Svet

Francúzsky premiér prehral hlasovanie o dôvere, čo vyvolalo pád vlády

Francúzsky premiér François Bayrou neuspel 8. septembra v hlasovaní o dôvere, čím sa prehĺbila politická a ekonomická patová situácia v druhej najväčšej ekonomike eurozóny. Pád menšinovej vlády pravdepodobne prehĺbi problémy Francúzska a prezident Emmanuel Macron bude musieť nájsť ďalšieho politika, ktorý presadí kontroverzný rozpočet v parlamente. Podľa denníka Le Monde vláda prehrala hlasovanie o dôvere pomerom hlasov 194 ku 364.

Macronova centristická strana Renaissance vedie krehkú menšinovú koalíciu, ktorá sa pri vládnutí spoliehala na spojencov, ako je Bayrouovo Demokratické hnutie. „Máte moc zvrhnúť vládu, ale nemáte moc vymazať realitu,“ povedal Bayrou zákonodarcom pred hlasovaním o dôvere.

„Realita zostane neúprosná: výdavky budú naďalej rásť a bremeno dlhu, ktoré je už teraz neúnosné, bude ešte ťažšie a nákladnejšie… V stávke je samo prežitie Francúzska,“ dodal Bayrou.

15. júla Bayrou oznámil Senátu drastické opatrenia na zníženie verejného deficitu o 43,8 miliardy eur v roku 2026. Bayrouov plán zahŕňa zmrazenie výdavkov na sociálne zabezpečenie a dokonca zrušenie niektorých sviatkov. Navrhol zrušiť Veľkonočný pondelok, pretože nemá „náboženský význam“, a 8. máj, Deň víťazstva v Európe.

Cieľom plánu je znížiť francúzsky dlh, ktorý by mal podľa prognóz vzrásť v tomto roku na viac ako 3 bilióny eur, pričom verejný dlh sa pohybuje na úrovni približne 110 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Európska únia odporúča členským štátom znížiť svoj verejný dlh pod 60 % HDP a nedovoliť, aby rozpočtový deficit presiahol 3 % HDP. Podľa oficiálnych odhadov EÚ z mája sa predpokladá, že deficit francúzskej vlády klesne v roku 2025 na 5,6 % HDP a v roku 2026 sa zvýši na 5,7 %.

Marine Le Penová, líderka pravicovej strany Národné zhromaždenie, uviedla 8. septembra v príspevku na X: „Pán Bayrou a jeho priatelia chcú, aby Francúzi zaplatili zvýšením daní o 20 miliárd. Ako sa opovažujú stále hovoriť ľuďom, že jediným riešením je, aby platili, platili znova a vždy platili?“

Manuel Bompard, národný koordinátor LFI, napísal 8. septembra v príspevku na X: „Pád Bayroua je dobrá správa pre Francúzsko a jeho obyvateľov. Bojujeme za skutočnú zmenu politiky, nie za účasť na pochybných dohodách a zrade za pozície.“

V prejave z 8. septembra Laurent Wauquiez, líder pravicových republikánov, podporil Bayroua a varoval pred „cestou nestability“ v politike. „Politická nestabilita je ekonomickým jedom,“ povedal Wauquiez.

Pád vlády bývalého premiéra Michela Barniera začiatkom decembra 2024, iba po pár mesiacoch vo funkcii, znamenal, že Francúzsko nebolo schopné schváliť rozpočet pred koncom roka. Bayrou bol neskôr v tom istom mesiaci menovaný za nového francúzskeho premiéra. Prežil hlasovanie o nedôvere 16. januára, ktoré iniciovala krajne ľavicová strana La France Insoumise, Zelení a komunisti.

Bayrou potom využil osobitné ústavné právomoci, aby presadil rozpočet na rok 2025. Článok 49.3 totiž umožňuje vláde schváliť legislatívu bez hlasovania a bol zapracovaný do francúzskej ústavy, aby sa prekonali patové situácie v dôležitých otázkach.

Bayrou, narodený v roku 1951, argumentoval, že časť ekonomickej viny nesie jeho vlastná generácia, francúzska populácia nad 60 rokov. „Keď sme mali 20 rokov, Francúzsko nemalo žiadny dlh a zaznamenávalo úžasný rast,“ povedal Bayrou v rozhovore 31. augusta. „Táto generácia by sa mala so mnou snažiť znížiť dlhové bremeno mladších ľudí.“

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK