Životné prostredie

Za rekordnými teplotami môže byť úbytok tzv. nízkych mrakov, tvrdia vedci

Pokrytie zemského povrchu mrakmi sa rapídne znižuje, čo prispieva k rekordným teplotám na zemi, uvádza sa v novom výskume amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) a austrálskej Univerzity Monash.

„Dlho sme vedeli, že zmeny v atmosférickej cirkulácii ovplyvňujú mraky,“ uviedol jeden z výskumníkov, prof. Christian Jakob, a dodal: „Teraz je to prvýkrát, čo máme výskum, ktorý ukazuje, že tieto posuny už riadia zásadné zmeny toho, koľko energie Zem absorbuje.“

Analýza satelitných pozorovaní odhalila, že zóny s búrkovými mrakmi v trópoch a v stredných zemepisných šírkach sa v priebehu posledných 24 rokov zredukovali počas každej dekády o 1,5 % – 3 %.

Podľa výskumníkov úbytok týchto mrakov umožňuje väčšie prenikanie slnečného žiarenia na zemský povrch, čo má za následok vysoké teploty.

Úloha mrakov je kľúčová, potvrdzuje oceňovaný fyzik

Na zásadnú úlohu mrakov pri absorpcii slnečného žiarenia upozornil aj laureát Nobelovej ceny za fyziku Dr. John Francis Clauser. Podľa neho mraky výrazne ovplyvňujú pozemské teploty a klímu a hrajú kľúčovú úlohu v termostatickom mechanizme odrazu slnečného žiarenia.

V prezentácii z konca roka 2023 Clauser poukazuje na to, že až 90 % slnečnej energie vyžiarenej na Zem mraky odrážajú naspäť do vesmíru.

Mraky môžu vo všeobecnosti globálne podnebie ochladzovať alebo otepľovať. Napríklad takzvané nízke mraky typu kumulus majú ochladzujúci účinok, vysoké mraky typu cirrus, naopak, planétu otepľujú. Je to tým, že mraky kumulus majú väčšiu schopnosť odrážať slnečné žiarenie. Mraky cirrus skôr teplo zadržiavajú.

Pred úbytkom ochladzujúcich mrakov nedávno varoval aj tím nemeckých klimatológov vo svojej štúdii. „Je zrejmé, že východná oblasť Severného Atlantiku, ktorá je jednou z hlavných hnacích síl nedávneho nárastu globálnych priemerných teplôt, je charakterizovaná zásadným poklesom množstva mrakov v nízkych vrstvách nielen v roku 2023, ale aj – prakticky v celom Atlantiku – počas posledných 10 rokov,“ uviedol nemecký výskumník Helge Goessling z Inštitútu Alfreda Wegenera.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK