Tajné mierové dokumenty z roku 2022 – kľúč k mieru na Ukrajine? (Analýza)
Na jar 2022 zlyhali mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré sa konali v Bielorusku a Turecku. Teraz, o tri roky neskôr, by sa neúspešné návrhy mierovej zmluvy mohli stať opäť aktuálnymi a ponúknuť novú príležitosť.
Ruský prezident cez víkend navrhol vláde v Kyjeve, aby sa mierové rozhovory, ktoré boli prerušené v roku 2022, obnovili – a to „bez predbežných podmienok“. „Navrhujeme, aby sa bezodkladne začali už budúci štvrtok 15. mája v Istanbule, kde sa kedysi konali a boli prerušené,“ povedal Vladimir Putin v nedeľu 11. mája. Narážal tým na rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou v Turecku na jar 2022.
Putin reagoval na výzvu Volodymyra Zelenského podporenú Friedrichom Merzom, Emmanuelom Macronom, Keirom Starmerom a Donaldom Tuskom na 30-dňové prímerie.
Prezident USA Donald Trump následne vyzval ukrajinského prezidenta, aby „okamžite“ súhlasil so stretnutím s Ruskom. Ukrajina by tak mohla aspoň zistiť, „či je dohoda možná“.
Po ruskej invázii na Ukrajinu 24. februára 2022 sa uskutočnilo niekoľko diplomatických pokusov o ukončenie vojny na Ukrajine. V Bielorusku aj v Turecku sa konali rozhovory s cieľom nájsť riešenie prijateľné pre obe strany. Rokovania v Istanbule sa mierovej dohode priblížili najviac.
Návrh mierových zmlúv nakoniec Ukrajina v tom čase neprijala. Odvtedy sa však Putin opakovane odvolával na výsledky dosiahnuté v Istanbule, ktoré by podľa Ruska mohli slúžiť ako základ nových rokovaní. Čo presne však tieto návrhy obsahovali? Tejto otázke sa teraz venujeme.
Tajné dokumenty z rokovaní
Na rokovaniach v Istanbule koncom marca 2022 sa zúčastnili vysokopostavení predstavitelia oboch strán. Na ukrajinskej strane boli v delegácii Davyd Arachamija, líder Zelenského strany Sluha ľudu, a Mychajlo Podoľak, poradca prezidenta. Ruskú delegáciu viedol Vladimir Medinskij, poradca ruského prezidenta. Putin ani Zelenskyj sa na rokovaniach osobne nezúčastnili.
V marci a apríli 2022 bolo vypracovaných niekoľko návrhov mierovej dohody. Kremeľ ani ukrajinské vedenie ich však oficiálne nezverejnili. Denník Wall Street Journal v marci 2024 a New York Times (NYT) v júni 2024 však uviedli, že dostali niekoľko verzií dohôd. NYT napísali, že dokumenty poskytli „ukrajinské, ruské a európske zdroje“ a ako autentické ich potvrdili účastníci rozhovorov a ďalšie osoby im blízke.
Obsahom dokumentov sú návrhy dohôd zo 17. marca a 15. apríla 2022, v ktorých sú uvedené konkurenčné návrhy a dohody oboch strán, ako aj súkromné „komuniké“ z osobných rozhovorov v Istanbule z 29. marca, v ktorom je zhrnutá dohoda.
Žiadna zo strán oficiálne nepotvrdila ani nevyvrátila dokumenty, ktoré zverejnili americké médiá. Putin však v júni 2023 na stretnutí s hlavami afrických štátov v Petrohrade predstavil návrh dohody z apríla 2022 a jeho vyjadrenia o jej obsahu sa zhodujú s dokumentmi, ktoré zverejnil NYT.
Čo bolo v plánovanej mierovej dohode?
Zverejnené dokumenty obsahovali niekoľko kľúčových bodov, z ktorých väčšina už bola podľa komentárov strán nesporná. Ukrajina by sa vzdala ašpirácií na členstvo v NATO a zaviazala by sa k neutralite. To znamená, že by nesmela vstúpiť do žiadnej vojenskej aliancie, uzavrieť žiadne vojenské dohody ani umiestniť na svojom území žiadne cudzie jednotky, inštruktorov alebo zbraňové systémy.
Rusko, USA, Spojené kráľovstvo, Čína a Francúzsko boli určené ako garanti dohody a bezpečnosti Ukrajiny. Do úvahy prichádzali aj Turecko, Bielorusko, Izrael, Taliansko, Poľsko a Nemecko. Ukrajina však vzniesla námietku proti zahrnutiu Bieloruska.
Garantujúce mocnosti by sa zaviazali zrušiť všetky medzinárodné zmluvy a dohody, ktoré sú nezlučiteľné s neutrálnym postavením Ukrajiny – vrátane dohôd o vojenskej pomoci. Na druhej strane by potvrdili svoju podporu členstvu Ukrajiny v európskych inštitúciách.
Ukrajina by mohla vykonávať medzinárodné vojenské cvičenia len so súhlasom garančných mocností. Pokiaľ ide o jadrové a biologické zbrane, Ukrajina by podliehala prísnym zákazom ich rozmiestňovania, používania, výroby a podobne.
Návrhy obsahovali aj ustanovenie, že Ukrajina a ostatné zmluvné štáty sa nebudú navzájom považovať za protivníkov. Garantujúce mocnosti a všetky ostatné zmluvné strany by sa zaviazali, že nebudú priamo ani nepriamo zasahovať do vnútorných záležitostí Ukrajiny.
Podľa návrhov boli obe bojujúce strany otvorené, pokiaľ ide o možné členstvo Ukrajiny v EÚ a jej účasť na mierových misiách OSN, OBSE (Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe) alebo EÚ. Stanovil sa aj všeobecný záväzok mierového riešenia súčasných a budúcich konfliktov.
Nezhody
Z jednotlivých návrhov vyplýva, že medzi stranami došlo k nezhodám vo viacerých bodoch a že by bolo potrebné ďalšie objasnenie. Týkalo sa to najmä budúcich hraníc Ukrajiny – predovšetkým Krymského polostrova, strategicky dôležitého mesta Sevastopol na polostrove a regiónu Donbas, ktorý sa skladá z Doneckej a Luhanskej oblasti.
Počas rokovaní Rusko prejavilo principiálnu ochotu stiahnuť sa z niektorých častí Ukrajiny – nie však z Krymu a z tých oblastí Donbasu, na ktoré sa podľa návrhu nemali vzťahovať plánované bezpečnostné záruky.
Treba poznamenať, že v čase rokovaní Rusko ešte oficiálne nepovažovalo Chersonskú a Záporožskú oblasť a Donbas za svoje územie. Tieto územia Rusko anektovalo až na jeseň 2022 po medzinárodne kontroverzných referendách.
V návrhu zmluvy z marca 2022 ukrajinskí predstavitelia vyjadrili želanie vyjasniť tieto otázky pred podpisom dohody. V „istanbulskom komuniké“, ktoré počas rokovaní koncom marca 2022 zhrnulo hlavné body dohody, sa stanovilo, že tieto územné spory sa majú vyriešiť prostredníctvom dvojstranných rokovaní do 10 až 15 rokov od uzavretia zmluvy.
Ďalšie sporné body počas rokovaní sa týkali otázok záruky na jednej strane a vojenskej sily Ukrajiny na strane druhej. Na rozdiel od Budapeštianskeho memoranda z roku 1994 sa mali dohodnúť ďalekosiahle záruky pomoci. V tom čase západné štáty Kyjevu len prisľúbili svoju podporu, ale nezaručili ju.
Za realizáciu tejto záruky malo byť zodpovedných päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, a to buď spoločne, alebo jednotlivo. Povinnosť poskytnúť pomoc mala nadobudnúť účinnosť do troch dní od útoku. Rusko však v návrhu z 15. apríla požadovalo, aby v prípade útoku museli všetky záručné štáty vyjadriť svoj súhlas s aktiváciou mechanizmu vzájomnej pomoci. Tým by Moskva získala právo zablokovať pomoc prostredníctvom svojho veta.
Sporné boli aj špecifikácie v prílohe 1, týkajúce sa sily ukrajinskej armády. Rusko ju chcelo znížiť na 85 000 vojakov – Ukrajina ponúkla 250 000 vojakov. Na začiatku roku 2025 mala ukrajinská armáda približne 880 000 aktívnych vojakov.
Dokumenty obsahovali aj konkrétne návrhy na počet vozidiel a zbraní v ukrajinskej armáde a ich rozsah. Údaje oboch strán sa výrazne líšia. Moskva chcela Ukrajine povoliť 342 tankov, 1 029 obrnených vozidiel, 96 viacnásobných raketometov, 50 bojových lietadiel a 52 pomocných lietadiel. Kyjev trval na 800 tankoch, 2 400 obrnených vozidlách, 600 viacnásobných raketometoch, 74 bojových lietadlách a 86 pomocných lietadlách.
Ďalšie kritické otázky
Podľa dokumentov sa ukrajinskí partneri na rokovaniach údajne odmietli vyjadriť k viacerým kritickým bodom konečného návrhu dohody z 15. apríla 2022. Po stretnutí v Istanbule Moskva až následne predložila tieto body ako dodatočné podmienky. Kyjev sa odvolával na „istanbulské komuniké“ a chcel akceptovať len otázky, ktoré tam už boli uvedené a prerokované.
Medzi nové body, ktoré boli odmietnuté, patrili želania Ruska týkajúce sa zrušenia sankcií, pozastavenia už prebiehajúcich medzinárodných súdnych konaní, uznania ruštiny ako druhého úradného jazyka na Ukrajine a zrušenia zákazov používania ruského jazyka.
Ďalšou ruskou požiadavkou bolo, aby Ukrajina zakázala všetku propagandu a organizácie založené na ideológiách blízkych fašizmu, národnému socializmu, neonacizmu a agresívnemu nacionalizmu.
Moskva odmietla vykresľovanie Ruska ako „agresorského štátu“ a akékoľvek odkazy na „medzinárodne uznané hranice“ ako neprijateľné v návrhu z marca 2022. Ruská strana tiež odmietla zmienku o Budapeštianskom memorande z roku 1994, keďže podľa nej stratilo platnosť v dôsledku opakovaného porušovania zmluvy zo strany ostatných signatárskych štátov.
Prečo rokovania zlyhali?
Stále nie je jasné, prečo rokovania nakoniec zlyhali. Jedna z rozšírených teórií sa viaže k vyhláseniu, ktoré v roku 2023 urobil Arachamija, Zelenského stranícky kolega a člen ukrajinskej delegácie v Istanbule. Podľa neho vtedajší britský premiér Boris Johnson zasiahol počas návštevy Kyjeva 9. apríla. Údajne vtedy povedal, že Ukrajinci by nemali nič podpisovať a jednoducho pokračovať v boji. Arachamija však spomenul aj ďalšie neprekonateľné prekážky. Konkrétne to, že Ukrajina mala zmeniť ústavu v súvislosti s členstvom v NATO a že v Moskve „nemá dôveru“.
Johnson odmietol tvrdenia týkajúce sa jeho vplyvu na mierový proces. Označil ich za „úplný nezmysel“ a „ruskú propagandu“. Podľa jeho vyjadrenia v rozhovore so Zelenským po mierových rokovaniach v Istanbule iba vyjadril svoje „obavy“ z možnej dohody.
Bývalý poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč v rozhovore pre britskú spravodajskú webovú stránku „UnHerd“ začiatkom roka 2024 vysvetlil, že po tom, ako sa masaker v Buči stal známym, sa Zelenskyj rozhodol odstúpiť z prebiehajúcich mierových rokovaní. Arestovyč zdôraznil, že odhalenie zverstiev bolo zlomovým bodom, po ktorom sa pokračovanie rozhovorov s Ruskom už ukrajinskému vedeniu nezdalo prijateľné.
Ruská vláda odmietla obvinenia týkajúce sa masakra v Buči. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov označil tieto správy za zinscenovanú provokáciu a tvrdil, že zábery a správy o zabití civilistov boli sfalšované. Sám Putin často zdôrazňoval, že Ukrajina potrebovala Buču, aby ospravedlnila svoje odmietnutie dohôd s Ruskom, hoci strany predtým počas rokovaní dosiahli „obojstranne výhodné riešenia“.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
