Veterné turbíny vo Fínsku pokryl ľad – dôsledkom je nedostatok elektriny a zvýšené ceny
Veterná energetika vo Fínsku má v týchto dňoch vážny problém spôsobený nepriaznivým počasím. Dvojciferné mínusové teploty vedú k odstaveniu mnohých turbín.
Fínsko zažíva túto zimu dlhotrvajúcu extrémnu vlnu mrazov s nočnými teplotami až do –43 stupňov Celzia. To v uplynulých týždňoch spôsobovalo zamŕzanie lopatiek turbín a následné nútené odstavovanie elektrární, čo výrazne prispelo k poklesu výroby veternej energie.
Škandinávska krajina v posledných rokoch značne rozšírila svoju kapacitu veternej energie. Podľa portálu LowCarbonPower tvorili veterné turbíny vlani 25,1 % z celkovej výroby elektrickej energie.
Takmer úplné zastavenie veterných elektrární
Problémom však nie sú len nízke teploty. Pia Isolähteenmäkiová, konzultantka firmy Kjeller Vindteknikk, ktorá sa zaoberá veternou energiou, začiatkom februára pre agentúru Bloomberg uviedla:
„Vo Fínsku sa vyskytujú nízke hmlové mraky, približne vo výške lopatiek rotora, ktoré spôsobujú tvorbu nového ľadu.“
Aj tenká vrstva ľadu citeľne znižuje účinnosť veterných turbín a môže spôsobiť ich poškodenie. Preto prevádzkovatelia elektrární preventívne vypínajú turbíny už vopred.
Obzvlášť postihnutá je západná časť krajiny, kde sa nachádza mnoho veterných elektrární. Podľa agentúry Bloomberg sa výroba energie z vetra vo Fínsku v posledných týždňoch „prakticky úplne zastavila“.
Potvrdzujú to aj údaje o výrobe elektriny, ktoré vyhodnotil portál Energy-Charts. Od 18. januára do dnešného dňa vyrobili veterné elektrárne oveľa menej energie.
Nízka výroba navyše súvisí s ďalším neobvyklým problémom – s čiastočným výpadkom vetra. V zime je vo všeobecnosti menej veterno, čo je normálne a očakávané, avšak vo Fínsku momentálne zažívajú úplné bezvetrie a stagnáciu vzduchu.
V porovnaní s fotovoltikou, ktorá má v zime zvyčajne slabý výkon, sa od veterných elektrární v tomto ročnom období zvyčajne očakáva vyššia výroba elektrickej energie.
Zvýšené ceny elektrickej energie
Nízky výkon veternej energie nakoniec viedol k nedostatku v celkovej výrobe elektriny. Deficit musel byť vyrovnaný cezhraničným obchodom a nákupom elektrickej energie zo Švédska a Nórska. Tie predali Fínsku spolu viac ako 3 gigawatty (GW) energie pri celkovej spotrebe až 14,5 GW, teda značný podiel.
Dodatočný dopyt po elektrine spôsobil nárast jej cien na fínskej burze. V uplynulých týždňoch cena za megawatthodinu (MWh) opakovane prekročila 300 eur. Na porovnanie: priemerná cena elektrickej energie v minulom roku bola 40,47 eur za MWh.
Cena elektriny na burze dosiahla vrchol 3. februára, keď vystúpila na približne 655 eur za MWh. Podľa predpovedí počasia bude vlna chladu v krajine pokračovať aj v najbližších dňoch.
Ako zabrániť zamŕzaniu
Na zabránenie zamŕzaniu veterných elektrární existujú už zavedené systémy. V oblastiach, kde v zime hrozí silný mráz, sú k dispozícii tzv. systémy ohrevu lopatiek, ktoré majú udržať rotorové lopatky dostatočne teplé.
Najbežnejšie systémy ohrevu rotorových lopatiek zahŕňajú ohrev teplým vzduchom vo vnútri lopatky a elektrotermické ohrievacie prvky integrované do povrchu lopatky. Oba systémy sú navrhnuté tak, aby zabránili tvorbe ľadu pri veľmi nízkych teplotách.
Vo Fínsku však len málo veterných elektrární disponuje takýmto systémom ohrevu. Jedným z dôvodov môže byť skutočnosť, že Fínsko chcelo rýchlo rozšíriť kapacitu svojich veterných elektrární. Preto prevádzkovatelia neraz uprednostnili výstavbu turbín bez tejto dodatočnej funkcie proti zamŕzaniu.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.
Zahrajte si hru — Nájdi všetky rozdiely! Porovnajte dva obrázky a otestujte svoj postreh HRAŤ ▶
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.