovni V4 budeme pokračovať aj ďalej. Nie sme apatickí voči tomu, akú budúcnosť pre európskych spotrebiteľov pripravili úradníci a politici.
Asi sa nezhodnete s európskymi politikmi, ktorí ju považujú za nevyhnutnosť pre budúcnosť Únie…
V rámci kapitoly agroapotravinárstvo nepovažujeme túto obchodnú dohodu EÚ za nevyhnutnú. Záleží od oblasti národného hospodárstva, teda napríklad v prípade automobilového alebo strojárskeho priemyslu má táto dohoda zmysel, keďže umožní export takýchto tovarov z EÚ za výhodnejšie ceny. V prípade dovozov agropotravinárskych komodít však ide o krok späť, ktorý môže zásadným spôsobom zneistiť a ohroziť výrobu potravín v EÚ.
Aké sú hlavné obavy? Obáva sa SPPK možného nárastu dovozu poľnohospodárskych produktov z krajín združenia Mercosur, ako sú hovädzie mäso, hydina alebo cukor, a ich vplyvu na slovenských producentov?
Áno, aj zvýšené množstvo dovážaných komodít (mäso, cukor…) je rizikom, pretože nadmerné dovozy ovplyvnia situáciu na trhu, cenotvorbu a konkurencieschopnosť európskych výrobcov. Tí si budú musieť nájsť aj nové odbytiská, ak chcú naďalej vyrábať a predávať. Nehovoriac o odlišných kvalitatívnych parametroch, pri ktorých sa produkujú európske potraviny v porovnaní s potravinami v krajinách Mercosur, na čo môžu v prvom rade doplatiť spotrebitelia. Mnohé látky zakázané v EÚ sa s v týchto krajinách bežne používajú. A tu sa nebavíme len o prípravkoch na ochranu rastlín, ale aj o liečivách pre zvieratá a rastových hormónoch alebo liečivách, ktoré tieto látky obsahujú.
Vidíte aj nejaké pozitíva tejto obchodnej dohody?
Pozitíva vidíme v uplatnení európskej nadprodukcie na trhoch Latinskej Ameriky.
Eurokomisár Maroš Šefčovič sa vyjadril, že si želá ratifikáciu dohody do konca roka. Myslíte si, že je to reálne?
Vzhľadom na to, že táto obchodná dohoda sa pripravovala roky (okrem iného z dôvodu nestabilnej politickej situácie v krajinách Mercosuru a relatívne častému meneniu tamojších vlád) a vzhľadom na odmietavé stanoviská európskych poľnohospodárov, nemyslíme si, že ratifikácia do konca roka je reálna. Ide o tému náročnú na rokovania – tentoraz na úrovni národných vlád. Práve preto si skôr si myslíme, že do konca roka nie je možné získať súhlas od všetkých členských krajín EÚ.
Čo vravíte na názory, že EÚ by mala uzatvárať viac takýchto obchodných dohôd?
Sme rozhodne proti tomu. Pritom Mercosur nie je jedinou obchodnou dohodou, ktorú plánuje Európska komisia. Európske spoločenstvo pripravuje obchodné dohody aj s USA, Austráliou, Thajskom, Mexikom… Aj o tejto téme sa diskutovalo na ostatnom rokovaní agropotravinárskych samospráv krajín V4: všetky štyri (SPPK, česká, maďarská a poľská) sa zhodli v tom, že EÚ sa púšťa do veľkého rizika. Navyše v prípade Mercosuru sme vyčítali aj to, že neexistujú ani relevantné štúdie o účinku dohody na agrárny sektor.
Ako komentujete rozhodnutie Európskej komisie rozdeliť dohodu na politickú a obchodnú časť? Aký je postoj SPPK k tomuto prístupu?
Podľa nášho názoru tento prístup len ilustruje vehementnú snahu Európskej komisie túto dohodu uzavrieť bez ohľadu na to, aký majú napríklad na to názor európski agropotravinári. Komisia sa za každých okolností snaží túto dohodu presadiť – napriek nášmu nesúhlasu, ako aj nesúhlasu niektorých členských krajín EÚ. A toto by mohla byť cesta, ako nesúhlas členských krajín obísť.
Aké rozdiely v štandardoch kvality potravín, welfare zvierat a používania pesticídov medzi EÚ a Mercosurom považujete za najväčší problém pre slovenských farmárov?
Ide o rozdiely z hľadiska výrobných, bezpečnostných a hygienických štandardov. Krajiny Mercosuru používajú násobne väčšie množstvo pesticídov pri pestovaní. Pri chove zvierat sa používajú aj antibiotiká, ktoré sú na Slovensku zakázané (napríklad mäso zvierat liečených antibiotikami sa nesmie uvádzať na trh). Krajiny Latinskej Ameriky navyše vyrábajú produkty na pozemkoch, ktoré vznikli po odlesnení pralesov, čo je v rozpore s nárokmi, ktoré má Európska komisia na vlastných poľnohospodárov (pripravuje sa legislatíva, ktorá zakazuje uvádzať na trh také výrobky, ktoré vznikli odlesnením).
V súvislosti s dohodou s Mercosurom niektorí politici upriamovali pozornosť aj na to, že Európu by mohli zaplaviť produkty s nižšími štandardmi ako európskymi aj z iných častí sveta. Hovorilo sa napríklad o dovoze z Ukrajiny.
Ako sa staviate k importu z tejto krajiny? Boli by na ochranu slovenských a európskych producentov na mieste prísnejšie regulácie?
Dovozy z Ukrajiny sú rovnako veľmi rizikové a SPPK už v minulosti vyjadrila svoje nesúhlasné stanovisko k vysokým objemom dovážaných výrobkov. Najnovšie sa zmenili obchodné pravidlá: nanovo sa síce zaviedli clá, ale až potom, ako sa naplnia objemy dovážaných produktov – v nových pravidlách sa však objemy zvýšili. Upozorňujeme aj na to, že v prípade Ukrajiny ide o obilnicu sveta a že jej prípadný vstup do EÚ zásadným spôsobom zmení nielen situáciu na trhoch EÚ, ale aj financovanie európskeho poľnohospodárstva z jednej spoločnej obálky.
Dohoda s Mercosurom je tu a skôr či neskôr pocítime jej efekt. V čom vidíte dohodu ako pozitívnu príležitosť pre SR?
Pozitívne vnímame dohodu v nových exportných možnostiach pre slovenský automobilový priemysel. Aj keď je otázne, či obyvatelia Latinskej Ameriky siahnu práve po prémiových značkách európskych producentov, alebo sa skôr budú zameriavať na lacnejšie automobily z ázijského kontinentu.
Mohlo by Slovensko v niečom na túto dohodu vyslovene doplatiť?
Áno, mohlo. Za najrizikovejšiu časť dohody Mercosur považujeme práve agropotravinárstvo. Aj preto sme sa už pred niekoľkými mesiacmi vyjadrili, že požadujeme vyňať časť o poľnohospodárstve spod obchodnej dohody. Naše nesúhlasné stanovisko sme tlmočili aj ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Postihnuté budú všetky druhy podnikov – malé, stredné a veľké, samostatne hospodáriaci roľníci… Zníži sa ich konkurencieschopnosť, lacné potraviny zaplavia trhy, vytlačia ich výrobky z trhu, dôjde k preskupeniu trhov a najmä sa bude do EÚ dovážať tovar druhej kvality. V konečnom dôsledku nebudú postihnutí len producenti z EÚ, ale aj európski spotrebitelia.
Máte v SPPK pripravené plány a kroky na to, aby sme na Slovensku čo najlepšie využili obchodnú dohodu EÚ – Mercosur v prospech našej krajiny?
Nie, takéto plány nemáme pripravené, keďže sme proti tejto dohode. A je veľmi náročné až nemožné takýto konkurenčný tlak ustáť. EÚ už avizovala miliardový balík na pomoc tým farmárom, ktorých by mohla negatívne zasiahnuť obchodná dohoda s Mercosurom.
Myslíte si, že tieto navrhované kompenzačné mechanizmy EÚ budú dostatočné na ochranu slovenských poľnohospodárov pred negatívnymi vplyvmi dohody?
Nezdieľame názor, že by nám kompenzácie pomohli. Ak by aj Európska komisia kompenzovala finančným balíkom európske poľnohospodárstvo, bola by to pravdepodobne len jednorazová kompenzácia, ktorá by len sčasti a na nejaký čas zmiernila účinky na sektor. Reálne účinky na európske poľnohospodárstvo však budú dlhodobé.
Ako sa SPPK zapája do lobovania na európskej úrovni (proti/za) a aký je váš postoj k hlasovaniu v Európskom parlamente?
SPPK sa k tejto téme vyjadruje aj na medzinárodnej úrovni – platforma V4, európska organizácia COPA – COGECA, Konzorcium s českými samosprávnymi organizáciami… Vlani sme zorganizovali prvý ročník diskusie s europoslancami, kde sme odborne argumentovali a vysvetľovali aj tému Mercosur. Ak chceme dosiahnuť jednotný postoj našich europoslancov k tejto téme, aj takéto diskusie sú nevyhnutné.
Aké kroky plánuje SPPK podniknúť na informovanie verejnosti a mobilizáciu farmárov na Slovensku v súvislosti s touto dohodou?
SPPK sa proti dohode vyjadruje odborne a aj mediálne. Vo februári 2025 sme zorganizovali česko-slovenský protest na česko-slovenskej hranici Hodonín – Holíč, kde sme aj s použitím poľnohospodárskej techniky ostro protestovali proti pripravovanej dohode. Rovnako sme podporili spomenutý protest v Štrasburgu.
Samozrejmosťou sú, ako som spomenul, aj rokovania na úrovni našich európskych partnerov vrátane COPA – COGECA, ktorej sme členom, a aj V4. Je to téma, ktorú neustále sprostredkúvame prostredníctvom médií aj obyvateľom a spotrebiteľom: na nich je totiž konečné rozhodnutie, po akom produkte a výrobku v obchode siahnu a vložia si do košíka. Oni určia, či si výrobky z Latinskej Ameriky nájdu svoje miesto aj v slovenských domácnostiach alebo nie.
Ďakujeme za rozhovor!
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.