Štvrtok 19. novembra, 2026
Jadrová elektráreň vo Flamanville v severozápadnom Francúzsku (Foto: LOU BENOIST/AFP prostredníctvom Getty Images)

Ako stavať jadrové elektrárne rýchlejšie a lacnejšie? Američania identifikovali chyby z minulosti

Záujem o využívanie jadrovej energie vo svete rastie. Kritici však často poukazujú na neschopnosť dokončiť jadrové projekty načas a v rámci pôvodného rozpočtu, čo môže odrádzať investorov.

Skúsenosti z posledných rokov dávajú týmto výhradám za pravdu. Tretí blok fínskej elektrárne Olkiluoto, ktorý mal byť pôvodne spustený v roku 2009, začal komerčnú prevádzku až v roku 2023, teda s približne 14-ročným oneskorením. Náklady sa zvýšili na 3,4-násobok pôvodného odhadu. Tretí blok francúzskej elektrárne Flamanville mal byť uvedený do prevádzky v roku 2012, no spustili ho až v roku 2024. Náklady medzitým vzrástli viac ako štvornásobne. Britský projekt Hinkley Point C s dvoma blokmi mal dodávať elektrinu do siete už v minulom roku. Súčasné odhady však počítajú s uvedením do prevádzky v rokoch 2030 až 2031. Podľa najnovších odhadov sa náklady zvýšia o viac ako 90 %.

Oneskorenia v dĺžke niekoľkých rokov zaznamenala aj väčšina jadrových elektrární, ktoré stavia ruský Rosatom, vrátane maďarského projektu Paks II, tureckej elektrárne Akkuyu či bangladéšskeho projektu Rooppur 2, ktorý bol 17. 11. pripojený k sieti. Podobným problémom sa v rokoch 2023 až 2025 nevyhli ani Číňania, hoci ich oneskorenia nepresiahli jeden rok. K zlepšeniu došlo až v tomto roku.

K posunom termínov došlo aj v USA. V rokoch 2023 a 2024 uviedli do komerčnej prevádzky tretí a štvrtý blok jadrovej elektrárne Vogtle v štáte Georgia, vybavené reaktormi Westinghouse AP1000. Po niekoľkých desaťročiach išlo o prvú výstavbu nových reaktorov v Spojených štátoch. Projekt sa však oneskoril približne na dvojnásobok pôvodného časového plánu a jeho náklady prekročili dvojnásobok pôvodne odhadovanej sumy.

Takéto skúsenosti odrádzajú investorov a komplikujú napĺňanie cieľa Trumpovej administratívy zvýšiť do roku 2050 inštalovaný výkon amerických jadrových elektrární na 400 gigawattov, čo predstavuje takmer štvornásobok súčasnej kapacity.

Aby sa dodávatelia elektrární a energetické spoločnosti v budúcnosti vyhli podobným problémom, Centrum pre globálnu energetickú politiku na Kolumbijskej univerzite vypracovalo správu, v ktorej skúmalo príčiny oneskorení stavebných prác a navrhlo, ako im predchádzať.

Tri hlavné príčiny meškania

Autori správy, zverejnenej 15. novembra, analyzovali výpovede nezávislého stavebného dozoru elektrárne Vogtle. Ich cieľom bolo lepšie pochopiť príčiny zdržania a pomôcť znížiť riziko závažných oneskorení pri výstavbe budúcich jadrových zariadení v USA.

Na základe zistení stavebného dozoru identifikovali tri hlavné faktory, ktoré ovplyvnili harmonogram a náklady projektu.

Prvým problémom bolo, že ani jeden z oboch blokov v Georgii nemal realisticky nastavený harmonogram, ktorý by bolo možné dodržať. Plán projektu bol podľa správy „neúplný a vychádzal z nesprávnych alebo nerealistických predpokladov“.

Druhým dôvodom bolo nedodržanie prísnych požiadaviek americkej Komisie pre jadrový dozor (NRC) na zabezpečenie kvality zo strany súkromných spoločností zapojených do projektu. „Dlhodobé problémy spôsobilo najmä využitie nového výrobného závodu v Lake Charles v Louisiane, ktorý nemal predchádzajúce skúsenosti s výrobou podľa noriem pre jadrové zariadenia,“ uvádza sa v správe.

Treťou príčinou bola nedostatočne dokončená projektová dokumentácia spoločnosti Westinghouse v čase začatia výstavby. Technický návrh sa navyše počas realizácie menil. „Obe skutočnosti skomplikovali nákup komponentov aj samotnú výstavbu. Zmeny navyše spôsobili problémy pri udeľovaní povolení, pretože realizácia stavby sa odklonila od návrhu, ktorý schválila NRC,“ uviedli autori.

Poučenie do budúcnosti

Správa navrhuje niekoľko opatrení, ktorými môžu energetické spoločnosti a dodávateľské konzorciá znížiť riziko oneskorení pri budúcej výstavbe reaktorov.

Prvým je dôkladnejšie plánovanie. Autori odporúčajú „kompletný integrovaný harmonogram úrovne 3, ktorý vychádza z realistických predpokladov a stanovuje splniteľné termíny“. Mal by zahŕňať všetky fázy projektu – od projektovania cez výrobu, dodávky a montáž až po testovanie a uvedenie do prevádzky.

Každá fáza by mala mať stanovený termín a podrobný rozpis činností i potrebných materiálov. Zároveň musí byť jasné, na ktoré predchádzajúce úlohy nadväzuje a ktoré ďalšie činnosti od nej závisia. Takýto harmonogram umožňuje vyhodnotiť, či sa oneskorenie jednej úlohy, napríklad dodávky parogenerátora, premietne aj do termínu dokončenia celej stavby.

„Ak majú energetické spoločnosti v budúcnosti znášať riziko nedodržania termínov, mali by si takýto harmonogram vyjednať už v počiatočných fázach projektu a zvážiť jeho nezávislú kontrolu,“ odporúčajú autori správy.

Druhým odporúčaním je, aby investori od začiatku projektu dôsledne kontrolovali kvalitu a vyberali dodávateľov, ktorí majú skúsenosti s výrobou podľa noriem pre jadrové zariadenia.

Tretie odporúčanie sa týka projektovej dokumentácie. Tá by mala byť podrobne dokončená ešte pred začiatkom výstavby. Pri reaktore, ktorý sa stavia po prvýkrát, autori odporúčajú zvážiť dvojstupňový schvaľovací proces zo strany dozorného orgánu. V praxi by to znamenalo samostatné vydanie stavebného povolenia a prevádzkovej licencie. Komisia by najprv posúdila predbežný návrh, na základe ktorého by investor mohol začať výstavbu. Podrobnejšie posúdenie by následne prebiehalo súbežne s realizáciou stavby a skúškami v rámci licenčného procesu potrebného na spustenie elektrárne.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Diskusia

Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.

Na pridanie komentára sa alebo si .

Prečítajte si aj