
Čo môže Slovensko čakať vo voľbách 2027? Nemecký experiment ponúka nepríjemnú odpoveď, upozorňuje politologička
Európu čaká v roku 2027 séria dôležitých volieb vrátane parlamentných volieb na Slovensku a nové zistenia z Nemecka spochybňujú predpoklad, že zhoršujúca sa bezpečnostná situácia automaticky pomôže etablovaným stranám politického stredu. Upozorňuje na to politologička Catherine De Vriesová v analýze pre web euobserver.com.
V Európe rastú obavy z pokračujúcej vojny na Ukrajine, napätia spojeného s politikou amerického prezidenta Donalda Trumpa a neistoty týkajúcej sa budúcej úlohy Spojených štátov pri zabezpečovaní európskej bezpečnosti. Podľa prieskumov citovaných EUobserverom sa 68 percent Európanov domnieva, že ich krajina čelí hrozbe, pričom obrana a bezpečnosť patria medzi hlavné obavy týkajúce sa budúcnosti.
Tradičná predstava hovorí, že v nebezpečných časoch by z toho mali profitovať etablované strany, ktorým voliči pripisujú väčšie skúsenosti so zahraničnou a bezpečnostnou politikou. Nedávne výsledky v Nemecku však ukazujú, že takýto „bezpečnostný bonus“ nemusí automaticky oslabovať politické okraje. Krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) získala v Meklenbursku-Predpomoransku viac než 38 percent hlasov a predtým v Sasku-Anhaltsku 43,8 percenta napriek tomu, že dlhodobo presadzuje ústretovejší prístup k Rusku, odmieta sankcie voči Moskve a nemeckú vojenskú pomoc Ukrajine.
De Vriesová spolu s kolegami skúmala tento jav aj experimentálne. Časť nemeckých respondentov konfrontovali s hypotetickým scenárom, v ktorom Spojené štáty prestanú podporovať Organizáciu Severoatlantickej zmluvy (NATO) a ruské vojská napadnú Estónsko. Respondenti následne viac podporovali výdavky na obranu a európsku obrannú spoluprácu a väčšiu váhu prikladali zahraničnopolitickým skúsenostiam politikov. Podpora CDU/CSU kancelára Friedricha Merza stúpla o 4,4 percentuálneho bodu.
Podpora AfD však neklesla. Približne 96 percent jej predchádzajúcich voličov zostalo strane verných. Bezpečnostná hrozba teda podľa výskumu presúvala voličov najmä medzi stranami politického stredu, nie od politických okrajov smerom k stredu. Aj voliči AfD po bezpečnostnom scenári prikladali väčší význam obrane a zahraničnopolitickým schopnostiam, svoju stranícku preferenciu však väčšinou nezmenili.
Výsledok je relevantný aj pred slovenskými parlamentnými voľbami, ktoré sa pri riadnom termíne uskutočnia najneskôr v roku 2027. Slovensko nebude samo – voľby čakajú v tomto období okrem iných aj Španielsko, Taliansko, Poľsko, Grécko či Estónsko a Francúzsko čakajú prezidentské voľby. Európska politika tak bude vstupovať do rozsiahleho volebného cyklu v čase, keď bezpečnosť a vzťahy s Ruskom patria medzi výrazné politické témy.
Nemecká skúsenosť podľa De Vriesovej neznamená, že bezpečnostné otázky nemajú na voličov vplyv. Naznačuje však, že rastúci pocit ohrozenia môže súčasne zvyšovať dopyt po silnejšej obrane a ponechať podporu strán na politických okrajoch prakticky nedotknutú. „Geopolitika sama to za nich neurobí,“ uzatvára autorka s tým, že etablované strany sa nemôžu spoliehať na to, že ich geopolitické krízy automaticky posilnia.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?