Domov, Svet » EÚ

Sú kritické lieky pre EÚ rovnako dôležité ako energie? Podľa Cifrovej Ostrihoňovej Slovensko zaostáva za najlepšími o 13 rokov

V reakcii na rastúci problém nedostatku liekov v Európskej únii predložila Európska komisia návrh aktu o kritických liekoch. Cieľom návrhu je posilniť dostupnosť a bezpečnosť dodávok kritických liekov v EÚ znížením závislosti od jedného dodávateľa a tretích krajín. Komisia chce tiež podporiť farmaceutickú výrobu v rámci Únie.

Návrh z marca má zároveň pomôcť pri zlepšení prístupu k určitým liekom spoločného záujmu, ktoré čelia nedostatku na trhu. Tento krok dopĺňa prebiehajúcu revíziu farmaceutickej legislatívy a posilňuje úlohu Európskej liekovej agentúry (EMA) pri riešení nedostatkov.

Regulácia má prispieť k cieľu Európskej zdravotnej únie zabezpečiť, aby všetci pacienti v EÚ mali prístup k potrebným liekom. Okrem verejného zdravia to tiež súvisí s otázkami bezpečnosti a odolnosti, keďže stabilné a spoľahlivé dodávateľské farmaceutické reťazce zlepšujú pripravenosť a celkovú bezpečnosť EÚ.

Návrh je súčasťou opatrení uvedených v Kompase konkurencieschopnosti, ktorý Komisia zverejnila v januári.

Podľa eurokomisára je to kľúčová iniciatíva

V posledných rokoch čelili členské štáty závažnému nedostatku liekov a globálnym výzvam, ako sú napríklad pandémia COVID-19 a geopolitické napätie, ktoré jasne odhalili významné zraniteľné miesta vo farmaceutickom dodávateľskom reťazci EÚ.

Nedostatok liekov môže ohroziť životy pacientov a výrazne zaťažiť naše systémy zdravotnej starostlivosti, konštatuje Európska komisia. „Príčinou tohto nedostatku môžu byť problémy vo výrobe, zraniteľné miesta v dodávateľskom reťazci či globálna súťaž o zdroje. Cieľom aktu o kritických liekoch je poskytnúť súbor nástrojov priemyselnej politiky na riešenie uvedených problémov a zabezpečiť, aby EÚ bola trhom, na ktorom bude výroba kritických liekov atraktívnejšia,“ uviedla Komisia.

Eurokomisár pre zdravie a dobré životné podmienky zvierat Olivér Várhelyi považuje akt o kritických liekoch za kľúčovú iniciatívu na zlepšenie prístupu k liekom pre všetkých v EÚ a na posilnenie európskej zdravotnej bezpečnosti.

„Vďaka podpore výroby a vytváraniu trhových stimulov tento akt doplní našu farmaceutickú reformu a pomôže v Európe vybudovať odolnejšie dodávateľské reťazce kritických liekov,“ povedal maďarský politik.

Takmer každá druhá domácnosť zažila výpadok lieku

Iniciatívu Komisie uvítali mnohí európski predstavitelia i spotrebiteľské organizácie. Európska spotrebiteľská organizácia (BEUC), ktorá funguje od roku 1962 a združuje 45 európskych spotrebiteľských organizácií z 32 krajín, poukázala na to, že v období od januára 2023 do januára 2024 až 40 % európskych domácností zažilo aspoň jeden výpadok potrebného lieku.

„Spomedzi postihnutých domácností 53 % uviedlo negatívne zdravotné následky a 27 % čelilo dodatočným nákladom,“ informovala BEUC, pričom dodala, že v celej EÚ trávia v súčasnosti lekárnici 10 až 11 hodín týždenne riešením nedostatku liekov. „To je trikrát viac ako pred desiatimi rokmi,“ skonštatoval BEUC.

Organizácia popri akte o kritických liekoch navrhuje tiež alternatívne výrobné modely, ako je napríklad miešanie liekov v nemocniciach. „To môže spotrebiteľom pomôcť získať prístup k liekom, napríklad v prípade ich nedostatku. Okrem toho nabádame Komisiu, aby preskúmala myšlienku Európskeho parlamentu posúdiť uskutočniteľnosť vytvorenia európskych neziskových farmaceutických podnikov pôsobiacich vo verejnom záujme,“ uviedla BEUC.

Slovákom chýba 13 rokov v plnom zdraví

Počas rozpravy v Európskom parlamente slovenská poslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS/Obnovme Európu) pripomenula, že sila a konkurencieschopnosť Európy nespočívajú len v navýšení obrany, ale aj v posilnení zdravotnej starostlivosti o občanov EÚ.

„Na Slovensku sa ľudia v zdraví dožívajú v priemere 57 rokov. V najlepšej krajine Únie je to až 70. Tento rozdiel nie je len štatistika. Je to 13 rokov plnohodnotného života s rodinou, s deťmi, s vnukmi a vnučkami. Je to 13 rokov v plnom zdraví, ktoré nám chýbajú,“ uviedla Cifrová Ostrihoňová.

Podľa nej jedným zo spôsobov, ako tieto nerovnosti vyrovnať, je práve spoločný európsky prístup k rýchlejšej dostupnosti liekov. Poznamenala, že pandémia COVID-19 ukázala, ako „rýchlo a nečakane môžeme čeliť kritickému nedostatku liekov“ a „nemôžeme si dovoliť byť závislí od dodávok z tretích krajín, ako je Čína či India“.

Slovenská europoslankyňa zdôrazňuje potrebu investovať do európskych kapacít na výrobu liekov, podporiť výskum a zabezpečiť dostupnosť liekov pre všetkých. „To však zvládneme len spoločne. Obrana, áno, konkurencieschopnosť, áno, no rovnaké áno platí pre kvalitnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých občanov a občianky Európy,“ vyhlásila.

Podľa Knoteka chceme späť niečo, čo sme sami odviezli preč

Český zákonodarca Ondřej Knotek v mene skupiny Patrioti pre Európu uvítal akt o kritických liekoch, no zároveň si neodpustil kritiku na niektoré minulé kroky EÚ v tejto oblasti.

„Znižovanie závislostí a sebestačnosť sa stali logickým trendom. To určite zahŕňa aj lieky, keďže ich dostupnosť a cenová dostupnosť sú jednoducho dôležité. Preto vítame ambíciu viesť zoznam kritických liekov, na ktoré by boli poskytnuté európske výskumné a výrobné kapacity,“ povedal a následne doplnil, že Patrioti pre Európu považujú za kritické „širokú škálu tých liekov, ktorých výroba bola v posledných desaťročiach z dôvodu optimalizácie nákladov presunutá mimo EÚ“.

„A teraz ich chceme späť,“ vyhlásil Knotek, pričom dodal, že Komisia má plnú podporu jeho skupiny. 

Zároveň uviedol, že ako dôležitú súčasť implementácie aktu o kritických liekoch vníma hlavne „koordináciu spravodlivého rozdelenia podporných projektov medzi členské štáty, aby sa predišlo duplicite“, a tiež „koordináciu logistiky kritických liekov“.

Príliš vysoká závislosť od dovozu?

Ďalší český europoslanec Ondřej Dostál (nezaradený) vyhlásil, že nedostatok základných liekov je zlyhaním hospodárskej politiky Únie. „Predtým sme boli vo výrobe sebestační, dokonca sme mali aj štátne zdravotnícke zásobovanie. (…) Teraz sme závislí od dovozu účinných látok z Ázie, ktorého prerušenie by bolo fatálne. Preto pragmaticky vyzývam osoby zodpovedné za zahraničnú politiku, aby sa zdržali obchodných vojen so štátmi, na ktorých sme v liekoch závislí, čo je najmä Čína,“ povedal.

Podľa Dostála by EÚ mala považovať liečivá ako omnoho strategickejšiu komoditu než zbrane. „Nedostatok antibiotík sme mali v roku 2023 a vôbec to nebolo pekné. Namiesto biliónov na ReArm preto dajme radšej priestor rozvoju vlastnej farmaceutickej výroby,“ vyzval.

Poľský europoslanec Adam Jarubas z Európskej ľudovej strany zasa poukázal na to, že Európa v súčasnosti dováža 80 % svojich liekov alebo látok potrebných na ich výrobu.

„V niektorých prípadoch ich vôbec nevyrába a je 100 % závislá od dovozu. Čo ak budeme, podobne ako v prípade energie z Ruska, musieť zo dňa na deň čeliť prerušeniu dovozu týchto liekov? Preto potrebujeme ambiciózny zákon o kritických liekoch,“ skonštatoval.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK