Veda

Tórium ako sľubná alternatíva uránu? Čína ako prvá na svete spustila jadrový reaktor na báze tória na komerčné využitie

Čína je prvým štátom, ktorý vyvinul funkčný komerčný jadrový reaktor s roztavenou tóriovou soľou. Malý experimentálny reaktor, ktorý sa nachádza v púšti Gobi na západe Číny, bol v apríli predstavený na uzavretom zasadnutí Čínskej akadémie vied, informovali podľa webstránky oilprice.com čínske médiá.

Technológia s anglickým názvom Molten salt reactors (MSR) umožňuje, aby bolo jadrové palivo rozpustené v roztavenej soli. Roztavená soľ chladí reaktor a slúži aj ako nosič paliva. Tórium je potom rádioaktívnym zdrojom paliva.

Podľa serveru Interesting Engineering (IE) si hlavný vedec projektu Xu Hongjie so svojím tímom zvolili ťažšiu, ale zmysluplnejšiu cestu. Zamerali sa na riešenie v reálnom svete namiesto akademických výsledkov. Tím obnovil staré experimenty a študoval odtajnené americké dokumenty.

Prvý prototyp jadrového reaktora založeného na roztavených soliach bol postavený v Spojených štátoch už v 50. rokoch minulého storočia. Američania výskum a testovanie prevádzky tóriového reaktora ukončili v roku 1969.

Prvé výskumy s touto technológiou zahájila Čína podľa serveru Life Science v 70. rokoch. Podľa IE malo vedenie Čínskej akadémie vied v roku 2009 poveriť Xua výstavbou jadrového reaktora. V októbri 2023 bol reaktor dokončený a dosiahol trvalú jadrovú reťazovú reakciu. V júni 2024 začal údajne reaktor fungovať na plný výkon.

„V jadrovej energetike neexistujú rýchle víťazstvá. Je potrebné mať strategickú vytrvalosť a sústrediť sa na jednu vec počas 20, 30 rokov,“ povedal Xu podľa Life Science.

Zatiaľ čo niekoľko ďalších krajín vyvíja technológiu MSR, ide údajne o prvú stabilnú prevádzku jadrového reaktora s možnosťou komerčného využitia. Čínsky reaktor má mať výkon dva megawatty. Ďalší, väčší reaktor na roztavenú soľ tória s výrobnou kapacitou 10 megawattov elektriny, majú Číňania už vo výstavbe. Ten by mal byť uvedený do prevádzky v roku 2030.

Tórium sa stáva sľubnou alternatívou pre jadrovú energetiku

Podľa vyššie uvedených zdrojov má byť technológia reaktora MSR na báze tória veľmi bezpečná. Jednak je bod topenia tória oveľa vyšší ako u uránu. Navyše sa jadrové palivo s roztavenou soľou pri vystavení vzduchu jednoducho ochladí a stvrdne. K roztaveniu reaktora by teda nemalo dôjsť.

Tórium má aj ďalšie výhody. V porovnaní s uránom je dostupnejšie a teoreticky by mala byť jeho ťažba lacnejšia. Produkuje tiež oveľa menej dlhodobého jadrového odpadu. A keďže tórium samo osebe nie je štiepne, jeho využitie na výrobu jadrových zbraní je v porovnaní s uránom veľmi obmedzené.

Podľa expertov, na ktorých sa odvoláva IE, by Čína mala mať také zásoby tória, že by teoreticky stačili na zabezpečenie národného zásobovania energiami na tisíce rokov.

Pôvodný článok

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK