Americké kongresové voľby: víťazstvo nad Trumpom, porážka Západu? (Komentár)
Všetko raz skončí. Dnešná porážka republikánov môže byť len jednorazovou volebnou epizódou. Rovnako však môže predstavovať charakteristický moment, v ktorom sa Západ – v snahe zastaviť Trumpovo „oranžové šialenstvo“ – rozhodol urýchliť svoj vlastný úpadok.
Američania chceli svojím hlasovaním zastaviť „oranžové šialenstvo“. Výsledkom však nemusí byť návrat k rozumu, ale nástup ešte nebezpečnejšieho druhu politického radikalizmu. Mnohí ľudia, ktorí hlasovali proti Donaldovi Trumpovi, pretože ho považujú za nebezpečného blázna, poslali do Kongresu politikov, ktorých ideologické predstavy môžu mať pre Spojené štáty aj celý Západ podstatne závažnejšie dôsledky než Trumpov „originálny“ štýl vládnutia.
Výrazne posilnila americká ľavica, ktorá ponúka ľúbivú kombináciu sociálnych sľubov, klimatickej politiky a moderného progresivizmu. V Spojených štátoch pritom prakticky neexistuje početná skupina ľudí s osobnou skúsenosťou so socialistickou vládou. Mnohí voliči si preto myslia, že si len vyberajú iných, lepších a morálnejších politikov. Niečo podobné si myslela veľká časť československej spoločnosti v roku 1946, keď volila komunistov. Ani vtedy väčšina ich voličov neverila, že hlasuje za budúcu totalitu. Domnievala sa, že dáva šancu novým a sociálne citlivejším politikom.
Za moderným jazykom, dôrazom na transparentnosť a príťažlivou liberálnou rétorikou sa skrýva zelený a sociálny radikalizmus, ktorého skutočné hospodárske a spoločenské dôsledky si značná časť voličov vôbec nepripúšťa.
Ešte závažnejšia je zahraničnopolitická slepota nastupujúcej americkej elity. Ľudia chceli zastaviť Trumpov nacionalizmus, ale zároveň posilnili politikov, ktorí sú voči Číne až nebezpečne servilní. Nerozumejú čínskemu strategickému plánu a prijímajú za fakt tvrdenie, že Peking chce predovšetkým obchodovať a pokojne prosperovať. Čína však obchod nevyužíva len ako prostriedok vzájomného obohatenia. Je pre ňu aj nástrojom politického vplyvu, technologickej závislosti a postupnej transformácie svetového poriadku. Práve Čína mení zavedený poriadok, nie Donald Trump. Trump na to len nie vždy reaguje obratne.
Tento tragický omyl americkej socialistickej a progresívnej scény môže mať niekoľko bezprostredných dôsledkov: zásadné obmedzenie vývoja umelej superinteligencie, nové potvrdenie politiky „Zelenej dohody“ a pokus o odstránenie Trumpa nielen z úradu, ale aj ako politický symbol amerického nacionalizmu. V čase, keď sa Čína usiluje o technologickú a priemyselnú prevahu, by dobrovoľné obmedzenie vlastného výskumu a hospodárstva zo strany USA predstavovalo mimoriadny strategický dar pre Peking.
Pokušenie odvolať Trumpa môže byť pre demokratov nakoniec silnejšie ako túžba získať o dva roky Biely dom štandardnou volebnou cestou. Práve v tom však spočíva nádej republikánov. Pokus o Trumpovo politické odstránenie by mohol opäť zjednotiť jeho priaznivcov a presvedčiť aj časť nerozhodnutých Američanov.
Republikáni však nesmú urobiť zásadnú chybu: nesmú sa Trumpa zo strachu vzdať a odovzdať ho demokratom. Ak sa od neho v rozhodujúcom momente odvrátia, ich voliči to budú považovať za zradu. A o dva roky im to môžu spočítať aj s úrokmi. Trump totiž už dávno nie je len jeden politik. Stal sa symbolom odporu časti americkej spoločnosti proti elitám, globalizácii, kultúrnemu progresivizmu a ústupu Spojených štátov zo svetovej mocenskej pozície.
Nejde pritom len o Ameriku. Výsledok kongresových volieb môže urýchliť oveľa širší proces: odcudzenie Spojených štátov a Európy, hospodárske oslabovanie Západu a posun svetového ťažiska smerom k Číne. Európa, ktorá nie je schopná zabezpečiť si vlastnú obranu, energetickú bezpečnosť ani dlhodobú konkurencieschopnosť, môže nakoniec ostať sama – ako (zatiaľ) bohatý, ale postupne chudobnejúci turistický skanzen.
Zmenu pomerov môžeme pozorovať aj na postoji k vojne na Ukrajine. Ešte pred rokom bolo takmer neprijateľné hovoriť o mieri, zatiaľ čo dnes sa o ňom hovorí úplne otvorene. Dochádzajú peniaze, mizne verejná podpora a pre Spojené štáty je osud Ukrajiny čoraz menej zásadný. Porážka Ruska pre nich predstavuje skôr otázku prestíže a geopolitického vplyvu než obranu pred bezprostredným ohrozením vlastnej krajiny. Ukrajina sa zároveň stala bojiskom, na ktorom Rusko a Západ testujú svoje stratégie, zbrane a vojenské technológie.
Európa sa jedného dňa môže ocitnúť v podobnej situácii – nie ako rovnocenná veľmoc, ale ako priestor súperenia Spojených štátov a Číny (a ich priateľov z Ruska). Odcudzenie Ameriky a Európy by znamenalo koniec Západu ako jednotnej civilizačnej a geopolitickej sily, a tým aj koniec jeho svetovej nadvlády budovanej posledných sto rokov.
Nehovorím to s nadšením, ale obávam sa, že rozmach socializmu a progresivistických ilúzií na Západe zastaví až naozaj hlboký otras. Historicky ním býva vojna, nedostatok, bieda alebo iná kríza, ktorá spoločnosť bolestivo konfrontuje s dôsledkami jej rozhodnutí. Druhou možnosťou je postupný hospodársky úpadok. Ten nebude tak náhly ani dramatický, ale jeho výsledok môže byť rovnaký: koniec technologickej, vojenskej a politickej prevahy Západu. Celý proces môže trvať ešte 20 rokov, takže si jeho rozsah budeme uvedomovať len obmedzene a postupne.
Všetko raz skončí. Dnešná porážka republikánov môže byť len jednorazovou volebnou epizódou. Rovnako však môže predstavovať príznačný okamih, v ktorom sa Západ – v snahe zastaviť Trumpovo „oranžové šialenstvo“ – rozhodol urýchliť svoj vlastný úpadok.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.
Komentár bol preložený z českej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
