Svet

Od Abrahámovských dohôd po Ukrajinu: Trumpove mierové iniciatívy otvárajú diskusiu o Nobelovej cene

V pondelok 18. augusta pozval americký prezident Donald Trump ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského do Bieleho domu. Následne sa stretol s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a viacerými európskymi hlavami štátov a vlád. Pred pár dňami svojím vyhlásením prinútil svoju bývalú súperku a úhlavnú rivalku Hillary Clintonovú zbystriť pozornosť. V podcaste „Raging Moderates“ bývalá ministerka zahraničných vecí povedala, že osobne „nominuje Trumpa na Nobelovu cenu za mier“, ak sa mu podarí nájsť mierové riešenie pre Ukrajinu.

Clintonová by za určitých podmienok schválila Nobelovu cenu za mier pre Trumpa

Hillary Clintonová k tomuto oznámeniu pripojila niekoľko podmienok. Dohoda by nemala Ukrajinu dostať do situácie, v ktorej by musela „postúpiť územie agresorovi“. Krajina by naopak mala byť schopná „skutočne sa postaviť Putinovi“ a mierová dohoda by mala zmariť jeho údajnú „víziu väčšieho Ruska“.

Clintonová nie je prvou osobou, ktorá verejne vyjadrila myšlienku udelenia Nobelovej ceny za mier súčasnému americkému prezidentovi. Len začiatkom tohto mesiaca tento návrh predložili arménsky prezident Nikol Pašinyan a jeho azerbajdžanský náprotivok Ilham Alijev – bez výhrad Clintonovej.

Zatiaľ nie je jasné, či sa Trumpovi podarí realizovať svoju víziu mieru medzi Ruskom a Ukrajinou. V rozhovore so Seanom Hannitym v relácii „Fox News“ sám hovoril o významných krokoch správnym smerom. Zároveň však poukázal na to, že stále existujú nezodpovedané otázky. Hannity však zdôraznil, že počas svojho prezidentovania sa Trumpovi v siedmich prípadoch podarilo mierovo ukončiť konflikty, z ktorých niektoré trvali desaťročia.

Abrahámovské dohody a porozumenie medzi Srbskom a Kosovom

Už v lete 2020, v záverečnej fáze Trumpovho prvého prezidentského mandátu, prevzala americká vláda sponzorstvo takzvaných Abrahámovských dohôd, ktoré viedli k normalizácii a nadviazaniu diplomatických vzťahov medzi Izraelom a viacerými arabskými štátmi.

Zúčastnili sa na nich Spojené arabské emiráty, Bahrajn a následne Maroko a Sudán. USA predtým sľúbili týmto krajinám výhody, ako napríklad dodávky zbraní, lukratívne hospodárske dohody a zrušenie sankcií. USA sa teraz snažia dohody rozšíriť, a to aj o Saudskú Arábiu, Sýriu a Libanon.

Tiež v roku 2020 pozvala americká administratíva pod vedením Trumpa do Bieleho domu predstaviteľov Srbska a Kosova. Hoci Srbsko stále neuznáva suverenitu svojej bývalej provincie, americkej administratíve sa podarilo iniciovať širokú normalizáciu hospodárskych vzťahov medzi oboma stranami. Okrem toho sa predstavitelia Belehradu a Prištiny dohodli na spoločne koordinovaných projektoch v oblasti infraštruktúry. Rokovania a dohody prispeli k významnému zmierneniu napätia medzi Srbskom a Kosovom.

USA obnovujú starú sprostredkovateľskú úlohu medzi Indiou a Pakistanom

Od začiatku svojho druhého funkčného obdobia Spojené štáty opakovane vystupujú ako sprostredkovateľ alebo rozhodca vo fáze narastajúcich napätí. V máji sa washingtonskej administratíve podarilo zabrániť ďalšej eskalácii pohraničného konfliktu medzi Indiou a Pakistanom.

Na konci apríla podozriví džihádistickí teroristi zaútočili na skupinu indických turistov v indicky kontrolovanej časti Kašmíru a zabili 26 ľudí. India obvinila pakistanskú vládu, že teroristom umožnila vykonávať ich činnosť alebo ich dokonca podnecovala k takýmto činom. Následne v pohraničnej oblasti vypukli niekoľkodňové prestrelky a letecké útoky.

Aby sa zabránilo ďalšej eskalácii konfliktu medzi jadrovými veľmocami, do regiónu odcestovali americký viceprezident J.D. Vance a minister zahraničných vecí Marco Rubio. USA už v minulosti sprostredkovali riešenie kríz medzi oboma krajinami v rokoch 1962 a 1971. USA tiež rokovali s politickými a vojenskými predstaviteľmi oboch strán. Najvyšší diplomati ponúkli perspektívu intenzívnejších hospodárskych vzťahov s USA a podarilo sa im presvedčiť obe krajiny, aby ukončili boje a uzavreli prímerie.

Trump a Rubio zmierňujú napätie medzi Rwandou a Konžskou demokratickou republikou

V júni a júli sa americkej vláde na čele s prezidentom Donaldom Trumpom a ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom podarilo sprostredkovať mierovú dohodu medzi Rwandou a Konžskou demokratickou republikou. V roku 2022 napätie medzi krajinami eskalovalo, keď povstalci z takzvaného M23 obsadili niekoľko miest na východe Konga.

Vláda obvinila Rwandu z ovládania povstalcov. Spojené štáty sprostredkovali dohodu o stiahnutí M23. Na oplátku Američania uľahčia spoločné ekonomické projekty v sektore nerastných surovín. Spojené štáty tiež sľúbili obom stranám konfliktu, že sa v budúcnosti budú podieľať na rozvoji dodávateľských reťazcov surovín.

USA ukončili štyri ozbrojené konflikty za šesť týždňov

V polovici júna 2025 eskaloval konflikt medzi Iránom a Izraelom. Izraelské vzdušné sily zaútočili na ciele iránskych revolučných gárd a miesta na odpaľovanie rakiet na iránskom území. Spojené štáty zintenzívnili svoje úsilie na podporu Izraela prostredníctvom opatrení protivzdušnej obrany a sprísnených sankcií. Zároveň sa napriek obavám jeruzalemskej vlády snažili obnoviť rokovania s Teheránom o jeho jadrových ambíciách.

Spojené štáty aktívne podporili izraelskú vojenskú ofenzívu nasadením zbraní schopných zničiť bunkre, ktoré zničili tri kľúčové zariadenia iránskeho jadrového programu. 21. júna americké vzdušné sily vykonali podobný útok. Tento útok následne prispel k ukončeniu vojenskej eskalácie medzi Izraelom a Iránom.

V júli vypukli pohraničné zrážky medzi Kambodžou a Thajskom. Aj v tomto prípade Trump zasiahol včas, aby zabránil ďalšej eskalácii konfliktu. Obe krajiny sa dohodli na rokovaniach o prímerí za sprostredkovania USA. Rokovania sa konali v Malajzii, kde vyslalo svojich sprostredkovateľov aj vedenie komunistickej strany v Pekingu. Dohoda o prímerí bola podpísaná 28. júla 2025.

8. augusta sa Trumpovi podarilo ukončiť aj vojnový stav medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktorý trval od rozpadu Sovietskeho zväzu. Potom, čo sa obe krajiny dohodli na budúcej hranici, USA s nimi rokovali o hospodárskych a technologických projektoch. Stredobodom mierovej dohody bol strategický tranzitný koridor, ktorý bude prevádzkovať USA. Tento koridor má zabezpečiť Azerbajdžanu priamy prístup k jeho enkláve Nachičevan. Zároveň má projekt znížiť vplyv Ruska, Iránu a Číny.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK