Názory, Svet, Životné prostredie » EÚ

Dekarbonizácia Európskej únie ohrozuje bezpečnosť Západu (Komentár)

Holandské ministerstvo obrany zverejnilo svoj plán energetickej bezpečnosti – národnú stratégiu, ktorej cieľom je zabezpečiť stabilné a spoľahlivé dodávky energie pre ozbrojené sily. Hoci dokument pripravil iba jeden členský štát Európskej únie, upozorňuje na širší problém: energetická bezpečnosť je neoddeliteľnou súčasťou vojenskej sily.

Plán definuje energetickú bezpečnosť ako nepretržitú dostupnosť spoľahlivej a cenovo dostupnej energie pre bežné fungovanie v čase mieru aj pre vojenské operácie. Opiera sa pritom o politiku jednotného paliva NATO, ktorá zjednocuje vojenskú logistiku na báze kvapalných fosílnych palív, najmä leteckého petroleja a nafty, aby sa zabezpečila interoperabilita spojeneckých armád.

V súčasnosti viac ako 95 % holandských vojenských lietadiel, plavidiel a vozidiel používa uhľovodíkové palivá.

Zástancovia dekarbonizácie v EÚ však vykresľujú fosílne palivá ako nežiaduci zdroj a presadzujú veterné a solárne technológie, ktoré aj po dvoch desaťročiach dotácií celosvetovo zabezpečujú len niečo vyše 3 % dodávok energie.

Holandský dokument sám osebe vzdáva hold dekarbonizačným ambíciám EÚ, hoci klimatická rétorika nijako nerieši reálnu potrebu kvapalných uhľovodíkových palív.

Význam dokumentu výrazne presahuje otázky vojenskej logistiky. Pripomína, že energia nie je len otázkou životného prostredia či ekonomiky – v jadre ide o otázku národnej bezpečnosti.

Ozbrojené sily, priemyselná výroba, dopravné siete aj kritická infraštruktúra sú závislé od dostatku spoľahlivej energie. Jej nedostatok oslabuje vojenskú pripravenosť, hospodársku silu aj národnú autonómiu.

Energia bola v dejinách jedným zo základov štátnej moci. Krajiny, ktoré majú zabezpečený prístup k cenovo dostupnej energii, disponujú silnejšou ekonomikou, väčšími vojenskými kapacitami a väčšou voľnosťou pri rozhodovaní. Tie, ktoré sú závislé od zahraničných dodávateľov, sú vystavené tlaku a neraz aj vážnym dôsledkom.

Globálne trendy túto skutočnosť len potvrdzujú. Podľa publikácie Statistical Review of World Energy 2026 tvorili fosílne palivá 86 % celosvetovej spotreby primárnej energie. Napriek rozmachu obnoviteľných technológií zostáva svet vo veľkej miere závislý od ropy, zemného plynu a uhlia. Mnohé veľmoci sa tejto realite prispôsobujú, zatiaľ čo bruselská administratíva ju, zdá sa, prehliada.

Čína napríklad rozširuje kapacity výroby energie z obnoviteľných zdrojov, no zároveň buduje nové uhoľné elektrárne (94,5 gigawattu v roku 2024, čo predstavovalo 93 % celosvetového prírastku). A to napriek tomu, že Čína je jednoznačne najväčším producentom emisií CO₂ na svete (31,8 %), pričom výrazne prevyšuje Spojené štáty (12,7 %), Indiu (8,3 %) aj Európsku úniu (6,6 %).

Táto stratégia v kombinácii so zabezpečením dodávateľských reťazcov strategických surovín robí z dostupnosti energie a odolnosti energetického systému jeden zo základov národnej moci Číny. Posilňuje tým zároveň jej ekonomické postavenie aj dlhodobú bezpečnosť.

Nedostatočné zosúladenie energetickej politiky s obrannými kapacitami môže predstavovať vážnu trhlinu v „zelenej“ fasáde Európy.

EÚ je aj dnes veľmi závislá od dovozu energie a kriticky dôležitých surovín, zatiaľ čo mnohé priemyselné odvetvia majú podstatne vyššie náklady na energiu než ich americkí a ázijskí konkurenti. Rastúce náklady ešte viac prehĺbili problémy v oceliarskom, chemickom a spracovateľskom priemysle, ktoré tvoria priemyselnú základňu obrany jednotlivých štátov.

Ozbrojené sily potrebujú nielen palivo, ale aj oceľ, chemické výrobky, stroje, kapacity na stavbu lodí, elektronické zariadenia a moderné výrobné kapacity. Únia štátov, ktoré majú ťažkosti s udržaním konkurencieschopného priemyslu, bude mať problém aj s výrobou obrnených vozidiel, munície, dronov, lietadiel a vojnových lodí v množstvách potrebných v čase krízy.

Zatiaľ čo EÚ v rámci svojej klimatickej politiky vykresľovala fosílne palivá ako nežiaduci zdroj, ceny elektriny pre priemysel sa vyšplhali približne na dvojnásobok úrovne cien v Spojených štátoch a sú asi o polovicu vyššie než v Číne.

Výroba ocele vlani klesla na najnižšiu úroveň od roku 1960. Nemecký koncern ThyssenKrupp ruší vo svojej oceliarskej divízii 11 000 pracovných miest, pričom to nie je ojedinelý prípad. Takýto úpadok priemyslu je nezlučiteľný so silnou obranou a so suverenitou.

Vojenské kapacity NATO nezávisia len od rozpočtov a počtu vojakov. Opierajú sa aj o dodávky energie a priemyselnú základňu, ktorá ich podporuje. Holandská stratégia implicitne uznáva, že operačná pripravenosť sa začína energetickou bezpečnosťou.

Spojené štáty upevnili svoje strategické postavenie aj vďaka rozsiahlej domácej ťažbe ropy a zemného plynu, ktorá podporuje nielen hospodársky rast, ale aj schopnosť presadzovať vojenskú silu v zahraničí. Na rozdiel od nich Európa odmieta naplno využívať svoje domáce energetické zdroje (najmä morské ložiská zemného plynu a ropy, uhlie, bridlicový plyn a pod.) a uplatňuje ekonomicky škodlivé politiky, ktoré môžu bezpečnosť Západu len oslabiť.

Poučenie z holandského plánu energetickej bezpečnosti je jasné: energetická bezpečnosť je základným predpokladom národnej bezpečnosti. Únia štátov, ktorá chce odstrašiť svojich protivníkov a zachovať si suverenitu, si nemôže dovoliť túto súvislosť prehliadať.

Prevzaté so súhlasom Daily Signal.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odzrkadľovať stanoviská Epoch Times.

Článok bol preložený z francúzskej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK