Francúzsko v plameňoch: extrémisti z ľavice vtrhli do radníc a podpálili celé ulice
Výtržníci vtrhli do radníc v Marseille a Lille, v Lyone podpálili turistickú kanceláriu a v Paríži vyrabovali obchody. Do protestov sa podľa francúzskeho ministerstva vnútra zapojilo približne 550 000 ľudí, zatiaľ čo organizátori odhadovali účasť na 800 000. Podľa aktualizovanej bilancie ministerstva bolo v súvislosti s protestmi zadržaných 2 397 osôb. Rabovanie, podpaľačstvo a útoky na radnice počas celoštátnych protestov vo Francúzsku spôsobili škody v hodnote miliónov eur. Premiér Sébastien Lecornu odsúdil „desivý rozsah násilia“. Medzitým sa objavila výzva na ďalšie protesty, ktoré sa majú konať 5. novembra.
V sobotu 17. októbra o 13.00 sa na parížskom námestí Place de la République stretli policajti a stovky aktivistov v čiernom oblečení. Mnohí z nich mali zakryté tváre. Nasledovalo popoludnie plné násilia, ktoré sa postupne rozšírilo do ďalších častí hlavného mesta. Demonštranti hádzali na policajtov kamene a pyrotechniku. Polícia reagovala použitím slzotvorného plynu a vodných diel.
Krátko po 14.00 začalo uprostred námestia horieť auto. Plamene zachvátili aj bicykle, mestský mobiliár a novinový stánok. Medzitým lupiči násilím vtrhli do neďalekého supermarketu a vyrabovali ho.
Rozšírenie demonštrácie
Stovky demonštrantov skandovali heslá „Všetci nenávidia políciu“, „Revolúcia“ a „Všetci sme antifašisti“. Ďalší slogan bol namierený priamo proti francúzskemu prezidentovi: „Ľudovít XVI.: Toho sme sťali. Macron: Môžeme to urobiť znova!“
Nepokoje sa čoskoro rozšírili aj mimo námestia Place de la République. Počas popoludnia sa niektoré skupiny odklonili od schválenej trasy demonštrácie a zamierili k námestiam Place de la Madeleine a Place Vendôme, ako aj na bulvár Champs-Élysées, kde boli protesty zakázané.
Podľa agentúry AFP polícia zastavila skupinu demonštrantov neďaleko Elyzejského paláca, oficiálneho sídla francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Na bulvári Haussmann medzitým rabujúci vtrhli do obchodného domu Galeries Lafayette, ktorý sa nachádza v jednej z najrušnejších nákupných štvrtí Paríža.
V blízkosti Opery sa turisti ocitli v oblakoch slzotvorného plynu, keď sa demonštranti dostali do stretov s políciou. Zákazníci sa ponáhľali preč a obchody spúšťali kovové rolety. Niektoré z najrušnejších nákupných ulíc v centre Paríža sa úplne vyprázdnili.
Zamaskovaní demonštranti z radikálnej ľavice vťahujú horiacu pohovku do kancelárií francúzskej fintechovej spoločnosti Qonto v snahe podpáliť budovu (Foto: Etienne Fauchaire/The Epoch Times)
Zamaskovaní rabujúci sa preháňajú Parížom
Po skončení veľkej demonštrácie sa skupiny zamaskovaných mužov preháňali úzkymi parížskymi uličkami medzi námestím Place de la République a Bastilou. Niektorí sa pokúšali vypáčiť kovové rolety obchodov, zatiaľ čo ďalší čakali, kým povolia. Keď sa im podarilo dostať dovnútra, o chvíľu vychádzali s plnými taškami ukradnutého tovaru.
Zo supermarketov si odnášali koláče, ovocné džúsy a alkohol. V malom klenotníctve na rohu ukradli staré hodinky. O niekoľko metrov ďalej zmizol celý stojan so slnečnými okuliarmi. Potom sa dav presunul do ďalšej uličky, kde rabovanie pokračovalo. Väčšinu výtržníkov tvorili mladí muži.
Návrat žltých viest?
Na sociálnych sieťach sa sobotňajšie protesty prezentovali ako návrat hnutia žltých viest. Hnutie vzniklo v roku 2018 ako protest proti daniam z pohonných hmôt a postupne prerástlo do širšieho odporu proti vláde prezidenta Emmanuela Macrona.
Niektoré z najznámejších osobností pôvodného hnutia sa však od súčasných protestov dištancovali. Radikálne ľavicové skupiny obvinili zo zneužívania označenia „žlté vesty“ na presadzovanie vlastných politických cieľov.
Benjamin Cauchy, jedna z najznámejších tvárí protestov z roku 2018, v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Europe 1 uviedol, že radikálna ľavicová strana La France Insoumise (LFI) využíva hnutie žltých viest ako „trójskeho koňa“ na presadenie vlastného programu.
Ďalšia členka hnutia v rozhovore pre France 24 povedala, že podľa nej dochádza k „prevzatiu kontroly zo všetkých strán extrémnou ľavicou, od Komunistickej strany až po La France Insoumise“.
Skúška pred prezidentskými voľbami
Francúzski politickí predstavitelia násilie ostro odsúdili. Premiér Sébastien Lecornu obvinil radikálne ľavicové skupiny z organizovania útokov v rôznych častiach krajiny.
„Ultraľavicové skupiny zorganizovali násilie vo viacerých mestách,“ napísal Lecornu na sociálnej sieti X. Tým, ktorí považujú nepokoje za generálku pred prezidentskými voľbami v apríli 2027, odkázal, že vláda neustúpi. Zároveň prisľúbil legislatívne návrhy, ktoré by umožnili požadovať od výtržníkov náhradu spôsobených škôd.
Prezident Macron tiež avizoval dôsledky pre osoby zodpovedné za útoky na verejné budovy. Vyhlásil, že demonštranti, ktorí zaútočili na prefektúry a vyrabovali radnice, budú „trestne stíhaní a potrestaní“.
Žiadne študentské protesty?
Francúzsky minister vnútra Laurent Nuñez na večernom brífingu uviedol, že na 110 demonštráciách po celom Francúzsku sa zúčastnilo približne 550 000 ľudí, z toho 110 000 v Paríži. Organizátori na čele s odborovým zväzom CGT a študentskými skupinami odhadovali celkový počet účastníkov na približne 800 000. Podľa údajov ministerstva vnútra bolo zadržaných približne 2 400 ľudí.
Nuñez zdôraznil, že prevažnú väčšinu účastníkov tvorili dospelí. Uviedol: „Nemáme tu do činenia so študentským hnutím.“ Obvinil „ultraľavicu a radikálnu extrémnu ľavicu“, že zneužívajú demonštrácie na útoky proti policajtom, obchodom a verejným budovám.
Zamaskovaní demonštranti z radikálnej ľavice rozbíjajú kladivami dlažobné kocky, aby ich mohli hádzať na policajtov počas násilných protestov 17. októbra 2026 na parížskom námestí Place de la République (Foto: Etienne Fauchaire/The Epoch Times)
Pri nepokojoch utrpelo zranenia najmenej 997 policajtov a žandárov. Dvaja z nich boli v bezvedomí prevezení do nemocnice. V predvečer demonštrácií úrady zmobilizovali po celom Francúzsku viac ako 10 000 príslušníkov bezpečnostných síl. Nuñez vyhlásil, že úrady urobia „všetko“, aby vypátrali osoby zodpovedné za rabovanie.
Útoky na radnice, rabovanie obchodov
Podobné scény ako v Paríži sa odohrávali aj v ďalších mestách po celom Francúzsku. Skupiny výtržníkov sa zameriavali na mestské budovy, obchody a políciu. V Marseille krátko po 13.00 vtrhlo do radnice niekoľko desiatok demonštrantov. Vylomili dvere budovy s výhľadom na Starý prístav a dostali sa až do vstupnej haly.
„Toto je revolúcia, dobýjame Bastilu,“ kričali pri vstupe do budovy, informovala agentúra AFP. Podľa miestnej prefektúry výtržníci ešte predtým zaútočili na stanicu mestskej polície pomocou dymových bômb.
Násilie sa následne rozšírilo do hlavných nákupných ulíc Marseille, kde výtržníci vyrabovali desiatky obchodov. Ich terčom sa stali pekárne, klenotníctva aj luxusné predajne vrátane butiku značky Hermès.
Scéna z násilných protestov radikálnej ľavice v Paríži 17. októbra 2026. Pod pomníkom pri Porte Saint-Denis horí auto a nad davom demonštrantov stúpa hustý čierny dym. (Foto: Etienne Fauchaire/The Epoch Times)
Podpaľačstvo a rabovanie
V Lyone zamaskovaní výtržníci strieľali na políciu pyrotechniku a následne vyrabovali a podpálili vedľajšiu budovu turistického informačného centra na námestí Place Bellecour. Prefektúra departementu Rhône oznámila, že pre násilie sa hasiči nemohli dostať k horiacej budove.
V Bordeaux si výtržníci vzali na mušku viacero verejných budov. Vnikli do obchodnej komory a vyrabovali služobné bývanie prefekta departementu Gironde. Terčom útokov sa stali aj obchody v centre mesta. Keď sa násilie stupňovalo, úrady nasadili elitnú taktickú policajnú jednotku.
V Lille demonštranti rozbili sklenené dvere radnice a poškodili interiér budovy. Podľa primátora vyrabovali aj niekoľko obchodov vrátane miestnej predajne Apple Store.
V Limoges sa útok na radnicu skončil rozsiahlym požiarom, ktorý zachvátil jedno krídlo budovy a rozšíril sa až na strechu.
Prefekt Maurice Barate v sobotu večer uviedol, že táto 140-ročná budova je „z veľkej časti zničená“. „Strecha sa zrútila na nižšie poschodia – s výnimkou západného krídla… Dve tretiny fasády už zmizli,“ uviedol. Požiar označil za „katastrofu pre kultúrne dedičstvo“ regiónu aj celého Francúzska.
Ďalšie prípady rabovania hlásili z miest Nantes, Caen a Valence. Nepokoje tak zasiahli viaceré časti krajiny, nielen hlavné mesto.
Kritika zo strany prezidentských kandidátov
Predstavitelia pravicovej strany Národné združenie vyjadrili podporu polícii a obvinili radikálnu ľavicu zo zneužitia demonštrácií.
Marine Le Penová, prezidentská kandidátka strany, vyhlásila, že extrémna ľavica opäť zneužila oprávnenú nespokojnosť ľudí so sociálnou situáciou na presadzovanie vlastných cieľov. Poslancom strany La France Insoumise zároveň vyčítala, že sa snažia „uvrhnúť krajinu do chaosu“.
Predseda strany Národné združenie Jordan Bardella označil sobotňajšie nepokoje za „spojenie extrémne ľavicového terorizmu a kriminálnych skupín z predmestí“. Odkazoval pritom na predmestia obývané prisťahovalcami, ktoré obklopujú mnohé francúzske mestá.
Zamaskovaní demonštranti rabujú supermarket na parížskom bulvári Saint-Denis a odnášajú si tovar. Pred poškodeným obchodom ležia rozhádzané výrobky. Záber zachytáva násilné protesty zo 17. októbra 2026 (Foto: Etienne Fauchaire/The Epoch Times)
Jean-Luc Mélenchon, predseda strany La France Insoumise a prezidentský kandidát, pripísal zodpovednosť za chaos postupu polície. Veliteľom zásahu vyčítal, že dovolili, aby sa situácia vymkla spod kontroly.
„Nezmyselné riadenie zásahu v Paríži otvorilo dvere chaosu,“ napísal Mélenchon na sociálnej sieti X. Svojim stúpencom zároveň odkázal, že nemajú „žiadny dôvod“ zapájať sa do rabovania.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
