Domov

Vyslovenie dôvery vláde je iba formalita, premiér nevidí ani politické ani faktické dôvody na takúto žiadosť

Na podanie žiadosti o vyslovenie dôvery vláde neexistujú podľa predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD) žiadne politické ani faktické dôvody. Vyhlásil to dnes (18. 6.) v pléne parlamentu, kde sa začala rozprava k návrhu na vyslovenie dôvery vláde. Premiér zdôraznil, že jediný dôvod, prečo vláda prijala uznesenie a žiada Národnú radu SR o vyslovenie dôvery je ustanovenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Fico zdôraznil, že vláda nikdy nespochybňovala svoju povinnosť v určitom okamihu predstúpiť pred parlament a žiadať o vyslovenie dôvery.

„Mali sme však iný názor na výklad príslušných ustanovení, a preto v mene vlády rešpektujem rozhodnutie Ústavného súdu SR a rozhodli sme sa okamžite takúto žiadosť podať.“

Ide tak podľa jeho slov o formálne ustanovenie a formálnu povinnosť, ktorú by vláda inak neurobila. Premiér vyzval poslancov opozície, aby využili túto príležitosť, keď už na nej tak neuveriteľne trvá. Predseda vlády opätovne zopakoval, že od bývalých vlád prevzali najhoršie verejné financie. Počas tejto vlády je to však podľa neho na dobrej ceste a opozícia klame.

„Rozbili sme mýtus o hromadnom prepúšťaní a prudkom zvyšovaní nezamestnanosti, pretože máme rekordne nízke čísla. Rozbil sa mýtus o rekordnom zdražovaní, pretože inflácia za ostatných 15 mesiacov bola nízka. Rozbil sa mýtus o tom, že zo Slovenska odchádza obrovský počet ľudí, pretože pravda je taká, že viac ľudí sa vracia na Slovensko, ako zo Slovenska odchádza,“ zdôraznil Fico. Ako dodal, opozícia ich obviňuje zo zlej konsolidácie neprávom, o čom podľa neho svedčia aj čísla.

Porovnanie verejného dlhu premiérom

„Keď sme odovzdávali moc v roku 2020, oficiálny údaj, pokiaľ ide o hrubý dlh za rok 2019, bol 48 percent,“ uviedol premiér s tým, že deficit bol na úrovni 1,13 percenta. Išlo podľa neho o rekordne nízke čísla. „Už v roku 2021, a teda rok a pol po nástupe nových vlád, bol verejný dlh 60,2 percenta,“ dodal Fico s tým, že tento dlh by v rokoch 2022 a 2023 prudko stúpal, nebyť obrovskej inflácie, ktorá v takomto prípade pomáha dlhu.

Ako pripomenul, vzápätí nato prišlo nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami počas obdobia pandémie COVID-19 a legislatívna smršť, ktorá stála 1,4 miliardy eur. Výsledkom tak podľa premiéra bolo, že v septembri v roku 2023 dostala súčasná vláda najhoršie verejné financie v celej EÚ.

„My sme sa rozhodli, že na to budeme reagovať. Samozrejme, ústavný zákon nám dal 24 mesiacov výnimku, pretože o tom bol ten ústavný zákon, aby chránil nové vlády pred dlhmi, ktoré urobili predchádzajúce vlády. Paradoxom tejto vlády je, že oni zneuctili ešte aj tento ústavný zákon, pretože my sme im odovzdali 48 percent, jednopercentný deficit a oni zneužili tento zákon nie aby sa chránili pred týmito číslami, ale aby tie čísla prudko zvyšovali,“ doplnil Fico.

Predseda vlády vyzval na zlomenie mýtov, ktoré šíri opozícia o súčasnej vláde. Zdôraznil, že k 1. januáru 2025 bol verejný dlh v celej Európe v priemere 87,1 percenta. V celej EÚ to bolo okolo 80 percent.

„Náš verejný dlh bol na úrovni 59,7 percenta. Ak sa pozrieme ďalšie štatistiky tak vidíme, že SR je niekde v zdravom strede pokiaľ ide o eurozónu aj EÚ,“ zdôraznil premiér a vyzval poslancov, aby sa nenechali lžami zatlačiť do kúta, pretože na to nie je dôvod.

„Európska komisia oceňuje naše konsolidačné úsilie a budeme v ňom pokračovať aj v nasledujúcom období,“ uzavrel Fico.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK