
Slovenskí vedci prepojili štyri mestá kvantovou sieťou. Otestovali distribúciu šifrovacích kľúčov v reálnom čase
Výskumníci z Fyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) predstavili výsledky testovania kvantovej komunikačnej siete, ktorá prepája Bratislavu, Trnavu, Nitru a Trenčín. Pri experimente využili existujúce telekomunikačné optické vlákna a technológiu kvantovej distribúcie šifrovacích kľúčov. Podarilo sa im zabezpečiť ich vytváranie a sprístupňovanie v reálnom čase na viacerých spojeniach súčasne.
Výsledky medzinárodného výskumného tímu zverejnili 12. novembra na vedeckej platforme arXiv. Práca je súčasťou rozvoja slovenskej kvantovej komunikačnej infraštruktúry SkQCI, ktorá nadväzuje na európsku iniciatívu EuroQCI.
Kvantová komunikácia využíva zákony fyziky na bezpečnú výmenu šifrovacích kľúčov. Na rozdiel od bežných kryptografických postupov, ktorých bezpečnosť sa často opiera o výpočtovú náročnosť matematických úloh, dokáže kvantová distribúcia kľúčov za určitých podmienok odhaliť pokus o odpočúvanie.
Centrálnym bodom testovanej siete je Trnava, kde zariadenie vytvára dvojice kvantovo previazaných fotónov. Tie sa prostredníctvom optických vlákien distribuujú do ďalších miest. Bratislava, Trnava a Nitra vytvárajú vzájomne prepojenú podsieť, ku ktorej je cez Trnavu pripojený Trenčín. Všetky testované spojenia dokázali pracovať súčasne.
Vedci dosiahli pri jednom zo spojení s dĺžkou 109 kilometrov rýchlosť vytvárania kľúčového materiálu 13,5 bitu za sekundu. Význam výsledku nespočíva v rýchlosti bežného prenosu dát, ale v schopnosti vytvárať kryptografické kľúče priamo počas prevádzky siete. Na ich sprístupňovanie využili štandardizované rozhranie ETSI GS QKD 014.
Výskum zároveň odhalil dôležité bezpečnostné obmedzenia. Pri porovnaní výsledkov s teoretickými hranicami vedci zistili, že použitý spôsob spracovania kľúčov môže nadhodnocovať ich bezpečnú dĺžku. Pred praktickým využitím je preto potrebné zohľadniť aj štatistické odchýlky vyplývajúce z obmedzeného množstva nameraných údajov. Autori zároveň ukázali, že nahradenie súčasného postupu opravou chýb by podľa výpočtov mohlo na vybraných spojeniach zvýšiť bezpečne dosiahnuteľnú rýchlosť tvorby kľúčov približne 4,1- až 6,6-násobne.
Pod štúdiou sú podpísaní Gilberto Borges, Saeid Salari, Ekta Panwar, Samgeeth Puliyil, Kartik Kakade, Peter Rapčan, Mario Ziman a Djeylan Aktas.
Výsledky predstavujú ďalší krok pri overovaní možností kvantovej komunikácie mimo laboratórnych podmienok. Takéto technológie by v budúcnosti mohli prispieť k ochrane citlivých informácií vo verejnej správe, finančných inštitúciách či kritickej infraštruktúre. Ich praktické nasadenie však závisí aj od ďalšieho zlepšovania bezpečnosti a spoľahlivosti celého systému.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .