História

Židovský kódex vydala vláda vojnovej Slovenskej republiky pred 85 rokmi

Nariadenie o právnom postavení Židov, známe aj ako Židovský kódex, prijala vláda vojnovej Slovenskej republiky vedená Vojtechom Tukom 9. septembra 1941. Medzi rokmi 1939 až 1945 to bola najrozsiahlejšia prijatá právna norma.

Hoci na rozdiel od zákonov nepodliehalo nariadenie vlády formálnemu schváleniu Snemu a prezidenta, vláda ho vydala s vedomím a podporou prezidenta Jozefa Tisa. Židovský kódex totiž nebol vo vtedajšej republike prvým protižidovským opatrením. Diskriminácia Židov sa na Slovensku začala už v období autonómie Slovenska (6. októbra 1938 – 14. marca 1939), keď politici obviňovali Židov za zlú hospodársku a sociálnu situáciu v krajine, a stali sa viaceré násilnosti a pogromy.

Po vzniku samostatného Slovenského štátu nemohli Židia vykonávať niektoré povolania. Prijaté boli desiatky predpisov, ktoré ešte viac obmedzovali ich práva. Židia boli vylúčení z vojenskej služby so zbraňou a z verejných služieb. Obmedzil sa počet Židov, ktorí mohli byť lekármi či lekárnikmi a štátne orgány im odňali tisíce živnostenských oprávnení. Židia vrátane detí boli vylúčení zo škôl. Začal sa aj proces vyvlastňovania a prevodu židovského majetku, nazývaný arizácia.

Prijatý Židovský kódex obsahoval 270 paragrafov a považuje sa za jeden z najkrutejších protižidovských zákonov vo vtedajšej Európe. Prevzal mnohé antisemitské normy, ktoré na Slovensku vychádzali a inšpiroval sa nemeckými norimberskými zákonmi z roku 1935. Týždenník Ľudové noviny vo svojom článku „Už odbilo Židom!“ zo septembra 1941 o nových zákonných nariadeniach pochvalne konštatoval, že „v istom ohľade sú prísnejšie ako nemecké“ a v ďalšom príspevku uverejnenom v tom istom čísle uvádza, že sú „vzorom pre celú Európu“.

Oproti Norimberským rasovým zákonom bola slovenská legislatíva obsiahlejšia a v niektorých bodoch pôsobila nejasne. Raz hovorila o židovskej rase, inokedy o židovskom vyznaní. Nemecké protižidovské zákony vychádzali z biologického rasizmu, o slovenských sa to úplne povedať nedalo. Pre Nemcov bola dôležitá nemecká, resp. árijská rasa.

Prijatím Židovského kódexu, ktorý obmedzoval ľudské a občianske práva, vrcholil proces diskriminácie slovenského židovského obyvateľstva. Nariadenie urobilo zo Židov občanov druhej kategórie, cudzincov vo vlastnej krajine a nepriateľov štátu. Na dverách obchodov a podnikov viseli nápisy, ktoré zakazovali Židom vstup, mali obmedzenú slobodu pohybu, nemohli navštevovať kultúrne inštitúcie.

Po protižidovských zákonoch a prevode židovského majetku do „árijského“ vlastníctva prišlo na rad odoberanie niektorých predmetov osobného vlastníctva, umiestňovanie Židov do pracovných táborov a od marca 1942 aj deportácie, ktoré slovenskí vládni predstavitelia organizovali opäť po vzore nacistického Nemecka.

Deportácie židovského obyvateľstva do koncentračných táborov si vyžiadali približne 70-tisíc obetí.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK