Inšpirácie

Teenageri nedostanú telefón, kým nesplnia päť úloh. „Niekedy je lepšie vychovávať deti ťažším spôsobom,“ vraví matka piatich detí

Matka piatich detí z Texasu neverí v bezmyšlienkovú výchovu ani v nasledovanie toho, čo sa považuje za „normálne“, len preto, že to robia ostatní. Verí v riešenie problémov od základu – teda v prácu na srdci a mysli, čo je podľa nej jediné, na čom nakoniec naozaj záleží.

Jedným z jej výchovných pravidiel je, že jej dospievajúce deti nemôžu používať telefón, pokiaľ nesplnia niekoľko základných, avšak dôležitých úloh.

„Telefóny nie sú skutočným problémom. Problém spočíva v tom, čo môžu spôsobiť – závislosť a to, že deti začnú byť zlé k ostatným,“ hovorí štyridsaťštyriročná farmárka Caroline Ruth Nelsonová pre Epoch Times.

Podľa Nelsonovej smartfóny, sociálne siete a určité aplikácie prinášajú deťom „množstvo dopamínových výbuchov“, ktoré môžu poškodiť ich mozog a vývoj, pričom môžu spôsobiť, že sa nebudú schopné vyrovnať s „ničím nepríjemným“.

Zdôrazňuje to znovu a znovu.

„Nedokážem si predstaviť, že by som svojmu dvojapolročnému vnukovi dala telefón len preto, aby bol v obchode ticho,“ hovorí. „Prečo sa s ním radšej nerozprávať? Povedzte mu, čo práve robíte, čo kupujete – zapojte ho.“

„Niekedy je lepšie vychovávať ťažším spôsobom a robiť veci trochu inak, aby sa vašim deťom darilo lepšie. Rozhodne si myslím, že celý ten takzvaný woke prístup… už len to, že dieťa by malo mať možnosť zvoliť si pohlavie, mi príde absolútne absurdné. Deťom predsa nedovolíme rozhodovať o určitých veciach. Sú to deti. Musíme ich viesť – a nie im hovoriť: Ak ti to robí dobre, tak to rob,“ konštatuje.

„Domáce vzdelávanie je životný štýl“

Pani Nelsonová žije so svojím manželom Clintom, výrobcom nábytku a kuchýň na mieru, a ich deťmi v San Antoniu v štáte Texas. Obaja vyrástli na rančoch, takže tvrdá práca im nie je cudzia – a ich život nikdy nebol jednoduchý.

Caroline pochádza z Colorada, kde sa narodili aj všetky jej deti. Jej prvý manžel ju po dvadsiatich rokoch manželstva opustil. Už šesť rokov je vydatá za Clinta Nelsona, ktorý jej pomáha zvládnuť dospievanie niekoľkých z jej detí. Spoločne sa starajú o zvieratá aj o rozsiahlu záhradu. Deťom sa snažia odovzdávať vieru a pracovnú morálku.

„Chcem, aby z nich vyrástli bohabojní, dobrí ľudia, ktorí sú láskaví a prispievajú svojej komunite,“ hovorí Caroline.

Keď jej najstarší syn chodil do piatej triedy, mala pocit, že v škole nemá priestor byť jednoducho chlapcom. Hoci už skôr počula o domácom vzdelávaní, pripadalo jej to cudzie. Avšak potom, čo videla, aký vplyv má štátna škola na jej syna, pocítila potrebu túto možnosť ďalej skúmať.

Poznala niekoľko matiek, ktoré svoje deti učili doma, a chcela zistiť, ako to funguje.

„Navštívila som ich doma a strávila s nimi celý deň, aby som videla, ako vyzerá domáce vzdelávanie, pričom som sa ich pýtala na veľa otázok,“ spomína. „Jedna z nich mi povedala… domáce vzdelávanie je životný štýl. Je to spôsob, ako žiť so svojimi deťmi.“

To ju oslovilo, a tak sa do domáceho vzdelávania ponorila naplno. Začala sa zaujímať o rôzne prístupy k vzdelávaniu, napríklad o takzvaný „unschooling“ – voľnejší štýl domáceho vzdelávania bez pevných osnov, založený na prirodzených záujmoch dieťaťa. Najviac sa však stotožnila s filozofiou Charlotte Masonovej, ktorá podporuje čítanie kvalitných kníh a objavovanie prírody.

„Keď boli deti malé, naozaj som im dovolila byť deťmi a objavovať svet okolo seba. Navštevovali sme múzeá, chodili na výlety, exkurzie a učili sa o svete vonku,“ spomína Caroline.

Jediné, čo bolo pre jej deti absolútne neprípustné, bol smartfón.

Pravidlá pre získanie telefónu

Jedným zo spôsobov, ako Caroline dúfa, že v deťoch zakorení dobré vlastnosti, sú pravidlá a zásady, ktoré ich udržujú pri zemi. Uvádza, že o telefónoch s deťmi vôbec nezačínajú hovoriť skôr ako okolo trinásteho roku – a aj vtedy záleží individuálne na každom dieťati.

Keď sa s manželom zhodnú, že nastal správny čas, dieťa musí podľa nej splniť päť vecí. Opísala ich vo videu na svojom instagramovom profile @LifeWithCarolineRuth:

Po prvé, musia vedieť rozložiť oheň. Po druhé, musia byť schopní uvariť jedlo. Po tretie, musia vedieť spýtať sa na cestu. Po štvrté, musia si vedieť sami vyprať. A nakoniec musia vedieť načúvať, poslúchať a rozprávať sa s rodičmi tvárou v tvár.

Podľa nej tieto zručnosti dokazujú, že dieťa sa učí zodpovednosti – a práve tú podľa nej potrebuje, ak má mať smartfón.

„Keď sa dieťa stará o svoje prádlo alebo uvarí jedlo, preukazuje tým určitú mieru zodpovednosti,“ poznamenáva Caroline.

Podľa nej môžu deti potom preukázať, že si dôveru zaslúžia tým, akým spôsobom telefón používajú – teda či sa dokážu správne rozhodovať aj v súvislosti s vážnymi témami, ako je napríklad pornografia, ktorá je s používaním telefónu často spojená.

Zároveň to posilňuje dôveru vo vzťahu, dodáva. Ona aj jej manžel dávajú deťom najavo dobrú vôľu – dôverujú im, že sa budú rozhodovať správne. A deti sa na oplátku učia dôverovať im, že ako rodičia robia rozhodnutia v ich najlepšom záujme.

„Nemali by sme vychovávať bez rozmyslu“

Keď hovorí o reakciách na svoje videá, Caroline poznamenáva: „Je to ako na Divokom západe.“

Niektorí jej prístup chvália, iní ju ostro kritizujú – podľa nich budú jej deti kvôli prísnym pravidlám svoju matku nenávidieť.

Je však vďačná za pozitívne komentáre od rodičov, ktorých jej prístup inšpiroval. Podľa nich je zavedenie týchto pravidiel akýmsi prechodným rituálom.

Bez ohľadu na reakcie si Caroline stojí pevne za svojím. „Nemali by sme deti vychovávať bez premýšľania – nieto im ešte len tak rozdávať telefóny,“ podotýka.

Pre Caroline je vedenie detí k dospelosti oveľa viac ako len kontrola nad tým, kedy a ako používajú telefón. Najdôležitejšie pre ňu je byť spolu ako rodina a vychovávať deti v rovnováhe.

„Sme dosť športová rodina,“ hovorí. „Som koordinátorkou našej domácej krosovej ligy, takže všetky moje deti behajú naozaj dobre.“

Okrem cezpoľného behu a atletiky hrajú videohry, chodia na rybačky a stanovačky a venujú sa ďalším aktivitám v prírode. Jej manžel ich naučil pracovať s náradím, takže mu pomáhajú aj v dielni aj pri opravách a úpravách v domácnosti.

Vďaka spoločne strávenému času, dôvere a vzájomnej komunikácii Caroline dúfa, že svojim deťom odovzdáva predovšetkým svoju kresťanskú vieru.

„Celý náš rodinný život vychádza z Biblie – z toho, čo v nej čítame, a z toho, že nás Boh stvoril na svoj obraz,“ hovorí.

Zároveň dúfa, že jej videá ukazujú, že veriaci ľudia môžu byť láskaví a súcitní.

„Chcem, aby ľudia videli, že kresťanské rodiny môžu byť milujúce, aj keď s niekým nesúhlasia. Nemusí v tom byť nenávisť ani nevraživosť – kvôli tomu, že vychovávame svoje rodiny odlišným spôsobom,“ uzatvára.

Pôvodný článok

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK