Streda 2. septembra, 2026
(Zľava) Minister financií Ladislav Kamenický a premiér Robert Fico (obaja Smer-SD) počas spoločnej tlačovej konferencie o konsolidácii 27. apríla 2025 v Bratislave (Screenshot: YT/SMER - Sociálna Demokracia)

Vláda plánuje zrušiť transakčnú daň: podnikatelia ušetria, no zdôrazňujú, že to samo o sebe nestačí

Vláda plánuje zrušiť transakčnú daň, ktorá mala posilniť štátny rozpočet, no podnikateľom priniesla vyššie náklady. Pôvodne sa týkala aj živnostníkov, od januára 2026 sa však pravidlá zmenili. Firmy jej koniec vítajú, upozorňujú však na to, že samotné zrušenie ekonomiku nenaštartuje. Kľúčovou otázkou preto zostáva, ako vláda nahradí výpadok príjmov, aké ďalšie kroky podnikne na podporu investícií a konkurencieschopnosti Slovenska a aj to, ako a kde bude reálne šetriť.

Zrušenie transakčnej dane

Premiér Robert Fico 24. augusta oznámil, že požiadal ministra financií Ladislava Kamenického (obaja Smer-SD) a jeho štátneho tajomníka Radovana Majerského, aby zabezpečili legislatívne i technické kroky na zrušenie dane z finančných transakcií.

„Keďže zavedenie tohto konsolidačného opatrenia bolo spojené s masívnou kritikou viacerých partnerov sociálneho dialógu, za vládu SR očakávam, že rozhodnutie o zrušení transakčnej dane bude spojené s plnou verejnou podporou všetkých sociálnych partnerov, ako aj u koaličných a opozičných politických strán,” uviedol Fico.

Vládny kabinet avizoval, že novela by mala byť predložená na septembrovej schôdzi Národnej rady (NR) SR. Cieľom je, aby daň z finančných transakcií prestala platiť od 1. januára 2027.

„Rovnako očakávam, že vzhľadom na obsah kritiky tohoto konsolidačného opatrenia, bude zrušenie tzv. transakčnej dane viesť k nebývalému hospodárskemu rastu Slovenskej republiky,” poznamenal premiér.

Ako funguje transakčná daň

Daň z finančných transakcií (DFT) bola zavedená ako súčasť konsolidačných opatrení a týka sa odchádzajúcich platieb z podnikateľských účtov a výberov hotovosti. Daňovník ju neplatí prostredníctvom osobitného daňového priznania. Banka ju automaticky strháva pri jednotlivých transakciách a následne odvádza štátu.

Sadzba dane predstavuje 0,4 % zo sumy finančnej transakcie, pričom maximálny limit je stanovený na 40 eur. Hotovostný výber je zdanený sadzbou 0,8 % bez horného stropu.

Inšpiráciou pre kabinet Roberta Fica bolo Maďarsko, kde je podobná daň zavedená od roku 2013 a týka sa aj domácností. Na Slovensku bola daň zavedená v rámci balíčka šetriacich opatrení s ambíciou výrazne posilniť príjmy štátu. Jej reálny výnos však zaostal za pôvodnými očakávaniami.

Rozpočet sa pôvodne nastavoval s tým, že vďaka DFT pritečie do štátneho rozpočtu okolo 700 miliónov eur. Výnos transakčnej dane bol napokon výrazne nižší. V roku 2025 priniesla približne 390 miliónov eur namiesto neskoršieho rozpočtového odhadu 574 miliónov eur.

„K slabšiemu výberu prispeli podľa dostupných analýz aj pôvodné predpoklady založené na maďarských dátach, slabší ekonomický vývoj a postupné rozširovanie výnimiek,” uviedol portál Startitup.

Ak vláda daň od roku 2027 úplne zruší, štátnemu rozpočtu bude podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť chýbať približne 470 miliónov eur.

„Táto daň bola veľmi zvláštna daň, ktorá nie je aplikovaná takmer nikde vo svete. Samozrejme, znamená to podľa našich výpočtov na budúci rok čistý výpadok asi 470 miliónov eur,“ povedal predseda RRZ Ján Tóth v rozhovore pre Hospodárske noviny.

Podľa podnikateľov samotné zrušenie ekonomiku nenaštartuje

Podnikatelia zrušenie transakčnej dane vítajú, nepovažujú ho však za samostatné prorastové opatrenie. Podľa nich ide skôr o nápravu rozhodnutia, ktoré zvyšovalo náklady firiem, pričom na reálne oživenie slovenskej ekonomiky sú potrebné aj ďalšie kroky.

„Jediným správnym riešením sú škrty vo výdavkoch. Ak by transakčnú daň nahradilo zvyšovanie iných daní alebo rast dlhu, pôjde len o výmenu jedného škodlivého opatrenia za iné,“ upozornilo Združenie podnikateľov Slovenska.

Daň z finančných transakcií podľa Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) zvýšila firmám náklady, znížila ich konkurencieschopnosť a mohla brzdiť investície aj ekonomický rast. Zároveň podporovala hotovostné platby a komplikovala daňový systém. 

„Transakčná daň priniesla firmám zvýšené náklady vo výške až približne 350 miliónov eur v roku 2025 a v tomto roku takmer 500 mil. eur, pretože daň sa platí už celoročne. Sú to zásadné sumy. Naše firmy tak boli znevýhodnené oproti iným krajinám, ktoré takéto náklady znášať nemuseli,” priblížila hovorkyňa RÚZ Petra Podhorcová.

Podľa Podhorcovej zavedenie dane prispelo aj k nižšej atraktivite Slovenska pre nové investície.

„Naša ekonomika je v tomto roku vo V4 slimákom s rastom len okolo 0,5 %, zatiaľ čo pre ostatné ekonomiky V4 sa očakáva niekoľkonásobne vyššie tempo (2 až 3 %),“ dodala.

Za poklesom investícií na Slovensku však podľa RÚZ nestojí iba transakčná daň, ale aj vysoké dane a odvody, byrokracia, sektorové dane a neefektívna verejná správa. Tieto faktory znižujú konkurencieschopnosť Slovenska a môžu odrádzať firmy od investícií.

„Z celej tejto plejády negatívnych vplyvov mohla daň z finančných transakcií spôsobiť niekoľko desatín percentuálneho bodu v našom zaostávaní za ostatnými krajinami. Jej zrušenie môže teda naše zaostávanie zmenšiť len čiastočne,“ objasnila Podhorcová.

Transakčná daň zaťažuje aj firmy v strate

Jedným z problémov transakčnej dane podľa RÚZ je to, že nezaťažuje firmy podľa ich zisku, ale podľa objemu peňažných pohybov. Náklady tak vznikajú aj spoločnostiam, ktoré hospodária v strate. To môže znižovať zdroje dostupné na investície a oslabovať konkurencieschopnosť.

Od 1. januára 2026 navyše živnostníci a ďalšie fyzické osoby – podnikatelia transakčnú daň platiť nemusia. Zmena tak vytvorila rozdiel medzi jednotlivými formami podnikania.

„Slovensko dnes potrebuje najmä jednoduchší, stabilnejší a predvídateľnejší daňový systém. Cieľom by malo byť nastaviť podmienky tak, aby firmy mali motiváciu podnikať a investovať, nie aby museli vynakladať energiu na výraznú optimalizáciu,“ zhrnula RÚZ

Zamestnávatelia zároveň informovali, že vláde predložili takmer 200 návrhov prorastových opatrení.

„Zamestnávatelia a odbory ukázali možné a aplikovateľné riešenia v objeme takmer 2 miliárd eur – teraz očakávajú politickú vôľu vlády ich využiť,“ uzavrela Podhorcová.

Firmám zrušenie dane zníži náklady

Zrušenie transakčnej dane by firmám malo priniesť nižšie náklady na bankové operácie. Pri jednej platbe môže ísť často o relatívne malú sumu, pri podnikoch s veľkým počtom transakcií sa však úspora môže výrazne prejaviť. Zmenu preto odborníci vnímajú pozitívne.

„My považujeme transakčnú daň za tú horšiu daň, ktorá nielen prinesie prostriedky do štátneho rozpočtu, ale zároveň zhoršuje konkurencieschopnosť ekonomiky, čiže určite sú menej bolestivé spôsoby, ako buď vybrať viac prostriedkov, alebo napríklad šetriť na výdavkoch namiesto zvyšovania daní, pre budúci rast ekonomiky,“ povedal predseda RRZ Tóth.

Prínos zrušenia dane pritom nemusí spočívať iba v samotnom znížení priameho zaťaženia. Podľa daňovej odborníčky a partnerky poradenskej spoločnosti Grant Thornton Silvie Hallovej mohla transakčná daň ovplyvňovať aj výber iných daní.

„Štát síce vyberal cez transakčnú daň zdanlivo dodatočné zdroje, avšak zároveň čelil nižšiemu výberu iných daní. Znížený výber daní z príjmu a DPH bezpochyby do istej miery súvisí s transakčnou daňou,“ zdôraznila Hallová.

Podľa odborníčky transakčná daň predstavuje nesystémové opatrenie, ktoré pri už vysokom daňovo-odvodovom zaťažení firiem zvyšuje ich náklady a znižuje konkurencieschopnosť. 

„Zrušenie transakčnej dane je pre slovenské podnikateľské prostredie jednoznačne dobrou správou. Prinesie nielen zníženie priameho zaťaženia firiem, ale zároveň odstráni aj motiváciu optimalizovať štruktúru platieb, zjednoduší finančné procesy a vyšle signál, že Slovensko znižuje neštandardné bariéry pre podnikanie,“ zhodnotila.

Podľa Hallovej slov môžu firmy ušetrené peniaze využiť na investície, mzdy, inovácie či tvorbu rezerv. Zrušenie dane by zároveň znížilo administratívnu záťaž a potrebu optimalizovať finančné operácie.

Zrušenie transakčnej dane tak môže podnikateľom priniesť citeľnú úľavu. Pre vládu však zostáva otvorenou otázkou, ako nahradí výpadok príjmov v štátnom rozpočte, aké ďalšie kroky podnikne na podporu investícií, konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu a ako a kde bude reálne šetriť.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.

Prečítajte si aj