Svet

Európska bezpečnostná politika stojí pred historickým rozhodnutím

Na samite NATO v Haagu sa očakávalo, že americký prezident Donald Trump vyšle jasný signál: európski členovia Aliancie by mali výrazne zvýšiť svoje výdavky na obranu – až na 5 percent hrubého domáceho produktu. Kým Poľsko a pobaltské štáty sú pripravené tento cieľ podporiť, v krajinách ako Španielsko a Slovensko narastá odpor.

Trump pricestoval do Haagu v utorok 24. júna v čase turbulentných udalostí na Blízkom východe. Hlavnou témou stretnutia bolo výrazné navýšenie obranných výdavkov všetkých členských krajín. Už na začiatku svojho druhého prezidentského obdobia Trump avizoval, že bude požadovať zvýšenie doterajšieho cieľa dvoch percent z roku 2014. Európske krajiny NATO by podľa neho mali niesť väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť a v krízovej situácii sa nespoliehať na to, že ich budú ochraňovať Spojené štáty.

NATO chce presadiť cieľ vo výške 5 percent

Už začiatkom júna predstavil generálny tajomník NATO Mark Rutte návrh, ktorý s určitými úpravami vychádza v ústrety Trumpovej požiadavke. Bývalý holandský premiér navrhuje, aby členské štáty investovali 3,5 percenta HDP priamo do kľúcových oblastí obrany a ďalších 1,5 percenta do oblastí, ktoré možno využiť na vojenské aj civilné účely – napríklad do infraštruktúry a priemyselnej kapacity.

Viaceré členské štáty vrátane Nemecka prejavili otvorenosť voči tejto iniciatíve. Kým minulý týždeň sa medzi veľvyslancami NATO ešte nepodarilo dosiahnuť dohodu, cez víkend sa začal črtať konsenzus: cieľ 5 percent by sa mal dosiahnuť do roku 2035.

Odpor však pretrváva. Španielsky premiér Pedro Sánchez (Španielska socialistická robotnícka strana) označil tento cieľ za „neprimeraný“ a „kontraproduktívny“. V nedeľu večer vyhlásil, že jeho krajina sa podľa aktuálnej dohody nebude musieť pripojiť k záväzku. Španielsko sa navyše k dvojpercentnému cieľu dopracovalo iba tento rok – a to iba vďaka investičnému programu v hodnote 10 miliárd eur.

Sánchez a Fico proti novým zbrojným cieľom

Aj na Slovensku zaznievajú z najvyšších miest výhrady voči zvyšovaniu obranných výdavkov. Premiér Robert Fico (Smer-SD) nedávno hovoril o „nezmyselnej dobe zbrojenia“ a otvorene uvažoval o prípadnej neutralite Slovenska.

Bezvýhradnú podporu cieľu 5 percent poskytujú najmä krajiny ako Poľsko, ktoré sa k nemu už teraz približuje. Pobaltské štáty dokonca požadujú, aby sa tento cieľ dosiahol už do roku 2030. „Mimo tejto skupiny sa všetci ostatní spojenci prikláňajú k neskoršiemu termínu,“ vysvetlila Sara Mollerová z Centra pre bezpečnostné štúdie na Georgetownskej univerzite pre Epoch Times.

Trumpov tím pritom stojí na strane tých, ktorí chcú proces urýchliť. Spojené štáty však chcú dosiahnuť, aby si Európania financovali zbrojenie sami. Trump už počas prvého funkčného obdobia kritizoval európskych spojencov za to, že využívajú USA ako najväčšieho a najsilnejšieho partnera Aliancie.

Dvojpercentný cieľ zatiaľ spĺňa 23 z 32 členských krajín

Trump svoju požiadavku na 5-percentný cieľ odôvodňuje tým, že posilní spoločné vojenské kapacity spojencov, čo podľa amerických predstaviteľov prispeje k „väčšej stabilite v Európe a vo svete“.

Cieľ dvoch percent HDP, ktorý bol prijatý v roku 2014 po ruskej anexii Krymu, v súčasnosti podľa odhadov spĺňa 23 z 32 krajín NATO. Trump zároveň plánuje vyvíjať tlak na spojencov, aby zvýšili svoje priemyselné kapacity vrátane zabezpečenia dodávateľských reťazcov pre kritické suroviny, zbrane a ďalšie dôležité tovary.

USA chcú znížiť prítomnosť v Európe – najväčšou výzvou je Čína

Hoci Trumpova administratíva opätovne deklaruje záväzok voči bezpečnosti svojich európskych spojencov, v dlhodobejšej perspektíve sa čoraz viac presadzuje iné geopolitické zameranie. Už za prezidentov Baracka Obamu a Joea Bidena začal v americkej bezpečnostnej politike nadobúdať rastúci význam Indo-pacifický región.

Konzervatívci v USA presadzujú ešte rýchlejšie a dôraznejšie znižovanie vojenskej prítomnosti v Európe v prospech spojencov v juhovýchodnej Ázii. Na túto zmenu upozornili aj zahraničnopolitickí analytici James Goldgeier a Sophie Roehseová z Brookingovho inštitútu.

V Trumpovej administratíve sa komunistická Čína považuje za najväčšiu strategickú hrozbu pre národnú bezpečnosť Spojených štátov. Okrem toho si Peking čoraz agresívnejšie počína voči kľúčovým spojencom USA, ako sú Filipíny či Taiwan. Aj preto sa širokej podpore teší myšlienka, aby sa americké jednotky a výzbroj vo väčšej miere presunuli do Tichomoria.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK