Domov

INEKO: Finančné zdravie miest aj samosprávnych krajov ostáva na podobnej úrovni ako vlani, zadlženie samospráv mierne vzrástlo

Finančné zdravie miest aj samosprávnych krajov ostáva na podobnej úrovni ako rok predtým. Informuje o tom Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) s tým, že zadlženie samospráv mierne vzrástlo, náklady na obsluhu dlhu však klesli. Priemerné zadlženie miest 20,1 percenta je aj napriek medziročnému nárastu druhé najnižšie od roku 2009, odkedy INEKO zbiera údaje.

Dlh na jedného obyvateľa dosiahol ku koncu roka 2025 v priemere 292 eur – medziročne sa zvýšil o 27 eur. Zlou správou podľa inštitútu je, že prebytky na bežných účtoch sú tretie najnižšie za uplynulých 10 rokov. Mestám tak zostáva len obmedzený priestor na investície. Zadlženie narástlo aj župám (26,9 percenta), ktoré si však zlepšili bilanciu bežného účtu.

Priemerné skóre finančného zdravia za všetkých 141 miest na Slovensku dosiahlo hodnotu 4,25 z maximálnych šesť bodov, čo je o 0,01 bodu menej ako rok predtým. Keďže sa finančné zdravie miest zmenilo iba mierne, zaujímavé sú podľa INEKO najmä protichodné javy – negatívny: nárast zadlženia, a pozitívny: pokles dlhovej služby aj záväzkov po lehote splatnosti. Celkovo podľa inštitútu platí, že mestá boli na vrchole svojho finančného zdravia počas rokov 2017 až 2020, a aktuálne skóre je približne 0,15 až 0,20 bodu pod hodnotením z uvedeného obdobia.

Spomedzi všetkých miest v SR získalo hodnotenie „výborné finančné zdravie“ (t.j. skóre nad päť bodov) celkovo 31 miest. To je mierne zhoršenie oproti roku 2024, keď sa takýmto hodnotením mohlo pochváliť 33 miest.

Individuálne výsledky

Pokiaľ ide o individuálne výsledky, prvú priečku v aktuálnom rebríčku finančného zdravia obhájilo sedemtisícové mesto Krásno nad Kysucou (okres Čadca), ktoré dosiahlo 5,54 bodu. Nasledujú Nové Mesto nad Váhom (5,46), Dubnica nad Váhom (5,45), Topoľčany (5,41) a Tvrdošín (5,38). Oproti roku 2024 z prvej pätice vypadla Nová Baňa, ktorá je aktuálne na 19. mieste.

Významným pozitívnym skokanom aktuálneho rebríčka je podľa INEKO mesto Vysoké Tatry, ktoré sa zo 76. miesta posunulo za rok na 14 miesto. Spomedzi krajských miest nezískalo hodnotenie „výborné finančné zdravie“ tentoraz ani jedno – najbližšie k nemu bol Trenčín, ktorý so skóre 4,86 bodu obhájil post krajského mesta s najlepším finančným zdravím. Medziročne si najvýraznejšie zlepšili svoje finančné zdravie Vysoké Tatry (nárast skóre o +0,40 bodu), Brezno (+0,33) a Spišské Vlachy (+0,28). Naopak, v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením si podľa inštitútu najviac pohoršili Nová Baňa (-0,30), Liptovský Mikuláš a Hanušovce nad Topľou (zhodne po -0,27).

Pri 108 mestách eviduje INEKO finančné zdravie ako „dobré“ (skóre medzi 4 a 5 bodmi). Hodnotenie medzi 3 a 4 bodmi, teda „dostatočné“ finančné zdravie, zaznamenali iba mestá Zlaté Moravce a Bratislava. Ich postavenie v rebríčku signalizuje podľa inštitútu relatívne nižšiu finančnú stabilitu a potenciálne problémy v budúcnosti.

„Pod hranicou troch bodov, teda s „nedostatočným“ finančným zdravím, neskončilo ani jedno slovenské mesto, čo hodnotíme pozitívne,“ uviedol inštitút.

Devín a jeho historický dlh

Pri Bratislave ide podľa INEKO o agregovaný údaj za celé mesto, teda magistrát a všetky mestské časti spolu. Ak by doň nebola zahrnutá problémová mestská časť Devín s obrovským historickým dlhom a záväzkami po lehote splatnosti, ktorá bola roky v nútenej správe a momentálne prechádza fázou tzv. konsolidácie pohľadávok, tak by skóre celej Bratislavy dosiahlo 4,31 bodu, teda by bola vo vyššom pásme – s dobrým finančným zdravím.

„Samotný bratislavský magistrát si medziročne mierne pohoršil (zo 4,21 na 4,08 bodu) a v porovnaní krajských miest mu patrí posledné miesto,“ zdôraznil inštitút.

Hodnotenie finančného zdravia poskytuje komplexný pohľad na hospodárenie samospráv, ktoré inštitút INEKO zostavuje na základe vlastnej metodiky. Zahŕňa viaceré kľúčové parametre hospodárenia: celkový dlh, dlhovú službu, bilanciu bežného účtu a dva indikátory záväzkov po lehote splatnosti

Nárast zadlženia

Priemerné zadlženie miest po dvoch rokoch poklesu podľa inštitútu opäť narástlo, a to z 19,26 na 20,13 percenta bežných príjmov. Aj napriek tomu ide o druhú najnižšiu mieru zadlženia, odkedy INEKO zbiera údaje o dlhu (od roku 2009).

„K nárastu tohto pomerového ukazovateľa – dlh k bežným príjmom za predchádzajúci rok – prišlo preto, že nominálny dlh v eurách rástol rýchlejšie ako príjmy. Kým nominálny dlh sa zvýšil o 9,5 percenta (zo 753 na 824 miliónov eur), bežné príjmy narástli iba o 4,7 percenta (z 3,91 na 4,09 miliardy eur). Aj za rok 2025 platí, že žiadne mesto v SR neprekročilo zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 percent bežných príjmov predchádzajúceho roka. Rovnako, nebol problém ani s prekročením dlhovej úrovne 50 percent (1. sankčné pásmo dlhovej brzdy), preto žiadnemu mestu nevznikla povinnosť zdôvodniť výšku dlhu a navrhnúť prvé opatrenia na jeho zníženie,“ uviedlo INEKO.

Ku koncu roka 2025 mali podľa údajov Ministerstva financií SR najvyšší dlh v meste Veľký Šariš (42,6 %). Ďalšie v poradí zadlženosti sú Zlaté Moravce (40,7 %), Gelnica (35,4 %), Spišské Vlachy (34,0 %), Malacky (33,8 %), Spišská Belá (32,8 %) a Bratislava (31,8 %).

„V prípade Bratislavy je reč o sumárnom údaji za magistrát aj mestské časti. Dlh samotného bratislavského magistrátu predstavoval 45,9 percenta a štatistiku vylepšilo započítanie (prevažne nižších) dlhov mestských častí, s výnimkou historicky vysoko zadlženého Devína (takmer 243 percenta z bežných príjmov),“ informoval inštitút.

Tretia najhoršia hodnota

V prepočte na jedného obyvateľa stúpol podľa INEKO dlh miest z 265 na 292 eur, teda o 27 eur.

„Najvyššie hodnoty dlhu na hlavu, ak neberieme do úvahy Bratislavu so sumárnymi 597 eurami a v nej historicky zadlžený Devín (1 425 eur), evidujeme v Liptovskom Hrádku (571 eur) a v Spišských Vlachoch (561 eur). V prípade Spišských Vlachov však pozitívne hodnotíme skutočnosť, že ide o pokles oproti hodnote 594 eur z predchádzajúceho roka. O finančnej kondícii samospráv dobre vypovedá aj bilancia bežného účtu. Tá sleduje, ako samospráva dokáže kryť svoje bežné výdavky z bežných príjmov. Platí, že čím väčší prebytok dokáže samospráva pri svojom bežnom hospodárení vytvoriť, tým väčší priestor jej vznikne na investície, údržbu, zveľaďovanie svojho majetku alebo na zníženie dlhu či tvorbu rezerv,“ vysvetlil inštitút.

Sumárna bilancia bežných účtov všetkých miest dosiahla podľa INEKO za minulý rok +5,32 percenta, čo je takmer identická hodnota ako v roku 2024 (+5,31 percenta).

„Ide o tretiu najhoršiu hodnotu spomedzi uplynulých 10 rokov. Hospodárenie miest je po kríze spojenej s pandémiou COVID-19 a infláciou naďalej pod tlakom, k čomu aktuálne prispieva aj konsolidácia verejných financií, v rámci ktorej vláda prenáša konsolidačné úsilie aj na plecia samospráv. Na tento ukazovateľ negatívne vplývajú aj pretrvávajúce vysoké ceny energií,“ zdôraznil inštitút.

V roku 2025 zaznamenalo podľa inštitútu kladnú bilanciu bežného účtu 137 zo 141 miest. Najvyšší prebytok dosiahli v Brezne (+17,0 %), vo Vysokých Tatrách (+16,7 %) a v Krásne nad Kysucou (+14,7 %). Naopak, najvyšší deficit mali v Gabčíkove (-3,5 %), Stropkove (-1,6 %) a Hanušovciach nad Topľou (-1,0 %).

„Deficitne hospodárili aj v Banskej Bystrici (-0,7 %). Deficit na bežnom účte je pritom jednoznačne nežiaducim javom. Aj podľa zákona majú byť bežné rozpočty schvaľované ako prebytkové alebo vyrovnané,“ pripomenulo INEKO.

Bratislava a Košice

Špecifickým prípadom samospráv sú podľa inštitútu Bratislava a Košice, ktoré sú ako jediné mestá na Slovensku ďalej členené aj na samostatne hospodáriace mestské časti, ktorých kompetencie sa však od „bežných“ miest trochu líšia.

„Bratislavské a košické mestské časti sú veľmi heterogénne, aj čo sa týka počtu obyvateľov, ale mnohé z nich majú desiatky tisíc obyvateľov, a preto je rovnako dôležité sledovať aj ich finančné zdravie. Navyše, Bratislava a Košice majú magistráty, ktoré sú vzhľadom na mestské časti ďalšími nezávislými samosprávami s inými kompetenciami – pre zjednodušenie a lepšiu ilustráciu ich však zahŕňame s mestskými časťami do jedného porovnania. V rámci Bratislavy dosiahli v roku 2025 najlepšie finančné zdravie mestské časti Petržalka, Čunovo a Podunajské Biskupice. Na opačnom konci evidujeme Rusovce, magistrát a najmä Devín, ktorý bol dlhodobo v režime nútenej správy. V Košiciach získali najlepšie hodnotenie mestské časti Myslava, Košická Nová Ves a Krásna. Naopak, najnižšie skóre finančného zdravia evidujeme postupne pri Poľove, Kavečanoch a košickom magistráte,“ zhrnulo INEKO.

Vyššie územné celky (VÚC) podľa inštitútu nedokázali v roku 2025 zlepšiť svoje finančné zdravie, zastavili však jeho zhoršovanie z predchádzajúcich rokov. Priemerné skóre finančného zdravia VÚC ostalo na úrovni 4,33 bodu, teda rovnako ako rok predtým.

„Vo výsledku je naďalej najhoršie od roku 2016 a zároveň horšie ako priemer všetkých samospráv v SR (4,38 bodu). Nárast dlhu žúp vyvážili ostatné ukazovatele, ktoré sa medziročne zlepšili – výrazne klesli náklady na obsluhu dlhu vyjadrené ako percento bežných príjmov, zlepšila sa bilancia bežných účtov, teda priebežné hospodárenie, a znížili sa aj záväzky po lehote splatnosti. Vedúcu pozíciu vo finálnom hodnotení finančného zdravia obhájil Nitriansky samosprávny kraj so skóre 5,04 bodu. Na konci rebríčka evidujeme košickú župu s hodnotením 4,18 bodu. Najviac si medziročne zlepšila skóre trenčianska župa (o 0,18 bodu), vďaka čomu sa posunula zo siedmeho miesta na piate,“ uviedol inštitút.

Takmer všetky kraje vykazujú podľa INEKO „dobré finančné zdravie“ (skóre medzi 4 a 5 bodmi).

„Nitrianska župa je ako jediná tesne nad 5-bodovou hranicou, čím dosiahla najvyššie celkové ohodnotenie finančného zdravia – samospráva s „výborným finančným zdravím“. Žiadna spomedzi ôsmich VÚC neprekročila zákonnú hranicu pre celkový dlh na úrovni 60 percent z bežných príjmov a takisto ani prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy pre samosprávy (50 percent).

Najvyšší dlh

Priemerná miera zadlženia samosprávnych krajov bola ku koncu roka 2025 na úrovni 26,9 percenta (100 eur na obyvateľa), v porovnaní s dlhom 26,2 percenta (97 eur/obyv.) v roku 2024. Župy sú však i naďalej pomerne blízko k svojmu historicky najnižšiemu zadlženiu z roku 2019 (25,4 %),“ zdôraznil inštitút.

Najvyšší dlh mali podľa INEKO ku koncu roka 2025 v Bratislavskom kraji (34,2 %). Naopak, najlepší stav zaznamenali v nitrianskej župe (7,5 %). Dlh dokázali v roku 2025 podľa inštitútu znížiť iba v Trenčianskom (o 4,6 percentného bodu) a Trnavskom kraji (o 3,2 p.b.), v ostatných šiestich župách narástol.

„Naopak, výrazne sa zlepšil ďalší významný ukazovateľ hospodárenia – dlhová služba. Výdavky žúp na splácanie istiny a úrokov klesli zo 6,94 na 4,29 percenta bežných príjmov, čím sa dostali pod svoj desaťročný priemer (4,34 %). Všetky kraje tak s veľkou rezervou splnili zákonné kritérium, podľa ktorého dlhová služba nemá presiahnuť 25 percent bežných príjmov. Najvyššie náklady na obsluhu dlhu mala košická župa (6,35 %), najnižšie nitrianska (1,53 %). Pokiaľ ide o bilanciu bežného účtu, všetky kraje dosiahli v roku 2025 kladné hodnoty, t.j. prebytky. Najlepšie hospodárila prešovská (+10,6 %), bratislavská (+9,9 %) a trenčianska župa (+9,8 %). Najnižší prebytok mala banskobystrická (+4,9 %),“ uviedlo INEKO.

Blížiace sa komunálne a župné voľby

Inštitút zároveň pripomína, že voliči si 24. októbra zvolia nové vedenia miest, obcí aj samosprávnych krajov.

„Pri tejto príležitosti sme sa pozreli, s akým výsledkom prichádzajú súčasní primátori, starostovia a župani takmer na koniec svojho funkčného obdobia (rok 2026 nemohol byť posudzovaný, keďže zaň ešte nie sú dostupné údaje). Porovnali sme teda skóre finančného zdravia za rok 2025 s hodnotou za rok 2022, teda s východiskovým stavom, ktorý pri nástupe prebrali. Pri interpretácii treba mať na pamäti, že zlepšiť skóre je ľahšie pri samospráve, ktorá predtým hospodárila horšie, než pri tej, ktorá už dobré finančné zdravie mala. Vysoká kladná zmena preto sama osebe neznamená, že daná samospráva patrí k najlepšie hospodáriacim, a naopak,“ vysvetlilo INEKO.

Spomedzi 141 miest si podľa inštitútu za toto obdobie polepšilo 69 miest a pohoršilo 72.

„Finančné zdravie najviac zlepšili vo Vysokých Tatrách (+0,91 bodu), v Turanoch (+0,52), Giraltovciach (+0,51), Sobranciach (+0,46) a v Levoči (+0,41). Vysoké Tatry sa vďaka tomu posunuli v rebríčku finančného zdravia zo 130. miesta v roku 2022 na aktuálnu 14. priečku so skóre 5,19 bodu. Naopak, najväčší pokles evidujeme pri Liptovskom Mikuláši (-0,61 bodu), Strážskom (-0,58) a Lučenci (-0,49). Z ôsmich krajských miest si polepšili tri: Nitra (+0,33 bodu), Košice (+0,14) a Prešov (+0,09). Najvýraznejšie si pohoršila Trnava (-0,49 bodu), nasleduje Banská Bystrica (-0,31) a Trenčín (-0,27),“ zhrnul inštitút.

Bratislavské meststké časti

Medzi bratislavskými mestskými časťami zaznamenali najväčší nárast skóre finančného zdravia pri porovnaní rokov 2022 a 2025 Vrakuňa (+0,29 bodu), Ružinov (+0,22) a Podunajské Biskupice (+0,18). Najviac si podľa INEKO pohoršili Jarovce (-0,60 bodu), Rusovce (-0,52) a Vajnory (-0,43).

„Bratislavský magistrát skončil mierne v mínuse (-0,08 bodu). V Košiciach boli zmeny podstatne výraznejšie. Najväčší nárast zaznamenali mestské časti Pereš (+1,48 bodu), Myslava (+0,82), Košická Nová Ves (+0,50), Sídlisko Ťahanovce (+0,46) a Džungľa (+0,41). Najhlbší prepad evidujeme pri Poľove (-1,27 bodu) a Kavečanoch (-0,88). Košický magistrát si polepšil o 0,14 bodu. „Spomedzi ôsmich samosprávnych krajov si polepšilo päť. Najviac Žilinský (+0,43 bodu), ďalej Prešovský (+0,33) a Bratislavský (+0,19). Pohoršili si Trnavský (-0,05 bodu), Banskobystrický (-0,18) a najviac Košický samosprávny kraj (-0,20). Ide o pozoruhodný obrat, keďže v predchádzajúcom volebnom období bol Žilinský samosprávny kraj jediným výraznejšie sa zhoršujúcim a Košický patril, naopak, k najúspešnejším,“ dodalo INEKO.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK