Europarlament chce zrýchliť zbrojársku výrobu: povolenia za 42 dní, menej byrokracie aj pri nákupoch
Európska únia (EÚ) výrazne zvyšuje výdavky na obranu, len samotné peniaze však podľa Európskej komisie nestačia. Výstavba nových výrobných kapacít môže v niektorých krajinách čakať na povolenia roky a presun obranných výrobkov medzi členskými štátmi komplikujú rozdielne národné pravidlá. Európsky parlament preto schválil trojicu legislatívnych návrhov, ktoré majú časť týchto bariér odstrániť.
Takzvaný balík „Defence Readiness Omnibus“ (Súhrn obrannej pripravenosti) má urýchliť povoľovanie obranných projektov, zjednodušiť cezhraničný pohyb vojenského materiálu a verejné obstarávanie a upraviť pravidlá, ktoré ovplyvňujú investície do obranného priemyslu.
Parlament o balíku rokoval 15. septembra a nasledujúci deň všetky tri časti výraznou väčšinou schválil.
Podľa Európskeho parlamentu majú zmeny pomôcť pretaviť rastúce obranné rozpočty do skutočných výrobných kapacít. Výdavky členských krajín EÚ na obranu totiž v roku 2025 dosiahli 418 miliárd eur a v roku 2026 majú ďalej rásť.
Na povolenie už nie roky, ale 42 pracovných dní
Prvá časť balíka rieši povoľovanie projektov, ako sú nové výrobné linky na muníciu či obranné závody. Jednou zo spravodajkýň bola slovenská europoslankyňa Lucia Yar (PS/Obnovme Európu).
Yar počas rozpravy upozornila na to, že získanie povolenia na muničnú linku alebo opravárenské zariadenie môže v niektorých štátoch trvať až dva roky. Firmy pôsobiace vo viacerých krajinách navyše musia prechádzať odlišnými národnými procedúrami.
Nové pravidlá majú zaviesť jednotné kontaktné miesto pre obranné projekty a štandardnú lehotu 42 pracovných dní od predloženia kompletnej žiadosti. V zložitejších prípadoch, napríklad pri rizikách pre životné prostredie, zdravie alebo bezpečnosť pracovníkov, môže úrad lehotu predĺžiť. Celé konanie však nemá presiahnuť 102 pracovných dní.
Ak príslušný úrad v stanovenej lehote nerozhodne, nastúpi mechanizmus takzvaného tichého súhlasu a povolenia majú byť udelené automaticky. Úrad má potom do ôsmich pracovných dní informovať predkladateľa a uviesť podmienky, za ktorých povolenie platí.
„Administratíva už nebude môcť mlčať a nechať projekt čakať donekonečna,“ povedala Yar v pléne. Zároveň upozornila na riziko zneužitia zrýchleného konania.
„Nemôžeme dovoliť, aby ktorýkoľvek členský štát zneužil tieto pravidlá a udeľoval povolenia nejakým spriateleným podnikateľom,“ uviedla s odkazom na Slovensko. Členské krajiny preto budú o udeľovaných povoleniach reportovať Komisii.
Yar predpokladá, že rýchlosť národných úradov môže ovplyvniť, kam firmy nasmerujú investície. Krajiny schopné projekty povoľovať rýchlo podľa nej môžu získať nové výrobné linky, pracovné miesta a dodávateľské reťazce, zatiaľ čo pomalšie administratívy riskujú, že investície zamieria inam.
Túto časť balíka podporilo 540 poslancov, 105 bolo proti a 22 sa zdržalo.
Vojenský materiál uviaznutý medzi členskými krajinami
Druhá časť sa sústreďuje na obstarávanie a presun obranných výrobkov medzi členskými štátmi. Fínsky spravodajca Pekka Toveri z Európskej ľudovej strany poukázal na skutočnosť, že nové všeobecné transferové licencie by mohli skrátiť niektoré procesy z mesiacov na dni.
Rámcové dohody pri obstarávaní zároveň budú môcť trvať až desať rokov, čo má výrobcom poskytnúť väčšiu istotu pri rozhodovaní o investíciách do nových výrobných kapacít.
Eurokomisár pre obranu a vesmír Andrius Kubilius problém opísal ešte priamočiarejšie: obranné výrobky môžu dnes zostať na hranici medzi dvoma členskými krajinami celé mesiace, hoci boli spoločne vyrobené a licencované.
„To nepomôže našej obrannej pripravenosti… Ale aj tu sme dosiahli pokrok. Uľahčili sme presun obranných produktov medzi dvoma členskými štátmi. Znížili sme bariéry a zaviedli nové všeobecné transferové licencie,“ vyhlásil litovský politik.
Ani podporovatelia balíka však výsledok nepovažujú za konečné riešenie. Yar v rozprave kritizovala členské štáty za to, že pôvodné návrhy oslabili najmä pri licenciách na presun obranného materiálu. Toveri zase zdôraznil, že EÚ by nemala vytvárať štruktúry konkurujúce NATO. EÚ by podľa neho mala prinášať pridanú hodnotu predovšetkým v priemyselnej politike, financovaní, regulácii a infraštruktúre, zatiaľ čo NATO zostáva základom kolektívnej obrany.
Tento návrh získal zo všetkých troch najväčšiu podporu: 549 poslancov hlasovalo za, 92 proti a 27 sa zdržalo.
Výnimky pre chemikálie aj testovanie na Ukrajine
Tretí legislatívny súbor zasahuje do širšieho regulačného prostredia obranného priemyslu a Európskeho obranného fondu (EDF).
Komisia argumentuje, že výroba výbušnín a munície závisí od chemických látok, na ktoré sa vzťahujú európske pravidlá. Balík preto umožňuje určité výnimky pre potreby obrany.
Zároveň zjednodušuje fungovanie EDF a umožňuje podporovať spoluprácu s ukrajinskými subjektmi vrátane testovania, pokiaľ to prispieva ku konkurencieschopnosti a inovačnej schopnosti európskej obrannej priemyselnej základne.
Práve environmentálne výnimky patrili k najspornejším častiam rozpravy. Marc Botenga z Ľavice kritizoval zmierňovanie pravidiel týkajúcich sa chemických látok vrátane PFAS – skupiny syntetických chemických zlúčenín, ktoré obsahujú fluór.
Podľa neho môže zrýchľovanie povoľovania a obmedzovanie informačných povinností oslabiť ochranu pracovníkov a obyvateľov v okolí výrobných zariadení. „Tento zákon je nedostatočný vzhľadom na počet rakoviny spôsobenej PFAS v celej Európe,“ vyhlásil.
Fínska poslankyňa Merja Kyllönenová z rovnakej politickej skupiny formulovala námietku miernejšie: rýchlejšie konanie podľa nej nesmie znamenať slabšiu kontrolu a naliehavosť obranných potrieb nemôže byť dôvodom na opustenie environmentálnych pravidiel, transparentnosti či demokratického dohľadu.
Kubilius naopak tvrdil, že sa podarilo nájsť rovnováhu medzi environmentálnou ochranou a potrebami obranného priemyslu. Podľa neho totiž EÚ stále funguje podľa množstva pravidiel vytvorených v čase mieru, hoci bezpečnostné prostredie sa zásadne zmenilo.
„Nie sme vo vojne, ale nie sme ani v mieri,“ zopakoval slová generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho.
Podľa Kubiliusa závisí dôveryhodnosť európskeho odstrašenia aj od rýchlosti: ak bude Európa pomalá a neefektívna, Rusko môže byť motivované skúšať jej pripravenosť.
Tretiu časť balíka podporilo 530 europoslancov, 125 hlasovalo proti a 12 sa zdržalo.
Ako hlasovali slovenskí europoslanci
Slovenskí europoslanci sa pri dvoch z troch návrhov rozdelili rovnakým spôsobom. Zrýchlenie udeľovania povolení aj pravidlá na uľahčenie investícií do obranného priemyslu podporili Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik a Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu), Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana), ako aj Monika Beňová, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení).
Proti obom návrhom hlasovali Milan Mazurek a Milan Uhrík (Republika/Európa suverénnych národov), Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený) a Ľuboš Blaha (Smer-SD/nezaradený).
Pri zjednodušení transferov obranných produktov a obstarávania sa postoj štvorice europoslancov Smeru-SD zmenil. Beňová, Kaliňák, Laššáková a Roth Neveďalová sa zdržali. Poslanci PS spolu s Lexmann hlasovali za, zatiaľ čo Mazurek, Uhrík, Ondruš a Blaha boli opäť proti.
Viac peňazí ešte neznamená viac obrany
Rozpravou sa pritom tiahla širšia otázka, či rast obranných rozpočtov automaticky vedie k väčším vojenským schopnostiam.
Estónsky spravodajca Sven Mikser poukázal na to, že z 418 miliárd eur vynaložených krajinami EÚ na obranu v roku 2025 smerovalo len 24 percent nákupov vybavenia do spoločného obstarávania. Podľa neho preto nestačí meniť množstvo peňazí – EÚ musí zmeniť aj spôsob, akým ich míňa.
Podobný argument použil Kubilius. V niektorých členských štátoch podľa neho môže získanie povolenia na novú továreň trvať až štyri roky. Nové peniaze na obranu tak nemusia rýchlo priniesť nové rakety, muníciu či systémy protivzdušnej obrany, ak výrobcovia zostávajú zablokovaní povoľovacími konaniami.
Balík Defence Readiness Omnibus sa snaží odstrániť práve tieto administratívne brzdy. Spor v pléne však ukázal aj druhú stranu problému: ako zrýchliť obrannú výrobu bez toho, aby sa pod tlakom bezpečnostnej situácie oslabili pravidlá ochrany zdravia, životného prostredia a verejnej kontroly.
Parlament tým uzavrel prvé čítanie. Aby balík nadobudol účinnosť, musí ho ešte formálne prijať Rada. Nové pravidlá potom nadobudnú účinnosť dvadsiatym dňom po ich uverejnení v Úradnom vestníku EÚ.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
