Svet

Na argentínskom Najvyššom súde sa našlo 83 debien s nacistickými materiálmi

V debnách sa našli stratené brožúry a propagandistické materiály nacistickej strany z roku 1941.

Argentínsky Najvyšší súd nečakane našiel desiatky debien s nacistickými materiálmi skonfiškovanými úradmi počas druhej svetovej vojny. „Po otvorení jednej z debien sme identifikovali obsah určený na upevňovanie a šírenie ideológie Adolfa Hitlera v Argentíne počas druhej svetovej vojny,“ uviedlo múzeum Najvyššieho súdu vo vyhlásení z 12. mája.

Objav vyšiel najavo počas sťahovania archívov v rámci príprav na nové otvorenie múzea Najvyššieho súdu. Medzi nájdenými materiálmi boli pohľadnice, fotografie, propagandistické materiály nemeckého režimu a tisíce zápisníkov patriacich Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany v zahraničí a Nemeckej odborovej organizácii.

Súčasný predseda Najvyššieho súdu Horacio Rosatti nariadil dôkladnú revíziu všetkých nájdených materiálov. Vďaka nájdeným dokumentom sa súdu podarilo poskladať časť jeho vlastnej histórie. Nemecké veľvyslanectvo v Tokiu poslalo 83 debien do Argentíny v júni 1941 na palube japonského parníka Nan-a-Maru. Veľvyslanectvo vtedy deklarovalo ich obsah ako osobné veci a požiadalo, aby boli odbavené bez kontroly.

Napriek tomu argentínske colné a námorné oddelenie zásielku zastavilo a varovalo vtedajšieho ministra zahraničných vecí, že objem a povaha materiálov by mohli ohroziť neutralitu krajiny počas druhej svetovej vojny. V reakcii na to zasiahla Osobitná vyšetrovacia komisia pre protiargentínsku činnosť, ktorý vznikla v rokoch 1941 až 1943. Predseda komisie požadoval kompletnú správu o zásielke z Tokia.

Dňa 8. augusta 1941 colníci a zástupcovia ministerstva zahraničných vecí náhodne otvorili päť debien a našli pohľadnice, fotografie a propagandistické materiály nacistického režimu. Keď nemeckí diplomati požiadali o vrátenie debien, aby ich mohli zaslať späť do Tokia, komisia sa obrátila na súd argumentujúc, že skúmané materiály obsahujú protidemokratickú propagandu škodlivú pre spojencov Argentíny.

Komisia tiež poukázala na to, že veľvyslanectvo už predtým pod diplomatickým krytím prepašovalo rádiotelegrafický vysielač. Federálny sudca 13. septembra 1941 nariadil zhabanie všetkých debien a o tri dni neskôr posunul prípad na Najvyšší súd. O osem desaťročí neskôr, počas sťahovania múzea, boli tieto debny zapadnuté prachom znovu objavené.

Súd nechal premiestniť debny do miestnosti vybavenej mimoriadnymi bezpečnostnými opatreniami a vyzval múzeum holokaustu v Buenos Aires, aby sa podieľalo na ich ochrane a inventarizácii.

Nacistické operácie v Argentíne

Začiatkom tohto roka argentínska vláda pod vedením Javiera Mileiho sprístupnila všetkým občanom sériu odtajnených dokumentov, ktoré obsahujú informácie o nacistických operáciách v Argentíne. Podľa múzea holokaustu sa v rokoch 1933 až 1954 dostalo do Argentíny 40 000 Židov, ktorí utekali pred nacistickým prenasledovaním v Európe.

Podľa Knižnice holokaustu Wiener (sídlo v Londýne, pozn. red.) sa v povojnovom období zvýšil počet vysokopostavených nacistov, ktorí utekali z Európy, aby sa vyhli súdnym procesom. „Väčšina z nich, v krajinách do ktorých ušli, nakoniec dožila svoj život, niekedy dokonca bez toho, aby si zmenili meno. Ďalších, ako napríklad Adolfa Eichmanna alebo Klausa Barbieho, chytil Mosad alebo lovci nacistov,“ uvádza sa v správe.

V roku 2020 Centrum Simona Wiesenthala, pomenované po rakúskom Židovi, ktorý prežil holokaust a lovil nacistov, zverejnilo zoznam približne 12 000 nacistov v Argentíne, z ktorých mnohí mali účty vo švajčiarskych bankách.

Vo vyhlásení na svojej webovej stránke centrum uviedlo, že mnohí z nacistov uvedených v argentínskych spisoch „posielali peniaze na jeden alebo viacero bankových účtov v Schweizerische Kreditanstalt, z ktorej sa stala banka Credit Suisse“.

V roku 2023 sa v správe senátneho rozpočtového výboru uvádzalo, že Credit Suisse viedla účty, z ktorých veľká väčšina nebola predtým zverejnená, pre najmenej 99 osôb, ktoré boli buď vysokými nacistickými funkcionármi v Nemecku, alebo členmi skupín spojených s nacistami v Argentíne.

Najmenej 14 z týchto účtov zostalo otvorených až do 21. storočia, niektoré dokonca až do roku 2020. V dôsledku vyšetrovania komisie sa Credit Suisse zaviazala ďalej preskúmať svoju potenciálnu rolu pri podpore únikových ciest nacistov.

Pôvodný článok

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK