Špeciál, Svet

„Ak sa nebudeš správať slušne, zničíme ťa.“ Prezident Palau opisuje tlak Číny na malý tichomorský štát (Špeciál)

Palau je jednou z mála tichomorských krajín, ktoré udržiavajú diplomatické vzťahy s Taiwanom. Peking na tento ostrovný štát vyvíja systematický tlak. V exkluzívnom rozhovore prezident Surangel Whipps Jr. opisuje svoju krajinu ako geopolitický „terč“.

Keď Surangel Whipps Jr. začiatkom 90. rokov vyštudoval na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, jeho spolužiaci sa zúfalo snažili získať pracovné ponuky a začať svoje lukratívne kariéry. Whipps mal však trochu iné plány.

Jeho priatelia sa ho pýtali, prečo sa neuchádza o prácu. Mal jednoduchú odpoveď: „Prišiel som sem študovať, ale mojím plánom bolo vrátiť sa domov, pracovať v rodinnom podniku a nakoniec pracovať vo verejnej službe.“

Whipps sa narodil v Baltimore ako syn americkej matky a palauského otca. Preto mal od narodenia americké občianstvo. Ústava Palau však vylučuje dvojité občianstvo pre volených predstaviteľov. Whipps sa preto vzdal svojho amerického občianstva, hoci sa mu občas zdalo, že sa musel „vzdať polovice seba“.

„Hovoril som o tom so svojou matkou a pravdou je, že sme v podstate celý život strávili tu [v Palau]. Moja mama povedala: ‚Toto je náš domov’… Považujem za veľké šťastie byť Palaučanom a žiť v tomto nedotknutom raji, ako to nazývame.“

Whipps bol napokon v roku 2020 po prvýkrát zvolený za prezidenta tohto tichomorského ostrovného štátu a v roku 2024 bol do funkcie zvolený opäť. Dnes Whipps vedie krajinu, ktorá sa podľa jeho slov stala „terčom“ kvôli svojej strategickej polohe a rastúcemu geopolitickému významu.

„Verím v teóriu, ktorú kedysi sformuloval prezident Reagan: ‚Ak chceš mier, musíš preukázať silu‘ – a prezident Trump hovorí to isté,“ povedal Whipps počas rozhovoru vo svojej úradnej rezidencii pre reláciu Epoch Times American Thought Leaders. Dodal, že to znamená nájsť správnych partnerov na spoluprácu – krajiny, ktoré vyznávajú spoločné hodnoty, ako sú sloboda, demokracia a právny štát.

Whipps odmietol predstavu, že by sa jeho krajina mohla jednoducho držať stranou od súčasného geopolitického súperenia. Varoval pred tým, čo nazval „falošným pocitom bezpečia“: pred presvedčením, že „sme tu niekde v Tichom oceáne a nikto sa o nás nebude zaujímať, a že si tu môžeme jednoducho žiť a byť šťastní“.

Nad Palau postupne vládli rôzne koloniálne mocnosti: od 16. storočia Španielsko, od roku 1899 až do prvej svetovej vojny Nemecká ríša a nakoniec Japonsko. Po ťažkých bojoch medzi USA a Japonskom počas druhej svetovej vojny sa Palau v roku 1947 stalo súčasťou Poručenského územia Tichomorských ostrovov pod správou USA.

Palau napokon v roku 1994 získalo plnú nezávislosť. V tom istom roku uzavrelo Palau so Spojenými štátmi Dohodu o voľnom pridružení.

V marci 2024 nadobudla platnosť obnovená dohoda s USA. Tá krajine zabezpečila finančnú podporu zo strany USA na obdobie 20 rokov. Išlo o sumu 889 miliónov amerických dolárov určenú na vzdelávanie, zdravotníctvo, životné prostredie, súdnictvo, verejnú bezpečnosť a audity.

Odpor voči Číne

Ďalším dlhoročným diplomatickým partnerom Palau je Taiwan. Krajiny udržiavajú diplomatické vzťahy od roku 1999. Whipps uviedol, že čínsky režim sa snaží odtrhnúť Palau od Taiwanu a nadviazať s Palau vlastné diplomatické vzťahy.

Uviedol, že čínski úradníci sa ho pokúsili presvedčiť tým, že Čínu vychválili do neba a následne ho napomenuli, aby dodržiaval ich pravidlá. „Najprv mi rozprávajú, akí sú skvelí, a v nasledujúcom okamihu mi hrozia: ‚No, ak sa nebudeš správať slušne, zničíme ťa.‘ Neviem, ako by sa to dalo nazvať získavaním niekoho na svoju stranu, ale zvyčajne to nie je spôsob, akým si niekoho získate,“ skonštatoval Whipps.

Whipps tiež vysvetlil, že Čína sa pokúšala vyvíjať tlak prostredníctvom cestovného ruchu. „Povedali nám: ‚Ó, môžeme postaviť toľko hotelov, koľko len chcete, a priviesť vám milión turistov,‘“ uviedol. Režim však podľa neho hrozil, že zastaví prílev čínskych turistov, ak Palau nepreorientuje svoje diplomatické vzťahy z Tchaj-peja do Pekingu.

Aj keby Whipps nechcel zachovať podporu Taiwanu, vyhliadka na milión čínskych turistov ročne by pre neho nebola príliš lákavá. Takýto masívny prílev turistov by podľa neho „zničil nádhernú, nedotknutú prírodu“ jeho krajiny.

Palau má približne 17 600 obyvateľov. Cestovný ruch tvorí až 40 % palauskej ekonomiky. Prognóza vypracovaná na objednávku amerického ministerstva vnútra predpokladá, že v rozpočtovom roku 2026 porastie o 28 %.

V roku 2017 Peking zakázal čínskym cestovným kanceláriám predaj zájazdov do Palau, čo malo za následok výrazný pokles počtu návštevníkov. Údaje palauskej vlády ukazujú, že počet čínskych návštevníkov klesol z viac ako 91 000 v roku 2015 na približne 55 000 v roku 2017 a 28 000 v roku 2019.

V polovici augusta Peking opäť zvýšil tlak a čínske úrady vydali varovanie pred cestami do tohto ostrovného štátu. Ako dôvod uviedol nebezpečenstvo krádeží a lúpeží, hoci je Palau všeobecne považované za bezpečnú turistickú destináciu s nízkou mierou kriminality.

Peking vydal cestovné varovanie len niekoľko týždňov pred 55. samitom Fóra tichomorských ostrovov v Palau, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia 18 členských štátov vrátane Austrálie a Nového Zélandu. Fórum sa skončilo 4. septembra. Na pozvanie palauského prezidenta sa na fóre zúčastnil aj Lin Chia-lung, taiwanský minister zahraničných vecí. V predchádzajúcom exkluzívnom rozhovore pre anglické vydanie denníka Epoch Times Whipps uviedol, že odmietol pokus čínskeho diplomata, ktorý sa snažil vylúčiť Tchaj-pej zo stretnutia.

Čína opakovane zneužívala zahraničný cestovný ruch na vyvíjanie tlaku na krajiny, ktoré sú závislé od čínskych návštevníkov. V rámci politických alebo bezpečnostných konfliktov čelili podobným neoficiálnym obmedzeniam aj Taiwan, Japonsko a Južná Kórea. Tieto prípady podľa kritikov ukazujú, že Peking môže cestovný ruch využívať ako nástroj politického a ekonomického tlaku.

Tento spor podľa Whippsa ilustruje tlak Číny na Palau. Whipps uviedol, že čínski úradníci obvinili Palau z „nezákonných činností“ na základe pekinského „princípu jednej Číny“.

„Ako každý vie, Palau uznáva Taiwan, preto sa ‚princíp jednej Číny‘ v Palau neuplatňuje. Platí len v krajinách, ktoré uznávajú Čínu… Veríme, že každá krajina, ktorá má právo na sebaurčenie, by mala mať aj toto právo,“ skonštatoval Whipps.

Mnohé krajiny, medzi nimi aj Nemecko a Spojené štáty, uplatňujú „politiku jednej Číny“, podľa ktorej existuje iba jeden suverénny štát s názvom „Čína“. To je však odlišné od „princípu jednej Číny“, na základe ktorého čínsky režim uplatňuje nárok na suverenitu nad Taiwanom.

Whipps uviedol, že postoj Číny voči menším krajinám ho prekvapil. Spomenul rozhovor s čínskym diplomatom o nároku Palau na rozšírený kontinentálny šelf. Keď naznačil, že na vládnej úrovni je pravdepodobne nedorozumenie ohľadom nárokov Palau, čínsky diplomat mu odpovedal, že Palau je „malá krajina“, ktorá „by nemala mať toľko mora“.

Tento incident podľa Whippsa poukazuje na nedostatok vzájomného rešpektu a nedodržiavanie medzinárodných pravidiel. V uplynulých rokoch Palau opakovane protestovalo proti vstupu čínskych lodí do svojej výhradnej hospodárskej zóny, a to aj v oblasti hrebeňa Kyushu-Palau, podmorského útvaru vo Filipínskom mori.

Drogová kríza

Podobne ako iné krajiny v tichomorskom regióne, aj Palau čelí kríze súvisiacej s nelegálnymi drogami, ako sú metamfetamín a kokaín, uviedol Whipps. Podľa neho sa to deje na pozadí nedostatočnej spolupráce zo strany Pekingu. „Vieme, že väčšina [drog] prichádza letmi z Macaa a Hongkongu,“ uviedol.

Dodal, že túto otázku nadniesol u čínskych úradov a naliehavo ich vyzval, aby zabránili nakladaniu drog na lety, avšak úrady „nám v tejto oblasti veľmi nepomohli“.

V roku 2024 bolo v Palau vynesených 15 rozsudkov v súvislosti s kryštalickým metamfetamínom. Tieto rozsudky viedli k pokutám v celkovej výške približne 170 000 eur. Počet odsúdených bol trojnásobne vyšší ako v roku 2019. V roku 2025 stúpol počet odsúdení na 21, zatiaľ čo pokuty vzrástli na sumu v prepočte takmer 320 000 eur. Tieto údaje citoval Whipps vo svojom tohtoročnom prejave o stave republiky.

Podľa údajov palauského ministerstva spravodlivosti bolo v roku 2025 za drogové delikty odsúdených niekoľko čínskych občanov. Nárast počtu odsúdení v súvislosti s drogami čoraz viac zaťažuje väznice v Palau. „Zapĺňajú naše väznice… To náš systém preťažuje,“ skonštatoval Whipps. Poukázal na to, že ľudia odsúdení za drogové delikty v súčasnosti tvoria 15 percent väzňov v krajine a ich podiel naďalej rastie.

Požiadal americkú protidrogovú agentúru DEA, FBI, vojenské spravodajské služby a Ministerstvo vnútornej bezpečnosti o podporu. Amerických prokurátorov zároveň požiadal o pomoc pri trestnom stíhaní týchto prípadov.

Táto téma je podľa Whippsa na prvom mieste programu polročného zasadnutia Spoločného výboru USA a Palau. Na marcovom stretnutí v Korore sa palauskí úradníci stretli so zástupcami amerického Indopacifického veliteľstva a ďalších amerických orgánov, aby rokovali o nelegálnych omamných látkach a širšej bezpečnostnej spolupráci.

Vo februári Whipps podpísal dekrét o zriadení národnej pracovnej skupiny na boj proti nelegálnym drogám. V rámci dohody medzi oboma krajinami „by Spojené štáty mali prevziať aktívnu úlohu… Stále o tom hovoríme, ale niekedy to jednoducho nefunguje tak rýchlo, ako by bolo potrebné, aby boli zásahové tímy na mieste,“ zhrnul Whipps.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Diskusia

Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.

Na pridanie komentára sa prihláste alebo si vytvorte bezplatný účet.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK