Zaujímavosti » História

Stredoveké rukopisy ukrývajú DNA zvierat. Nová metóda odhalí pôvod pergamenu bez poškodenia

Genetický materiál zachovaný v stredovekom pergamene prezrádza pôvod použitých koží. Nové metódy pritom nevyžadujú vyrezanie vzorky, a teda ani poškodenie rukopisu.

Stredoveký rukopis možno skúmať viacerými spôsobmi. Skúmať možno samotný text, prípadne podobu písma. Pergamenové listy však obsahujú ešte jednu vrstvu informácií: genetický materiál zvieraťa, z ktorého kože vznikli. DNA dokáže určiť jeho druh, pohlavie a niekedy aj príbuznosť s ďalšími zvieratami či vzťah k historickým populáciám hospodárskeho dobytka.

Možnosti genetickej analýzy pergamenov dlho obmedzoval spôsob odberu vzoriek. Spoľahlivá vzorka sa doteraz zvyčajne získavala odrezaním malej časti listu, čo je pri vzácnych rukopisoch dnes len ťažko prijateľné. Preto v posledných rokoch vznikajú metódy, ktoré zbierajú biologický materiál priamo z povrchu a nezanechávajú na dokumente viditeľnú stopu.

DNA zachytí aj kefka, aj obyčajná guma

Najnovšie porovnanie týchto postupov priniesla štúdia z roku 2025 publikovaná v časopise npj Heritage Science. Výskumníci testovali jemné kefovanie, priľnavú pásku inšpirovanú povrchom chodidiel gekónov a kriminalistické fólie používané na zber vlákien. Zároveň skúmali, či výsledky zlepší tridsaťsekundové predbežné očistenie pergamenu gumou.

Najúspešnejšie bolo jemné kefovanie po očistení povrchu. Vedci týmto spôsobom získali v priemere 98 percent mitochondriálneho genómu zvieraťa. Očistenie gumou zvýšilo podiel DNA pochádzajúcej zo samotnej kože bez ohľadu na následne použitý spôsob odberu. Pomohlo totiž odstrániť časť novodobých nečistôt a cudzieho genetického materiálu usadeného pri dotyku, konzervovaní a uskladňovaní dokumentu.

Pri odbere kefkou sa uvoľnené bunky zachytia medzi štetinami. V prípade gumy zostávajú nepatrné čiastočky pergamenu a povrchových nečistôt v omrvinkách vzniknutých trením. Podobný postup používajú reštaurátori pri bežnom suchom čistení. Hoci sa tieto metódy označujú ako nedeštruktívne, neznamená to, že by sa rukopisu nikto nedotkol. Metóda vyžaduje kontakt s povrchom dokumentu, a preto musí miesto aj spôsob odberu schváliť odborný konzervátor.

Základy tohto postupu položila technika eZooMS, ktorá určuje živočíšny druh na základe kolagénových proteínov. Výskum tenkého pergamenu z 13. storočia ukázal, že omrvinky gumy postačujú na získanie charakteristických peptidov bez toho, aby bolo potrebné list odrezávať. Analýza vtedy pomohla vyvrátiť predstavu, že mimoriadne jemný pergamen musel pochádzať z koží nenarodených alebo práve narodených zvierat. Vyrábal sa najmä z bežne dostupných koží teliat, oviec a kôz, ktoré remeselníci starostlivo opracovali.

Od povrchu až takmer k úplnému genómu

Proteínová analýza zvyčajne spoľahlivo rozlíši živočíšny druh, DNA však ponúka podrobnejšie údaje. Štúdia z roku 2024 publikovaná v časopise PLOS ONE preverila odber gumou a kefkou na ôsmich pergamenoch od 15. storočia až po súčasnosť. Výskumníci následne cielene zachytávali fragmenty mitochondriálnej DNA a sekvenovali ich.

Pri 56,3 percenta nedeštruktívne odobratých vzoriek sa podarilo zostaviť úplný alebo takmer úplný mitochondriálny genóm, pričom pokrytie referenčnej sekvencie presiahlo 90 percent. Aspoň jedna nedeštruktívna vzorka splnila všetky stanovené kritériá pri šiestich z ôsmich skúmaných pergamenov. Výsledky zároveň ukázali, že úspech nemožno zaručiť pri každom dokumente. DNA poškodzuje vek, vlhkosť aj samotná výroba pergamenu, pri ktorej sa koža namáčala vo vápennom roztoku, napínala a oškrabávala.

Možnosti tejto metódy predviedol už tisíc rokov starý Yorkský evanjeliár. Z omrviniek gumy vedci získali zvieracie proteíny, DNA aj stopy mikroorganizmov. Analýza priniesla informácie o výbere koží, zostavení knihy a jej neskoršej histórii. Zároveň zachytila aj ľudskú DNA pochádzajúcu z dotykov, keďže evanjeliár sa v York Minsteri po stáročia používal pri náboženských obradoch.

Pergamen ako archív stredovekého chovu

Genetické údaje môžu rukopisy prepojiť s dejinami poľnohospodárstva. Analýza troch pergamenových listín z nemeckých kláštorov, zverejnená v roku 2025, ukázala, že všetky vznikli z hovädzích koží. Získané genómy niesli mitochondriálnu haploskupinu T3 a boli bližšie k iným historickým jedincom než k dnešným plemenám. Výskumníci identifikovali aj genetické varianty, ktoré sú v moderných chovoch vzácne alebo sa v nich vôbec nevyskytujú.

Rozsiahlejší prieskum knižníc a archívov by mohol ukázať, aké druhy zvierat zásobovali jednotlivé skriptóriá, odkiaľ kože prichádzali alebo ako sa hospodárske zvieratá v Európe geneticky menili. DNA môže pomôcť aj pri skladaní roztrúsených rukopisných fragmentov, pokiaľ boli vyrezané z tej istej kože alebo pochádzajú od príbuzných zvierat.

Najväčšou prekážkou zostáva kontaminácia. Na pergamene sa mieša DNA pôvodnej kože s genetickými stopami čitateľov, reštaurátorov, mikroorganizmov, lepidiel a ďalších materiálov. Výsledky si preto vyžadujú kontrolné vzorky a prísne overovacie kritériá. Zdokonalené odbery však otvárajú genetickému výskumu aj rukopisy, z ktorých by správcovia zbierok predtým nedovolili odobrať ani jediný útržok.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK