Domov

Prokuratúra posiela Eštokovu kampaň proti Korčokovi na súd. Ten preskúma ministrovu rolu v prezidentských voľbách

Férovosť minuloročnej prezidentskej kampane stále rezonuje verejným priestorom. Tentoraz pre spornú antikampaň ministra vnútra Šutaja Eštoka (Hlas-SD) na sociálnej sieti. Okresná prokuratúra posúva celý prípad pred správny súd, ktorý má rozhodnúť, či minister porušil zákon, keď počas kampane cez platené reklamy útočil na protikandidáta Korčoka. Kauza otvára otázky o zneužívaní moci, konflikte záujmo, a o nedostatočnej kontrole volebných pravidiel. Mimovládky dlhodobo upozorňujú na to, že volebná legislatíva má vážne diery a že politici vedia zákonné limity obchádzať.

Eštokovu antikampaň posúdi správny súd

Transparency International Slovensko (TIS) v pondelok (16. júna) na sociálnej sieti informovala, že po viac ako 14 mesiacoch od prezidentských volieb a po uplynutí prvého roka prezidentského mandátu Petra Pellegriniho sa ich podnet proti nezákonnej kampani ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) dostáva pred správny súd. 

Podnet od mimovládnych organizácií TIS, MEMO 98 a Nadácia Zastavme korupciu najskôr okresný úrad aj ministerstvo vnútra odmietli. Avšak bratislavská okresná prokuratúra s tým nesúhlasila a vo veci kampane ministra vnútra podala správnu žalobu.

„Minister počas kampane platene útočil na súpera svojho straníckeho šéfa Petra Pellegriniho – Ivana Korčoka – a nazýval ho napríklad „kandidátom vojny“. Robil tak cez sponzorované statusy za tisíce eur. Tým vstupoval do kampane ako tretia strana – čo je v zákone zakázané,” pripomenulo TIS, v čom konkrétne vidí nezákonnosť.

Okresný úrad ani ministerstvo v konaní svojho šéfa – ministra vnútra – porušenie zákona nebadali. Celú záležitosť ešte preskúma nestranný a nezávislý správny súd, ktorý rozhodnutie úradu môže aj zrušiť. Celý prípad sa tak môže vrátiť späť na opätovné rozhodovanie s tým, že stanovisko súdu bude pre okresný úrad záväzným. Čo v preklade znamená, že sa ním bude musieť riadiť.

TIS verí, že tento „očividný prípad porušenia pravidiel samotným ministrom“ bude spravodlivo posúdený a že zároveň povedie k diskusii o zmene „deravej“ volebnej legislatívy, na ktorú pravidelne upozorňuje.

„Ako ukazuje náš monitoring, politici sa už naučili obchádzať pravidlá a kriviť tak férovosť súťaže,” uzavrela mimovládka.

Ministrovi by museli uložiť pokutu jeho podriadení

Rezort ministra vnútra Šutaj Eštok a jemu podriadené okresné úrady mali dozerať na kampaň v prezidentských voľbách a dávať pozor, aby sa do kampane nezapájali tretie strany. Namiesto toho podľa TIS do kampane minister sám nedovolene vstúpil.

„V posledných dňoch (Matúš Šutaj Ěštok) útočí pomocou platenej reklamy na sociálnej sieti na prezidentského kandidáta Ivana Korčoka, ktorý v druhom kole volieb súperí s jeho straníckym šéfom Petrom Pellegrinim. Takéto konanie pritom zákon nedovoľuje, platenú kampaň môžu viesť iba kandidáti,“ uviedlo TIS v čase prebiehajúcej prezidentskej kampane minulý rok v marci. 

Minister by podľa mimovládky mohol za svoje konanie dostať v priestupkovom konaní pokutu v rozmedzí od 300 do 30-tisíc eur. Museli by mu ju však uložiť jeho podriadení, a to sa teda zatiaľ nestalo.

Konflikt záujmov

Michal Piško, riaditeľ TIS, zdôvodnil porušenie zákona ministrom vnútra nasledovne: „Zverejnil sériu platených statusov, kde označil sám seba ako objednávateľa týchto statusov, čiže bol vlastne treťou stranou, ktorá je zakázaná, a v rámci týchto statusov vyslovene robil antikampaň voči I. Korčokovi.“

Podľa TIS systém kontroly kampane vykazuje nedostatky z dôvodu konfliktu záujmov. Nezisková organizácia zaregistrovala viacero platených útokov od ďalších politikov, ktorí podľa nej viedli nedovolenú platenú reklamu, videovú antikampaň s cieľom Korčoka napádať. Konkrétne menovala súčasného europoslanca (vtedajšieho štátneho tajomníka) Braňa Ondruša (Hlas-SD) a bývalého ministra školstva Juraja Draxlera (Smer-SD). Za propagáciu svojich videí platili. 

Tlačový odbor kancelárie ministra vnútra mimovládku pred rokom informoval, že odbor volieb, referenda a politických strán ministerstva vykoná preverenie uvádzaných informácií. Doplnil tiež, že „sponzorované príspevky na sociálnej sieti Facebook neboli uhrádzané z finančných prostriedkov ministerstva vnútra“.

Potreba úpravy volebnej legislatívy

„Volebná legislatíva je určite lepšia ako pred desiatimi rokmi, ale vidíme, že nie je dôsledne dodržiavaná, vyžadovaná a porušovanie trestané. Legislatíva sa dá opraviť, druhá vec je politická kultúra a ochota sa tým vôbec zaoberať,“ uviedol po prezidentských voľbách Piško.

Podľa aktuálne platnej legislatívy kandidát na prezidenta môže na volebnú kampaň vynaložiť najviac 500 000 eur vrátane dane z pridanej hodnoty, a to dohromady v obidvoch kolách volieb. 

„Polmiliónový limit na volebnú kampaň je nízky. Platí už desať rokov. V minulosti sa dal obísť cez tzv. tretie strany,“ priblížil analytik TIS Ľuboš Kostelánsky. Skonštatoval, že tento limit nereflektuje ani rastúcu infláciu.

V prezidentských voľbách v roku 2019 niektorí prezidentskí kandidáti minuli celkovo viac ako bol zákonom povolený finančný limit. Rozdiel bol v tom, že kampaň v prospech niektorého kandidáta mohla viesť tzv. „tretia strana“. Napr. politické strany alebo ich predstavitelia si mohli založiť transparentný účet a viesť volebnú kampaň v prospech kandidáta. 

Tieto subjekty však finančné limity nemali. Z tohto dôvodu vláda pristúpila k tomu, že tretie strany zakázala, čo podľa Piška nie je šťastné riešenie. Dôvodom je, že vláda to nevie nijakým spôsobom vymôcť, čo minuloročná prezidentská kampaň potvrdila. Tretie strany sa do volieb naďalej zapájali, hoci to zákon nepovoľuje.

Málo transparentná kampaň prezidenta

Prezidentskú kampaň Petra Pellegriniho, ktorá vyvrcholila začiatkom apríla minulého roka, sprevádzali vážne otázky aj ohľadom transparentnosti jej financovania. Napriek tomu, že úradujúca hlava štátu oficiálne uviedla, že minula maximálny zákonom povolený limit 500-tisíc eur, nebolo zreteľné, kto celú kampaň platil.

Na rozdiel od iných kandidátov Pellegrini nevyužíval transparentný účet a finančné dary získaval cez účet strany Hlas, ktorej bol zakladateľom. To zapríčinilo, že široká verejnosť sa o štedrých podporovateľoch dozvedela až s odstupom jedného roka – v marci 2025. 

Zverejnené údaje ukázali, že drvivú väčšinu financovania zabezpečili samotní členovia Hlasu, často vysokými sumami (5 – 10-tisíc eur), čo naznačuje koordinovaný vnútrostranícky zber peňazí. Najväčším darcom bol vtedajší poslanec Radomír Šalitroš, ktorý prispel 55-tisíc eur a neskôr sa dostal do štátnej funkcie (dnes je štátnym tajomníkom ministerstva investícií). Objavili sa aj pochybnosti o niektorých daroch, napríklad od podnikateľov s nízkymi príjmami alebo s väzbami na štátne funkcie, čo vyvoláva podozrenia z účelového financovania.

„Politické strany však musia zverejňovať len dary vo výške viac ako dvojnásobku minimálnej mzdy, čiže zhruba vo výške 1600 eur. Strana teda mohla dostať viac darov v nižšej sume, ktoré však zverejniť nemusí,“ konštatoval redaktor denníka SME Martin Vančo a dodal, že pokiaľ by prezident financoval kampaň prostredníctvom transparentného účtu, verejnosť by videla aj darované nižšie sumy.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK