Domov

Trnavský slad získal chránené označenie pôvodu, Slovensko je lídrom v EÚ

Slovensko sa vďaka zisku chráneného zemepisného označenia (CHZO) „Trnavský slad“ zaradilo na špicu Európskej únie. Ako jediná krajina v EÚ disponuje dvomi chránenými označeniami sladu, čím potvrdzuje svoju pozíciu medzi najväčšími exportérmi tejto komodity. Proces získania prestížnej značky trval viac ako štyri roky a iniciovala ho trnavská sladovňa Lycos Malt v spolupráci s odborníkmi a Úradom priemyselného vlastníctva SR.

„Bol to dlhý a náročný proces, ale sme hrdí, že sme ho doviedli až do úspešného konca. História a kvalita sladu z Trnavskej tabule je taká silná a dlhá, že by bolo neospravedlniteľné, ak by sme sa do toho nepustili. Kvalita trnavského sladu vychádza nielen z pôdno-klimatických podmienok, ale stoja za ňou najmä ľudia, ktorí tu stáročia pestovali a šľachtili jačmeň sladovníckej kvality a spracovávali ho na slad,“ uviedol Juraj Krajčovič z Lycos Malt.

Predseda Úradu priemyselného vlastníctva (ÚPV) Pavol Gregorčok pripomenul, že „Slovensko je jedinou krajinou v Európskej únii, ktorá disponuje dvomi chránenými zemepisnými označeniami sladu. Celkovo máme 11 Zemepisných chránených označení, medzi ktoré patria napríklad oravské korbáčiky, liptovské droby či levický slad.“ V procese registrácie sú aktuálne ďalšie tri produkty – Muránske buchty, Brhlovské podlievané buchty a Liptovské šialence.

Slad je najvýznamnejšou exportnou komoditou po prvom spracovaní v krajine. Ročne slovenské sladovne vyrobia okolo 280 000 ton sladu, pričom spotrebujú viac ako 370 000 ton sladovníckeho jačmeňa od vyše 500 poľnohospodárov. Hodnota exportu sladu dosahuje 130 miliónov eur ročne. „Ziskom CHZO pre Trnavský slad úspechy a význam slovenského sladovníctva posúvame ešte ďalej,“ zdôraznil Vladimír Machalík, výkonný riaditeľ Združenia výrobcov piva a sladu.

Trnavský slad je jačmenný slad svetlého plzenského typu, určený najmä na výrobu piva. Vyrába sa z certifikovaných odrôd dvojradového jačmeňa pestovaného na Trnavskej tabuli, kde špecifické pôdno-klimatické podmienky zaručujú vysokú kvalitu. Zrná dosahujú dĺžku 8–10 mm, šírku 3–4 mm a hrúbku 3–4 mm, obsahujú 64–66 % škrobu a extraktívnosť sladu často presahuje 83 %.

Tradícia sladovníctva v Trnave siaha do roku 1395. „Prvé odkazy na sladovňu v Trnave sa datujú do roku 1395, kedy bola jedna z piatich mestských brán pomenovaná ‚Sladovnícka brána‘. Celkovo bolo v Trnave až päť sladovní,“ pripomenul historik Juraj Čajko.

Slovenské združenie výrobcov piva a sladu združuje producentov, ktorí pokrývajú 96 % trhu so slovenským pivom a 98 % trhu so slovenským sladom. Jeho cieľom je podporovať štvrtý najväčší sektor slovenského potravinárstva a posilňovať exportné úspechy krajiny.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK