Sobota 21. novembra, 2026
Palauský prezident Surangel Whipps jr. vo svojej kancelárii v Korore, bývalom hlavnom meste Palau, 7. septembra 2026 (Foto: Irene Luo/Epoch Times)
,

Ak sa nebudeš správať slušne, zničíme ťa. Prezident Palau opisuje tlak Číny na malý tichomorský štát (Špeciál)

Palau je jednou z mála tichomorských krajín, ktoré udržiavajú diplomatické vzťahy s Taiwanom. Peking na tento ostrovný štát vyvíja systematický tlak. V exkluzívnom rozhovore prezident Surangel Whipps jr. opisuje svoju krajinu ako geopolitický „terč“.

Keď Surangel Whipps jr. začiatkom 90. rokov vyštudoval na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, jeho spolužiaci sa zúfalo snažili získať pracovné ponuky a začať svoju úspešnú kariéru. Whipps mal však trochu iné plány.

Jeho priatelia sa ho pýtali, prečo sa neuchádza o prácu. Mal na to jednoduchú odpoveď: „Prišiel som sem študovať, ale mojím cieľom je vrátiť sa domov, pracovať v rodinnom podniku a nakoniec pracovať vo verejnej službe.“

Whipps sa narodil v Baltimore, jeho matka bola Američanka a otec bol z Palau. Preto mal od narodenia americké občianstvo. Ústava Palau však vylučuje, aby volení predstavitelia mali dvojité občianstvo. Whipps sa preto amerického občianstva vzdal: hoci občas sa mu zdalo, že sa musel „vzdať polovice seba“.

„Hovoril som o tom s matkou a pravdou je, že sme v podstate celý život strávili tu na Palau. Mama hovorievala: ‚Toto je náš domov’… Považujem za veľké šťastie byť Palaučanom a žiť v tomto nedotknutom raji,“ hovorí Whipps.

Whipps bol napokon v roku 2020 prvýkrát zvolený za prezidenta tohto tichomorského ostrovného štátu a v roku 2024 funkciu obhájil. Dnes Whipps vedie krajinu, ktorá sa podľa jeho slov stala „terčom“ v dôsledku svojej strategickej polohy a rastúceho geopolitického významu.

Palau, malý ostrovný štát v západnom Tichomorí, nadobúda čoraz väčší geopolitický význam
(Foto: Sanjay Rao/CC0)

„Verím v teóriu, ktorú kedysi sformuloval prezident Reagan: ‚Ak chceš mier, musíš preukázať silu.‘ Prezident Trump dnes hovorí to isté,“ povedal Whipps počas rozhovoru vo svojej rezidencii pre reláciu Epoch Times American Thought Leaders. Dodal, že to znamená nájsť správnych partnerov a spolupracovať s nimi – s krajinami, ktoré vyznávajú spoločné hodnoty, ako sú sloboda, demokracia a právny štát.

Whipps odmietol predstavu, že by sa jeho krajina mohla jednoducho držať bokom od súčasného geopolitického súperenia. Varoval pred tým, čo nazval „falošným pocitom bezpečia“: pred presvedčením, že Palau je niekde v Tichom oceáne a nikto sa oň nebude zaujímať a že tu ľudia môžu jednoducho žiť a byť šťastní.

Palauský prezident Surangel Whipps jr. (vľavo) a filipínsky prezident Ferdinand Marcos jr. v Manile, február 2025 (Foto: Kancelária prezidenta Filipín/verejná doména)

Palau postupne ovládli rôzne koloniálne mocnosti: v 16. storočí Španielsko, od roku 1899 až do prvej svetovej vojny Nemecká ríša a nakoniec Japonsko. Po ťažkých bojoch medzi USA a Japonskom počas druhej svetovej vojny sa Palau v roku 1947 stalo súčasťou poručenského územia Tichomorských ostrovov pod správou USA.

Palau napokon v roku 1994 získalo plnú nezávislosť. V tom istom roku uzavrelo so Spojenými štátmi dohodu o voľnom pridružení.

V marci 2024 nadobudla platnosť obnovená dohoda s USA. Tá krajine zabezpečila finančnú podporu zo strany USA na obdobie 20 rokov. Išlo o sumu 889 miliónov amerických dolárov určenú na vzdelávanie, zdravotníctvo, životné prostredie, súdnictvo, verejnú bezpečnosť a audity.

Letecké zábery z bombardovania japonských základní na Palau a Woleai v roku 1944 počas druhej svetovej vojny (Foto: Múzeum letectva a kozmonautiky v San Diegu)

Odpor voči Číne

Ďalším dlhoročným diplomatickým partnerom Palau je Taiwan. Krajiny udržiavajú diplomatické vzťahy od roku 1999. Whipps uviedol, že čínsky režim sa snaží odtrhnúť Palau od Taiwanu a nadviazať s ním vlastné diplomatické vzťahy.

Uviedol, že čínski činitelia sa ho pokúsili presvedčiť tak, že Čínu vychválili do neba a následne ho napomenuli, aby dodržiaval ich pravidlá. „Najprv mi rozprávajú, akí sú skvelí, a v nasledujúcom okamihu mi hrozia: ‚Ak sa nebudeš správať slušne, zničíme ťa.‘ Neviem, ako by sa toto dalo nazvať získavaním si niekoho na svoju stranu, určite to nie je spôsob, akým si niekoho nakloníte,“ skonštatoval Whipps.

Whipps zároveň vysvetlil, že Čína sa pokúšala vyvíjať tlak prostredníctvom cestovného ruchu. „Povedali nám: ‚Môžeme postaviť toľko hotelov, koľko len chcete, a priviesť vám milión turistov,‘“ uviedol. Režim mu však pohrozil, že zastaví prílev čínskych turistov, ak Palau nepreorientuje svoje diplomatické vzťahy z Tchaj-peja na Peking.

Palauský prezident Surangel Whipps jr. (vľavo) a taiwanská viceprezidentka Hsiao Bi-khimová (druhá sprava) sa stretli 8. júna 2026 v Ngerulmude, hlavnom meste Palau (Foto: Wang Yu Ching/Kancelária taiwanského prezidenta)

Aj keby Whipps nechcel zachovať podporu Taiwanu, predstava milióna čínskych turistov ročne by preňho nebola dvakrát lákavá. Takýto masívny prílev turistov by podľa neho zničil nádhernú, nedotknutú prírodu jeho krajiny.

Palau má približne 17 600 obyvateľov. Cestovný ruch tvorí až 40 % palauskej ekonomiky. Prognóza vypracovaná na objednávku amerického ministerstva vnútra predpokladá, že v rozpočtovom roku 2026 porastie o 28 %.

V roku 2017 Peking zakázal čínskym cestovným kanceláriám predaj zájazdov na Palau, čo malo za následok výrazný pokles počtu návštevníkov. Údaje palauskej vlády ukazujú, že počet čínskych návštevníkov klesol z viac ako 91 000 v roku 2015 na približne 55 000 v roku 2017 a 28 000 v roku 2019.

V polovici augusta Peking opäť zvýšil tlak a čínske úrady vydali varovanie pred cestami na tieto ostrovy. Ako dôvod uviedli nebezpečenstvo krádeží a lúpeží, hoci Palau je všeobecne považované za bezpečnú turistickú destináciu s nízkou mierou kriminality.

Peking vydal cestovné varovanie len niekoľko týždňov pred 55. samitom Fóra tichomorských ostrovov na Palau, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia 18 členských štátov vrátane Austrálie a Nového Zélandu. Fórum sa skončilo 4. septembra. Na pozvanie palauského prezidenta sa na ňom zúčastnil aj Lin Chia-lung, taiwanský minister zahraničných vecí. V predchádzajúcom exkluzívnom rozhovore pre anglické vydanie denníka Epoch Times Whipps uviedol, že sa ohradil voči pokusu čínskeho diplomata o vylúčenie Tchaj-peja zo stretnutia.

Hlavy štátov a vlád z tichomorského regiónu sa 2. septembra 2026 zúčastnili na Fóre tichomorských ostrovov v Korore na Palau (Foto: Saeed Khan/AFP via Getty Images)
Qian Bo, čínsky osobitný vyslanec pre záležitosti Tichomoria (uprostred), opúšťa 1. septembra 2026 55. stretnutie hláv štátov a vlád Fóra tichomorských ostrovov v Korore na Palau (Foto: Saeed Khan/AFP via Getty Images)

Čína opakovane zneužívala zahraničný cestovný ruch na to, aby vyvíjala tlak na krajiny, ktoré sú závislé od čínskych návštevníkov. Počas politických alebo bezpečnostných konfliktov boli podobným neoficiálnym spôsobom obmedzované aj Taiwan, Japonsko a Južná Kórea. Tieto prípady podľa kritikov ukazujú, že Peking môže cestovný ruch využívať ako nástroj politického a ekonomického nátlaku.

Tento spor podľa Whippsa ilustruje tlak Číny na Palau. Whipps uviedol, že čínski predstavitelia označili aktivity Palau za nezákonné s odvolaním sa na princíp jednej Číny.

„Ako každý vie, Palau uznáva Taiwan, preto sa tu ‚princíp jednej Číny‘ neuplatňuje. Platí len v krajinách, ktoré uznávajú Čínu… Veríme, že každá krajina, ktorá má právo na sebaurčenie, by mala mať aj takéto právo,“ skonštatoval Whipps.

Mnohé krajiny, medzi nimi aj Nemecko a Spojené štáty, uplatňujú „politiku jednej Číny“, podľa ktorej existuje iba jeden suverénny štát s názvom Čína. To je však odlišné od „princípu jednej Číny“, na základe ktorého si čínsky režim robí nároky na Taiwan.

Whipps uviedol, že postoj Číny voči menším krajinám ho prekvapil. Spomenul rozhovor s čínskym diplomatom o nároku Palau na rozšírený kontinentálny šelf. Keď naznačil, že na úrovni vlád panuje pravdepodobne nedorozumenie v otázke nárokov Palau, čínsky diplomat mu odpovedal pripomenutím, že Palau je malá krajina, ktorá by nemala mať tak veľa mora.

Tento incident podľa Whippsa poukazuje na nedostatok vzájomného rešpektu a nedodržiavanie medzinárodných pravidiel. V uplynulých rokoch Palau opakovane protestovalo proti vstupu čínskych lodí do svojej výhradnej hospodárskej zóny, a to aj v oblasti hrebeňa Kjúšu-Palau, podmorského útvaru vo Filipínskom mori.

Drogová kríza

Podobne ako iné krajiny v tichomorskom regióne, aj Palau zápasí s krízou súvisiacou s nelegálnymi drogami, ako sú metamfetamín a kokaín, uviedol Whipps. Podľa neho sa to deje na pozadí nedostatočnej spolupráce s Pekingom. „Vieme, že väčšina drog prichádza letmi z Macaa a Hongkongu,“ uviedol.

Túto otázku predložil čínskym úradom a naliehavo ich vyzval, aby zabránili nakladaniu drog na lietadlá, no úrady v tejto veci veľmi nepomohli.

V roku 2024 bolo na Palau vynesených 15 rozsudkov v súvislosti s kryštalickým metamfetamínom. Tieto prípady viedli k uloženiu pokút v celkovej výške približne 170 000 eur. Počet odsúdených bol trojnásobne vyšší ako v roku 2019. V roku 2025 stúpol počet odsúdení na 21, zatiaľ čo pokuty vzrástli v prepočte na 320 000 eur. Tieto údaje citoval Whipps vo svojom tohtoročnom prejave o stave republiky.

Podľa údajov palauského ministerstva spravodlivosti bolo v roku 2025 za drogové delikty odsúdených niekoľko čínskych občanov. Nárast odsúdení v súvislosti s drogami čoraz viac zaťažuje väznice na ostrovoch. „Zapĺňajú naše väznice… Preťažuje to celý systém,“ skonštatoval Whipps. Poukázal na to, že ľudia odsúdení za drogové delikty v súčasnosti tvoria 15 percent väzňov v krajine a ich podiel naďalej rastie.

Požiadal americkú protidrogovú agentúru DEA, FBI, vojenské spravodajské služby a ministerstvo vnútornej bezpečnosti o podporu. Amerických prokurátorov zároveň požiadal o pomoc pri trestnom stíhaní týchto prípadov.

Palauský prezident Surangel Whipps jr. hovorí 26. júna 2025 v Malakale na Palau s posádkou lode amerického pobrežného strážneho zboru. Whipps oceňuje prítomnosť pobrežnej stráže USA ako odstrašujúceho prostriedku proti drogám a iným nezákonným činnostiam. (Foto: poddôstojník 3. triedy Austin Wiley/Pobrežná stráž USA)

Táto téma je podľa Whippsa na prvom mieste programu polročného zasadnutia spoločného výboru USA a Palau. Na marcovom stretnutí v Korore sa palauskí predstavitelia stretli so zástupcami amerického indopacifického veliteľstva a ďalších amerických orgánov, aby rokovali o nelegálnych omamných látkach a širšej bezpečnostnej spolupráci.

Vo februári Whipps podpísal dekrét o zriadení národnej pracovnej skupiny na boj proti nelegálnym drogám. V rámci dohody medzi oboma krajinami by Spojené štáty mali prevziať aktívnu úlohu… Stále o tom hovoríme, ale niekedy to jednoducho nefunguje tak rýchlo, ako by bolo potrebné, aby boli zásahové tímy na mieste, zhrnul Whipps.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Diskusia

Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.

Na pridanie komentára sa alebo si .

Prečítajte si aj