Tichá vojna Hamasu proti vlastnému ľudu
Pásmo Gazy už roky zažíva humanitárnu katastrofu, ktorú vážne zhoršila masívna protiofenzíva Izraela v reakcii na vražedný útok Hamasu zo 7. októbra 2023. Menej známe pozadie režimu Hamas však pomáha lepšie pochopiť túto neľahkú vyhrotenú situáciu.
Od 7. októbra 2023, keď Hamas zaútočil na izraelské mestá v blízkosti hraníc a na hudobný festival, pričom zmasakroval viac ako 1 200 civilistov a stovky ľudí uniesol, je pásmo Gazy v akútnej krízovej situácii. V reakcii na tento útok Izrael podnikol masívne protiútoky, v dôsledku ktorých boli zabité desaťtisíce ľudí a zničené mnohé domy a veľká časť infraštruktúry.
Zásobovanie základnými potrebami, ako sú elektrina, voda, potraviny a dokonca aj bývanie sa v Gaze stalo mimoriadne neistým a na mnohých miestach úplne skolabovalo. Okrem toho bola Netanjahuova vláda obvinená z toho, že situáciu v regióne ešte zhoršila tým, že zablokovala dodávky humanitárnej pomoci.
Pochopiť, prečo je situácia v pásme Gazy taká katastrofálna, je však zložitá záležitosť. Nemožno ju vysvetliť len tým, že Izrael v súčasnosti vykonáva odvetné opatrenia proti teroristickej organizácii, ktorá ovláda tento región.
Aké vnútorné faktory ovládajú dynamiku tejto oblasti? V nasledujúcom texte sa pozrieme na menej známe pozadie režimu Hamas.
Vláda Hamasu v Pásme Gazy
Úzke, Palestínčanmi obývané pásmo Gazy na pobreží Stredozemného mora, je metropolitnou oblasťou s 2,2 milióna obyvateľov. V roku 2005 sa Izrael prakticky stiahol z územia, ktoré kontroloval od roku 1967, a odovzdal ho Palestínskej samospráve. Palestínska samospráva bola založená v polovici 90. rokov s cieľom pripraviť pôdu pre nezávislý palestínsky štát.
Palestínska samospráva však nebola schopná udržať si stabilnú prítomnosť v Gaze. Najväčšími problémami boli korupcia a zlé riadenie. Sekulárnu stranu Fatah, ktorá v palestínskej samospráve dominuje, porazilo vo voľbách v roku 2006 radikálne islamistické hnutie Hamas, ktoré odmieta existenciu Izraela. Po krátkom a neúspešnom období koalície medzi Fatahom a Hamasom a následných vojenských zrážkach bol Fatah v roku 2007 zvrhnutý Hamasom, ktorý odvtedy vládne v oblasti sám.
Pred voľbami v roku 2006 Hamas sľuboval čestné vládnutie a jeho sociálne aktivity prispievali k jeho popularite. Viac ako 70 % obyvateľov však v súčasnosti považuje vedenie Hamasu za skorumpované. Ľudia žijúci v Gaze sú teraz úplne vydaní na milosť a nemilosť Hamasu, ktorý USA a EÚ zaradili medzi teroristické organizácie.
Ale čo znamená Hamas a aká je jeho história? Hamas bol založený v roku 1987 v pásme Gazy v čase prvej intifády, palestínskeho povstania proti izraelskej okupácii. Duchovným otcom organizácie bol šejk Ahmad Jásín. Hnutie je úzko spojené so susedným Egyptom, ktorý pásmo Gazy spravoval pred rokom 1967, a vzniklo z tamojšieho Moslimského bratstva.
Od roku 1993 má Hamas „politické“ a „vojenské“ krídlo. Jeho cieľom je viesť ozbrojený, násilný boj proti Izraelu s cieľom „oslobodiť“ historickú Palestínu.
Hamas však nekoná sám – a v ekonomicky neistých podmienkach v pásme Gazy ani konať nemôže. Jeho najdôležitejším spojencom je ideologicky podobne orientované vedenie mulláhov v Iráne. Podporoval ho aj bývalý sýrsky režim a spolupracuje s libanonskou teroristickou organizáciou Hizballáh. Hamas v priebehu rokov niekoľkokrát spolupracoval aj s teroristickou skupinou Islamský džihád.
Hamas podnecuje izraelsko-palestínsky konflikt
Hamas vo svojom zakladajúcom dokumente z roku 1988 výslovne odmieta mierové riešenia konfliktu s Izraelom. V texte sa výslovne hovorí o ozbrojenom boji – džiháde – proti Izraelu. Článok 13 stanovuje: „Neexistuje žiadne riešenie palestínskeho problému okrem džihádu. Iniciatívy, návrhy a medzinárodné konferencie sú len stratou času.“
V roku 2017 Hamas svoje stanovisko mierne zjemnil v novom manifeste. Naznačil v ňom, že v zásade akceptuje riešenie v podobe dvoch štátov. Deklaroval tiež, že nechce viesť vojnu proti židovskému národu, ale proti sionizmu, ktorý údajne podporuje okupáciu Palestíny.
Odpor a džihád však naďalej považuje za legitímne a zdôrazňuje: „Nikdy neprijmeme Izrael.“ Podľa článku 20 dokumentu „Hamas odmieta akúkoľvek alternatívu k úplnému oslobodeniu Palestíny – od rieky po more“. Tento rozpor medzi takticky zmierlivou rétorikou a strategickou neústupčivosťou naznačuje, že Hamas sa síce navonok prispôsobuje medzinárodnému tlaku, no vo svojom jadre naďalej odmieta existenciu Izraela.
Pomáha Hamasu utrpenie vlastného obyvateľstva?
Existuje množstvo správ o tom, že Hamas využíva zbedačené obyvateľstvo Gazy – ekonomicky aj ideologicky od neho závislé – ako ľudské štíty vo svojej vojne proti Izraelu.
To neznamená len to, že Hamas pri izraelských útokoch zámerne vystavuje civilistov nebezpečenstvu. Znamená to aj to, že úmyselne a okato prezentuje utrpenie obyvateľstva – najmä detí – s cieľom vyvolať medzinárodný tlak.
Fathi Hammad, bývalý minister vnútra Gazy a vysokopostavený člen Hamasu, sa v roku 2008 vyjadril: „Nevedia [nepriatelia Allaha], že palestínsky národ vyvinul nové metódy túžby po smrti. Smrť sa pre nás stala priemyslom, v ktorom vynikajú ženy, starci, bojovníci aj deti. A preto vytvorili ľudské štíty – z detí, starcov, žien aj bojovníkov – aby čelili sionistickým bombám.“
Vchody do rozsiahleho tunelového systému Hamasu, ktorý má stovky kilometrov, sú často ukryté pod civilnými budovami, nemocnicami a školami. Aj preto sa tieto objekty v minulosti neraz stali terčom izraelskej armády.
Médiá sa zároveň môžu ľahko stať nástrojom propagandy Hamasu. V októbri 2023 napríklad viaceré médiá mylne pripísali Izraelu raketový útok v blízkosti nemocnice v Gaze. V skutočnosti išlo o raketu vypálenú Islamským džihádom. Médiá sa pritom spoľahli na vyhlásenia ministerstva zdravotníctva v Gaze, ktoré ovláda Hamas.
Hamas sa pripravuje na dlhý džihád
Pásmo Gazy je poznačené extrémnou chudobou, rozsiahlou deštrukciou budov a infraštruktúry a vnútorným vysídľovaním. Zásobovanie vodou a potravinami je v katastrofálnom stave.
Popri izraelskej blokáde a odvetných úderoch armády to súvisí aj s tým, že Hamas často tajne zneužíva zahraničnú pomoc pre vlastné účely. Podľa organizácie UN Watch napríklad Hamas použil vodovodné potrubia financované EÚ na výrobu rakiet, nie na zlepšenie dodávok vody.
Pomoc, ktorú mali získať civilisti, bola použitá na výstavbu tunelov a výzbroj. V tuneloch Hamasu boli objavené zásoby pomoci od UNRWA aj značné množstvo hotovosti. Hamas si tam vytváral podzemné sklady s potravinami, palivom, vodou a ďalšími zásobami.
Zatiaľ čo sa Hamas pripravoval na dlhú vojnu proti Izraelu, súčasne odoberal obyvateľstvu Gazy životne dôležité zdroje, čím situáciu ešte viac zhoršoval.
Pochybnosti vzbudzuje aj činnosť niektorých humanitárnych organizácií v regióne. Podľa denníka Wall Street Journal boli najmenej dvanásti zamestnanci UNRWA zapojení do útoku Hamasu zo 7. októbra. Približne 10 % všetkých zamestnancov agentúry v Gaze má väzby na islamistické militantné skupiny.
Pod vládou Hamasu zároveň platia prísne náboženské zákony – vrátane obmedzenia práv žien a slobody prejavu. Posledné slobodné voľby sa konali v roku 2006.
Pásmo Gazy tiež sužujú vnútorné konflikty. Napätie medzi Hamasom, Islamským džihádom a ďalšími ozbrojenými skupinami pravidelne prerastá do násilia a prispieva k nestabilite.
Teroristická indoktrinácia a jej dôsledky
Deti v Pásme Gazy vyrastajú nielen v prostredí násilia a beznádeje, ale sú aj systematicky vychovávané, aby nasledovali cestu teroristov. Podľa správy organizácie Human Rights Voices sa v rokoch 2015 až 2018 odohralo najmenej 142 teroristických útokov, ktoré spáchali palestínski maloletí – pri ktorých zahynulo sedem Izraelčanov.
Správa zároveň uvádza, že takáto dôsledná indoktrinácia vytvára realitu, ktorá je nezlučiteľná s mierovým spolunažívaním. Nemožno hovoriť o nezávislom štáte ani o mieri s Izraelom, kým spoločnosť povzbudzuje svoje deti k násiliu a k tomu, aby sa stali ozbrojenými bojovníkmi, vraždili a mrzačili.
Táto skutočnosť je o to znepokojujúcejšia, že takmer polovicu obyvateľov Pásma Gazy tvoria neplnoletí. Podľa Palestínskeho centrálneho štatistického úradu (2024) je podiel mladších ako 18 rokov približne 47 %.
Mierové spolunažívanie s Izraelom by preto bolo otázne aj v prípade, že by sa režim Hamasu zrútil. Ostáva tiež nezodpovedaná otázka, kto by mohol – alebo mal – Gazu po ňom viesť.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.