Streda 23. septembra, 2026
(Foto: FB/Frantisek Mucka)

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť kritizuje postup vlády pri príprave rozpočtu bez vyrovnaného salda

Vláda SR nepreukázala oprávnenosť výnimky, na základe ktorej chce pripraviť návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029 bez vyrovnaného salda. Tvrdí to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), podľa ktorej postup vlády vytvára riziko podania návrhu na konanie pred Ústavným súdom a môže priniesť dodatočnú neistotu pre verejnú správu, firmy a domácnosti.

Ako informoval František Múčka z komunikačného oddelenia RRZ, vláda dnes uložila ministrovi financií pripraviť návrh rozpočtu bez vyrovnaného salda napriek tomu, že slovenský verejný dlh zostáva v najvyššom sankčnom pásme ústavnej dlhovej brzdy.

Podľa RRZ je preto ústavnou povinnosťou vlády predložiť parlamentu na roky 2027 až 2029 návrh vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu. Ide o prvý prípad po uplynutí 24-mesačnej výnimky z uplatňovania najprísnejších sankcií dlhovej brzdy.

Vláda uplatnenie výnimky odôvodňuje tým, že výdavky z verejných prostriedkov súvisiace s plnením medzinárodných zmlúv a so živelnými pohromami v roku 2025 v úhrne presiahli tri percentá HDP. RRZ však považuje toto odôvodnenie podľa predložených informácií za nepodložené.

Rada upozorňuje aj na júnový nález Ústavného súdu SR, podľa ktorého má byť podstatou tejto výnimky vytvorenie priestoru na výdavky v súvislosti s okolnosťami, ktoré nastali náhle, neočakávane a nebolo možné sa na ne pripraviť. Podľa RRZ z materiálu ministerstva financií nie je zrejmé, ako sa s týmto výkladom vysporiadalo.

Pri jednotlivých položkách ministerstvo podľa rady neuvádza zdroj ani metodiku a neidentifikuje konkrétne medzinárodné zmluvy.

„Navyše nerozlišuje ani medzi celkovou úrovňou výdavkov a ich náhlym neočakávaným zvýšením, a koná tak v rozpore s výkladom Ústavného súdu,“ upozornil Múčka.

Hranicu troch percent HDP má navyše súčet výdavkov prekračovať len o 286 miliónov eur, pričom podľa RRZ k tomu dochádza aj započítaním celých výdavkov na obranu, celého odvodu do rozpočtu Európskej únie a celého spolufinancovania eurofondov.

RRZ poukazuje na to, že samotné členstvo v medzinárodných organizáciách ani politické deklarácie podľa nej nezakladajú povinnosť vynakladať konkrétnu sumu. Zmluva o NATO podľa rady neurčuje výšku výdavkov na obranu.

Za zmluvnú povinnosť nepovažuje ani spolufinancovanie eurofondov. Odvod do rozpočtu EÚ je podľa RRZ možné vzhľadom na dlhodobé členstvo Slovenska s vysokou mierou istoty rozpočtovať na viac rokov dopredu.

Výnimku by podľa rady mohla odôvodniť napríklad náhla povinnosť vložiť výrazné prostriedky do Európskeho mechanizmu pre stabilitu v dôsledku neočakávanej krízy v inej krajine eurozóny. Rada požiada ministerstvo financií o podklady, na ktorých svoje zistenia založilo.

„Úlohou RRZ vyplývajúcou zo zákona je posúdiť, či ich vláda preukázala. Na základe predložených informácií ich nepreukázala,“ skonštatoval Múčka.

Ústavná povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet má podľa rady upozorniť na rozsah problému neudržateľných verejných financií. Parlament pritom nemusí takýto návrh schváliť, podľa RRZ by však mal pri rozhodovaní zohľadniť ústavný záväzok smerovať k udržateľným verejným financiám a medziročne zlepšovať ich dnes neudržateľný stav.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.

Prečítajte si aj