Utorok 17. novembra, 2026
(Zľava) Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) a jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov 27. októbra 2026 v Moskve v Rusku (Foto: FB/Juraj Blanár)

Vláda sa zaoberala výsledkami rokovaní s Ruskom, podľa opozície pošpinila odkaz Novembra

Vláda SR v utorok (17. 11.) na rokovaní vzala na vedomie informáciu o priebehu a výsledkoch 22. zasadnutia Medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou dňa 26. októbra 2026 v Moskve.

Ako po rokovaní vlády ozrejmil minister zahraničných vecí Juraj Blanár, daná dohoda sa začala napĺňať po stretnutí slovenského premiéra Roberta Fica (obaja Smer-SD) a ruského prezidenta Vladimira Putina na oslavách výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Pekingu, kde bolo dohodnuté, že dôjde k obnove medzivládnej komisie, ktorá v tom čase už existovala a zasadala 21-krát.

Cieľom bolo riešiť vitálne otázky národnoštátnych záujmov Slovenska. Rozbehla sa príprava zasadnutia. Blanár s ruskou stranou dohodli oblasti, ktorým sa budú venovať. Komisia zasadala 26. októbra. Venovala sa oblastiam energetiky a jadrovej energetiky, pôdohospodárstva, životného prostredia, ale aj cestovného ruchu, športu a kultúry. Šéf slovenskej diplomacie akcentoval otázku energetiky.

„Dostali sme sa do pozície, ktorá nebola zapríčinená nami. Európska únia, podľa nášho názoru, obídením pravidiel o Európskej únii, schválila legislatívny balík Repower, ktorým SR núti v septembri budúceho roka ukončiť nákup plynu z Ruskej federácie,” povedal Blanár.

Pripomenul, že Slovensko s Maďarskom preto podali aj žalobu na Európsky súd, sú totiž toho názoru, že malo ísť o jednomyseľné rozhodnutie členských štátov. Zdôraznil potrebu konať – kontrakt, ktorý má Slovensko podpísaný od roku 2008 platí do roku 2034.

Kontrakt je založený na tom, že ak Slovensko nebude odoberať, bude musieť platiť. Ide o sankciu, ktorá môže byť podľa Blanára pre SR a Slovenský plynárenský podnik devastačná. Spomenul i dodávky ropy a jadrového paliva.

Blanár zdôraznil, že tento obhajuje slovenské národno-štátne záujmy. Minister rovnako zdôraznil potrebu udržiavania vzťahov s Ruskom, hoci majú výhrady k porušeniu medzinárodného práva v podobe útoku na Ukrajinu. „Nie sme pokrytci. Hovoríme, že chceme o týchto veciach rokovať otvorene,” povedal.

Výsledok rokovania Komisie podľa Blanára hovorí, že Ruská federácia má záujem dodržiavať záväzky vyplývajúce z platných zmlúv. Komisia sa naposledy uskutočnila ešte v roku 2021, delegáciu viedol vtedajší minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).

Ďalšia komisia má zasadať na budúci rok na Slovensku, termín bude upresnený. Pracovné skupiny majú spolu komunikovať a hľadať možnosti spolupráce tam, kde to Slovensku umožňujú aj jeho záväzky voči EÚ.

Blanár uviedol, že o svojom zámere informoval aj ministrov zahraničných vecí zo štátov EÚ, a to na stretnutí v Írsku. „Dostali informáciu prečo ideme rokovať a za akých okolností ideme rokovať,” povedal.

Šéf slovenskej diplomacie bilaterálne rokoval aj so Sergejom Lavrovom, v rámci toho ponúkol ruskej strane ako priestor na mierové rokovania o povojnovom usporiadaní Slovenskú republiku. Informovaná bola podľa jeho slov aj ukrajinská strana, ktorá podľa Blanára vyjadrila podporu pre takéto rokovania.

Lavrov sa podľa jeho slov tiež vyjadril, že SR je pre Rusko v niektorých líniách prijateľná a je možné o tom uvažovať. Komisia podľa Blanára bude fungovať aj naďalej, no minister rovnako podporuje aj všetky mierové aktivity.

Vláda podľa opozície pošpinila odkaz Novembra 1989

V deň, keď si Slovensko pripomína pád komunistického režimu, vláda rokuje o spolupráci s Ruskom. Podľa Ivana Korčoka z Progresívneho Slovenska ide o prejav najhlbšieho cynizmu. Skonštatoval, že vláda o spolupráci s Ruskom rokuje práve v deň keď si ľudia pripomínajú odmietnutie režimu, ktorý ich desaťročia držal v područí Moskvy a v deň, ktorý Slovákom vláda vzala ako deň pracovného pokoja.

„Táto vláda svojimi občanmi opovrhuje. Teraz opäť ukazujú, že hodnoty, ktoré Nežná revolúcia predstavuje, pre nich nič neznamenajú. Napokon, čo čakať od ľudí, ktorí si podľa vlastných slov november 1989 ani nevšimli, prípadne v tej deň kachličkovali,“ dodal Korčok.

Dodal, že lepšiu pozvánku na námestia premiér Robert Fico (Smer-SD) ani nemohol poslať. Predseda hnutia Michal Šimečka vyhlásil, že je to výsmech všetkým občanom, ktorí chcú, aby Slovensko bolo súčasťou EÚ. Vláda si podľa neho na toto rokovanie vybrala práve 17. november buď preto, že si nevšimla dôležitého dátumu, alebo to urobila naschvál. Aj jedna aj druhá možnosť je však podľa neho diskvalifikačná.

Dnešné rokovanie o spolupráci s Ruskom odsúdila aj opozičná SaS, ktorá to vníma ako pošliapanie odkazu 17. novembra. Podľa SaS je neprijateľné, aby predstavitelia štátu hovorili o spolupráci na šírení mieru s krajinou, ktorá vedie vojnu proti Ukrajine a snaží sa oslabovať bezpečnosť Európy. Poslanec Juraj Krúpa (SaS) povedal, že slovenská vláda takýmito krokmi nadbieha Rusku, čím ohrozuje aj budúce smerovanie Slovenska.

„Ruská federácia rozpútala najväčšiu vojnu v Európe od konca druhej svetovej vojny a Fico zároveň sníva o tom, že môže obmedzovať demokraciu a slobodu a meniť smerovanie Slovenska. Môže sa to skončiť aj naším odchodom z Európskej únie a NATO. Našou úlohou je tomu zabrániť,“ zdôraznil Krúpa.

Rusko sa podľa poslanca opäť snaží dostať okolité krajiny do svojej sféry vplyvu a diktovať im vlastné záujmy. Fico a Putin majú podľa neho spoločné to, že obaja žijú v minulosti a očakávajú jej návrat. „Fico sníva o tom, že sa vrátime do akejsi normalizácie a budeme mať s Ruskom také vzťahy ako kedysi, teda na večné veky a nikdy ináč,“ dodal Krúpa.

Poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS) doplnila, že takéto rokovania v deň výročia Nežnej revolúcie sú obzvlášť cynické. „S Rusmi rokujú o mieri. S Rusmi, ktorí vedú krvavú vojnu proti nášmu susedovi, Ukrajine, a uniesli vyše 20-tisíc ukrajinských detí, ktoré si vzali ako vojenskú korisť, pretože neboli schopní poraziť Ukrajinu vojensky. Tak si vybrali deti. Ešte raz – deti ako obeť vojny,“ zdôraznila Marcinková.

Zároveň pripomína, že práve z ruského a sovietskeho vplyvu sa naši predkovia snažili vymaniť, pretože komunistický režim zatváral ľudí, ničil im životy a trestal ich za to, že chceli slobodne žiť. „A presne s týmito Rusmi v tento deň rokuje naša vláda. Veľmi sa za nich hanbím a dúfam, že to tak cíti aj väčšina Slovenska. Naozaj je treba týchto kolaborantov vymeniť,“ povedala Marcinková.

Ivan Novotný (SaS) zároveň upozornil na obsah dohôd, o ktorých vláda rokovala. Priblížil, že protokol podpísaný v Moskve počíta so spoluprácou v strategických oblastiach, ako napríklad pri rekonštrukcii vodnej elektrárne Gabčíkovo či v oblasti jadrovej energetiky. Za nebezpečné považuje aj ustanovenie, podľa ktorého má ruská vláda viesť kampaň na informovanie slovenskej verejnosti. V čase, keď sa Slovensko snaží bojovať proti ruskej propagande a dezinformáciám je to podľa neho neprijateľné.

Novotný zdôraznil skutočnosť, že Slováci si v novembri 1989 nevybrali len slobodu, ale aj Európu a Európsku úniu, ktorá nie je iba politickým, ale aj mierovým projektom. „Dnes si však vláda Roberta Fica nevyberá mier, ale Moskvu,“ dodal Novotný.

SaS zároveň avizuje, že ak sa potvrdí, že dohody s Ruskom oslabia obranyschopnosť SR, podajú trestné oznámenie pre podozrenie z vlastizrady.

KDH skonštatovalo, že vláda si na sviatok slobody vybrala Moskvu. Slovensko podľa neho nesmie spolupracovať s Ruskom, kým neukončí vojnu. Zároveň KDH pripomína, že Rusi zaradili Slovensko medzi nepriateľské krajiny. Vládu preto vyzýva, aby do ukončenia vojny s Ruskom nespolupracovala.

Predseda hnutia Milan Majerský zdôraznil, že ľudia si v novembri 1989 vybrali slobodu a miesto v slobodnej Európe. „Nič z toho nie je zadarmo a nič z toho nie je navždy. Sloboda sa stráca, keď sa ľudia boja ozvať. A preto sa dnes po 37 rokoch ozývame. Sedemnásteho novembra sme sa rozhodli pre slobodu a pre Európu. Vláda sa práve v tento deň rozhodla rokovať s Moskvou. V duchu toho historického hesla: S Putinom na večné časy,“ uviedol Majerský a skonštatoval, že Rusko je agresor, ktorý rozpútal vojnu a unáša deti.

Predseda KDH zároveň upozornil, že toto gesto vidia aj spojenci na západe Európy. „Tam sú naši spojenci, nie na východe. My patríme na západ. Vojna nesmie prísť bližšie k našim domovom. Kto podáva ruku agresorovi, nerobí Slovensko ani o trochu bezpečnejším,“ doplnil Majerský.

Poslanec Ján Horecký (KDH) vyhlásil, že krok vlády sa nedá nazvať inak ako kolaborácia s agresorom, ktorý začal vojnu na území bratského národa. „Čo môžeme čakať my, keď nás už dnes dal na zoznam nepriateľských krajín? Toto nie je v národnom, štátnom ani hospodárskom záujme Slovenska,“ upozornil Horecký, podľa ktorého sa s Ruskom bude dať spolupracovať len vtedy, keď nastane mier.

Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann kritizuje, že si vláda vybrala spoluprácu s okupantom „Je to naozaj politika na štyri svetové strany? Alebo je to politika, ktorá sa orientuje na totalitné režimy?“ doplnila Lexmann a pripomenula aj hlasovanie europoslancov Smeru proti rezolúcii za návrat unesených detí do Ruska. KDH vyzvalo poslancov Hlasu-SD, ktorí hovoria, že Rusko je agresor, aby nepodporili výsledky rokovaní v Moskve.

Poslankyňa a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová považuje počínanie vlády za absolútne nehorázne. „Zatiaľ čo Putinov režim pokračuje v bombardovaní Ukrajiny, Ficova vláda sa na výročie pádu komunistickej totality zaoberá prehlbovaním kolaborácie s Moskvou,“ vyhlásila Remišová.

Podľa nej je nemysliteľné, aby minister Blanár práve v takýto deň predložil vláde informáciu o výsledkoch októbrového zasadnutia slovensko-ruskej medzivládnej komisie v Moskve, ktorej súčasťou je aj záverečný protokol.

„Aby tej hanby nebolo dosť, minister Blanár tento bizarný protokol podpísal s ruským ministrom Valerijom Faľkovom, ktorého samotná Európska únia zaradila v decembri 2022 na sankčný zoznam,“ upozornila poslankyňa.

Podľa Remišovej tak ide o ďalší dôkaz nebezpečného smerovanie zahraničnej politiky Ficovej vlády, ktorá koná v priamom rozpore so záujmami SR. „Väčšie pošpinenie odkazu Novembra 1989 je ťažké si predstaviť. Toto nie je žiadna suverénna zahraničná politika. Je to podliezanie Putinovmu režimu na úkor bezpečnosti, medzinárodnej dôveryhodnosti a skutočných záujmov Slovenska,“ vyhlásila Remišová.

Blanár musí podľa poslankyne nevyhnutne vysvetliť okolnosti podpísania protokolu a jeho súlad so sankčnou politikou EÚ. „Ako členka parlamentného európskeho výboru budem žiadať, aby minister Blanár vysvetlil, aké konkrétne záväzky Slovensko voči Rusku prijalo, aké hospodárske projekty chce s Putinovým režimom rozvíjať a ako tieto aktivity zapadajú do spoločnej zahraničnej a sankčnej politiky EÚ,“ uzavrela Remišová.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Diskusia

Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.

Na pridanie komentára sa alebo si .

Prečítajte si aj