Svet, Životné prostredie » EÚ

Europoslanci schválili zmenu noriem emisií CO2. Kúpila si EÚ čas pri prechode k elektrickým vozidlám?

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) 8. mája schválili zmenu noriem emisií oxidu uhličitého (CO2) pre nové osobné automobily a ľahké úžitkové vozidlá, tzv. dodávky. Majú pomôcť pri znižovaní emisií, keďže podľa údajov Európskej komisie (EK) sú osobné autá a dodávky zodpovedné za približne 16 %, resp. 3 percentá celkových emisií CO2 v rámci EÚ.

Novelizované nariadenie 2019/631 má podľa EÚ prispieť k trom hlavným cieľom:
– dosiahnuť aspoň 55-percentné zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990, a tiež dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu,
– priniesť výhody občanom EÚ a používateľom vozidiel v dôsledku širšieho zavádzaniačistých a cenovo dostupných vozidiel s nulovými emisiami, 
– podnietiť inovácie v oblasti technológií s nulovými emisiami, posilniť technologické vedúce postavenie EÚ v hodnotovom reťazci automobilového priemyslu a stimulovať zamestnanosť v EÚ.

Kým v rokoch 2020 až 2024 boli cieľové úrovne emisií CO2 pre autá 95 g CO2/km a pre dodávky 147 g CO2/km, po novom sa budú tieto limity znižovať. Spočiatku pozvoľna, neskôr však tempo začne naberať na obrátkach. V období rokov 2025 – 2029 to v prípade osobných áut bude 93,6 g CO2 a pri dodávkach 153,9 g CO2 /km. Pre súčasné obdobie rokov 2025 až 2029 sa bude uplatňovať ročný cieľ zníženia emisií CO2 o 15 % v porovnaní s hodnotami z roku 2021.

Potom však príde drastická zmena, keďže v rokoch 2030 až 2034 bude pri osobných autách strop 49,5 a pri dodávkach 90,6. To všetko za účelom toho, aby rok 2035 predstavoval obrovský míľnik v rámci celej EÚ. Vozový park Únie, čiže osobné autá i dodávky, má mať od spomenutého roku 2035 nulové hodnoty oxidu uhličitého, čo zodpovedá stopercentnému zníženiu emisií.

Aby sa výrobcovia nedostali pod tlak, súčasná zmena ponúka producentom áut možnosť splniť si svoje povinnosti na roky 2025, 2026 a 2027 spriemerovaním svojej emisnej výkonnosti za trojročné obdobie, a nie za každý jednotlivý rok. Toto pravidlo znamená, že môžu vyrovnať akékoľvek nadmerné ročné emisie pri dosiahnutí lepšieho cieľa v nasledujúcom roku, prípadne rokoch. Rôzni výrobcovia v snahe splniť svoje emisné ciele môžu dokonca konať spoločne, no pri vytváraní združení musia dodržiavať európske pravidlá hospodárskej súťaže. Združovanie výrobcov automobilov a dodávok však nebude možné, keďže pre obe kategórie sú rôzne nastavené emisné limity.

Ak však priemerné emisie CO2 vozového parku niektorého z výrobcov prekročia stanovený limit v danom roku, výrobca bude musieť zaplatiť za každé svoje nové vozidlo registrované v danom roku poplatok za nadmerné emisie vo výške 95 eur za každý g/km nad prekročenou hranicou.

Ako to už pri podobných markantných zmenách býva, medzi poslancami Európskeho parlamentu sa rozprúdila búrlivá debata. Kritikom sa nepáčili predovšetkým spomenuté pokuty. „Mnohí výrobcovia nebudú schopní dosiahnuť svoje klimatické ciele do roku 2025. V tejto napätej situácii by bolo fatálnym signálom zo strany Bruselu, keby došlo k pokutám,“ povedal počas debaty v europarlamente nemecký zákonodarca Jens Gieseke z Európskej ľudovej strany a ďalej podotkol: „Chceme, aby sa história automobilového priemyslu naďalej písala v Európe, ale tento priemysel je pod značným tlakom – globálna neistota, technologické zmeny, reštriktívne politické predpisy a clá.“

Frakcia Obnovme Európu (Renew Europe), v ktorej pôsobí najpočetnejšia skupina slovenských europoslancov (Progresívne Slovensko), podporila zmeny emisií CO2, no Holanďan Gerben-Jan M. Gerbrandy v jej mene počas rozpravy uviedol, že prijatá legislatíva je „znakom slabosti nášho automobilového priemyslu“. „Už pred rokmi sme predsa vedeli, že budúce autá budú elektrické, či už z technických, energetických alebo klimatických dôvodov. A hoci sa náš priemysel snažil o tento prechod, urobil tak neochotne. Naše národné vlády sa rovnako zdráhali vyvinúť správne politiky na uľahčenie tohto historického a revolučného prechodu,“ poznamenal Gerbrandy.

Zároveň však vidí „svetlo na konci tunela“ a vyzýva, aby tento krok bol ponaučením pre priemysel aj európske vlády. „Touto flexibilitou si kupujeme čas pre náš priemysel. Ak chceme v budúcnosti naďalej jazdiť na európskych autách, mali by sme zintenzívniť svoju prácu. Priemysel by to mal robiť tým, že konečne úplne akceptuje elektrickú revolúciu a prestane podkopávať verejné politiky. No a vlády zasa tým, že uľahčia prechod na elektrinu. To by malo byť spoločné úsilie,“ skonštatoval.

Nemecký europoslanec Kai Tegethoff (Skupina zelených/Európska slobodná aliancia) si v rozprave o zmene noriem neodpustil športovú paralelu. „Trh s elektromobilmi je ako futbalový zápas medzi EÚ a zvyškom sveta, v ktorom sme počas prvého polčasu zaspali a prehrávame o gól, pretože náš priemysel nebol konkurencieschopný. Teraz začína druhý polčas, pričom náš tím vybieha zo šatne motivovaný a plný elánu,“ vyhlásil.

Poukázal tiež na to, že čísla predaja elektromobilov v roku 2025 dosahujú rekordné maximá, a preto vnášanie neistoty do tohto sektora vypúšťaním ďalších emisií spomaľuje tempo uvedenia malých a lacných elektromobilov na trh. 

Podobne „športovo“ sa vyjadril aj holandský zákonodarca Mohammed Chahim zastupujúci stredoľavú Progresívnu alianciu socialistov a demokratov. „Ak nechceme z dlhodobého hľadiska prehrať preteky, európski výrobcovia to musia vnímať ako svoje posledné varovanie a konečne presadzovať menšie a cenovo dostupnejšie elektrické vozidlá, aby sa na trh dostali skôr, ako ich z neho vytlačia,“ povedal.

Legislatíva nakoniec počas hlasovania prešla pomerom hlasov 458 za, 101 proti a 14 zákonodarcov sa zdržalo. 

Spomedzi slovenských europoslancov zmenu noriem emisií CO2 podporili Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci Progresívne Slovensko/Obnovme Európu), Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana) a Milan Mazurek (Republika/Európa suverénnych národov).

Nehlasoval žiaden z kvinteta poslancov slovenskej vládnucej strany Smer-SD, ktorí v rámci europarlamentu vystupujú ako nezaradení – Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Monika Beňová, Judita Laššáková ani Katarína Roth Neveďalová. 

Na hlasovaní sa nezúčastnili Ľubica Karvašová (Progresívne Slovensko/Obnovme Európu), Milan Uhrík (Republika/Európa suverénnych národov) ani Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený).

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK