Svet

Mohlo by Rusko profitovať z pokračujúcej vojny medzi Izraelom a Iránom? (Analýza)

Záujmy Ruska na Blízkom východe sú mnohostranné – stabilný Irán môže byť pre Moskvu v dlhodobom horizonte prospešný, ale rovnako tak aj krátkodobý chaos.

V skratke

Šanca: Menšia pozornosť venovaná Ukrajine znamená väčší geopolitický priestor pre Rusko.

Neistota: Nestabilný Irán alebo dokonca zmena režimu by oslabili pozíciu Ruska na Blízkom východe.

Hoci Moskva je považovaná za blízkeho spojenca Teheránu, Kremeľ sa po amerických útokoch na iránske jadrové zariadenia správal pozoruhodne zdržanlivo. Prezident Vladimir Putin sa vyhol konkrétnej podpore svojho partnera – dokonca aj keď iránsky minister zahraničných vecí Abbas Arákčí pricestoval na rokovania do Moskvy len o deň neskôr.

Zatiaľ čo sa zdá, že medzi Iránom a Izraelom platí prímerie, a americký prezident Donald Trump ohlásil na budúci týždeň rokovania s Iránom, stále existuje mnoho neistôt. Teherán oznámil, že bude pokračovať vo svojom jadrovom programe a dočasne pozastaví spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu.

Niektorí pozorovatelia si kladú otázku: Mohlo by Rusko profitovať z pretrvávajúceho konfliktu medzi Izraelom a Iránom? Oslabenie Teheránu by mohlo mať pre Moskvu závažné dôsledky. Nie však výlučne negatívne.

Aj Ukrajina sleduje aktuálny vývoj s obavami. Prezident Volodymyr Zelenskyj varoval na začiatku násilných zrážok medzi Izraelom a Iránom: „Chceme zaistiť, aby sa pomoc Ukrajine v dôsledku tejto situácie neznížila.“

Vhodný moment pre Moskvu?

V piatok 13. júna, v deň, keď Izrael po prvýkrát v histórii zaútočil na iránske jadrové zariadenia, sa na svojom telegramovom kanáli vyjadril jeden z najvplyvnejších ruských mediálnych magnátov: podľa Konstantina Malofejeva, miliardára blízkeho Kremľu, eskalácia na Blízkom východe otvára strategicky výhodnú príležitosť na ukončenie konfliktu na Ukrajine.

Malofejev argumentoval tým, že eskalácia medzi Izraelom a Iránom predstavuje obrovské nebezpečenstvo pre svetový poriadok: „Izrael je spojencom USA, Irán je spojencom Ruska. Ak sa do tohto konfliktu zapoja superveľmoci, vypukne tretia svetová vojna,“ napísal.

Podľa neho môže svet pred katastrofou zachrániť len stretnutie na najvyššej úrovni medzi Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Zároveň dodal, že vzhľadom na takúto geopolitickú situáciu „požiadavky kyjevského režimu pôsobia smiešne“. „Preto teraz nastal moment, keď by Američania mali Ukrajinu nechať nám. Vyriešime to sami.“

Zároveň existujú jasné náznaky, že Ukrajina je pre americkú vládu skutočne menej dôležitá ako Izrael a konflikt na Blízkom východe. Nič to nedokazuje lepšie ako fakt, že Trump minulý týždeň predčasne opustil samit G7 v Kanade bez stretnutia s Volodymyrom Zelenským.

Ukrajinský prezident pritom na samit do Kanady pricestoval špeciálne zo vzdialenosti asi 8 000 kilometrov. Trump však vyhlásil, že sa musí sústrediť na eskalujúci konflikt medzi Iránom a Izraelom. Okrem toho americká delegácia zablokovala spoločné vyhlásenie G7 k Ukrajine s odôvodnením, že text je príliš protiruský a mohol by ohroziť prebiehajúce rokovania s Putinom.

Menej tlaku, viac času a viac peňazí pre Rusko

Ak sa pozornosť USA a Západu odvráti od Ukrajiny, môže to mať za následok zníženie politického tlaku na ďalšie sprísnenie sankcií voči Rusku. Zároveň by doterajšie podporujúce štáty mohli poskytovať menej finančných a vojenských zdrojov – nie z nedostatku solidarity, ale jednoducho pre obmedzené kapacity a nové priority na Blízkom východe. USA by tak museli posilniť svoje základne v regióne.

Vojenské kapacity Západu totiž nie sú neobmedzené. Eskalácia konfliktu na Blízkom východe by mohla vo veľkej miere a natrvalo viazať západné zdroje. To zahŕňa aj zdroje, ktoré doteraz prispievali Ukrajine, ako napríklad protivzdušné systémy alebo delostreleckú muníciu.

Aj na diplomatickej úrovni by sa mohli karty zamiešať nanovo, ak by vojna na Ukrajine ustúpila do úzadia a geopolitické pole ovládli iné konflikty.

Rusko by mohlo túto situáciu strategicky využiť: znížený medzinárodný záujem poskytuje Moskve cenný čas – napríklad na vojenské ofenzívy na Donbase alebo na stabilizáciu dobytých území.

Úloha ceny ropy

Už teraz však existujú merateľné dôsledky s konkrétnymi číslami. Napríklad vplyv rastúcich cien ropy. Podľa analýzy Oxfordského inštitútu pre energetické štúdie pochádza 30 až 50 % ruských štátnych príjmov z ropy a plynu, čo z nich robí najdôležitejší zdroj príjmov Kremľa.

Po začatí izraelských leteckých útokov na iránske jadrové zariadenia ceny ropy výrazne vzrástli. Svetová trhová cena ropy vzrástla už v prvých 48 hodinách o 7 %. Ukrajinský prezident v tejto súvislosti zdôraznil, že rast cien ropy priamo prispieva k posilneniu vojenského rozpočtu Ruska.

„Útoky viedli k silnému nárastu ceny ropy, čo je pre nás nevýhodné,“ vyhlásil Zelenskyj pred novinármi 14. júna v Kyjeve. „Rusi budú silnejší vďaka vyšším príjmom z vývozu ropy,“ dodal.

Môže nestabilný Irán oslabiť Rusko?

Cathrine Beltonová, investigatívna novinárka denníka „Washington Post“, ktorá sa špecializuje na Rusko, napísala 16. júna o náladách politickej elity v Moskve: spočiatku sa vraj v Kremli vypuknutie konfliktu na Blízkom východe vnímalo ako strategická príležitosť – najmä preto, že odvrátilo pozornosť sveta od Ukrajiny.

Už po niekoľkých dňoch sa však začali šíriť obavy z dlhodobejších dôsledkov: rástla obava, že by izraelské útoky mohli v dlhodobom horizonte viesť k pádu iránskeho režimu a Rusko by tak mohlo stratiť dôležitého spojenca v regióne. Po páde bývalého sýrskeho prezidenta Bašára al-Assada, ktorý bol úzko spojený s Moskvou, by to bola pre Moskvu druhá vážna zahraničnopolitická porážka za niekoľko mesiacov.

Od začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022 Irán a Rusko prehĺbili svoje vojenské vzťahy, pričom západné krajiny obviňujú Irán z dodávok rakiet a dronov, ktorými Rusi útočia na Ukrajinu. Prehlbovaním ekonomickej spolupráce sa Moskva a Teherán snažia zmierniť účinky západných sankcií a zvýšiť svoju ekonomickú odolnosť. To zahŕňa zrušenie ciel aj posilnenie bilaterálneho obchodu.

17. januára 2025 Putin a iránsky prezident Masoud Pezeškiján podpísali 20-ročnú „zmluvu o komplexnom strategickom partnerstve“, ktorá výslovne zahŕňa aj vojensko-technickú spoluprácu.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK