Svet

Putin sa nezúčastní samitu BRICS v Brazílii kvôli zatykaču ICC

Ruský prezident Vladimir Putin sa nezúčastní nadchádzajúceho samitu BRICS v Brazílii osobne kvôli zatykaču Medzinárodného trestného súdu (ICC) vydanému na neho, uviedol vysoký predstaviteľ Kremľa. „Prezident sa zúčastní hlavných podujatí tohto samitu prostredníctvom videokonferencie.

„Je to kvôli určitým ťažkostiam v súvislosti s požiadavkami ICC,“ uviedol 25. júna Jurij Ušakov, hlavný poradca Putina pre zahraničnú politiku. „Brazílska vláda nebola schopná zaujať jasné stanovisko, ktoré by nášmu prezidentovi umožnilo zúčastniť sa tohto stretnutia.“ Ušakov poznamenal, že Rusko na samite, ktorý je naplánovaný na 6. – 7. júla v Riu de Janeiro, bude zastupovať ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Putin, silný zástanca bloku BRICS, ktorý tvoria Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika, presadzuje túto alianciu ako protiváhu inštitúciám vedeným Západom. Jeho neprítomnosť podčiarkuje právne a diplomatické výzvy, ktoré predstavuje zatykač ICC vydaný v marci 2023 na základe obvinení z vojnových zločinov súvisiacich s deportáciou detí z rusky okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruskej federácie.

Zatykač bol prvým prípadom, keď ICC zacielil na úradujúcu hlavu štátu, ktorý je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN. Hoci súd nemá žiadny výkonný orgán, jeho 124 členských štátov – vrátane Brazílie – je povinných zatknúť osoby, na ktoré bol vydaný zatykač, ak vstúpia do ich jurisdikcie. Niektoré signatárske štáty ICC odmietli zatykač vykonať.

Pred Putinovou medzinárodnou návštevou Mongolska v septembri 2024 ruskí predstavitelia vyjadrili presvedčenie, že miestne orgány nebudú konať na základe príkazu ICC, pričom sa odvolali na vopred dohodnuté diplomatické opatrenia.

Medzitým Dmitrij Medvedev, zástupca predsedu Bezpečnostnej rady Ruskej federácie a bývalý prezident, odmietol zatykač ICC ako „nezákonný“ a v príspevku na sociálnej sieti uviedol, že len „šialenec“ by sa pokúsil o jeho vykonanie.

V roku 2024 sa Putin mal zúčastniť samitu G20 v Brazílii po tom, ako brazílsky prezident Luiz Inacio Lula da Silva ubezpečil, že „nie je možné, aby [Putin] bol zatknutý“, ak sa samitu zúčastní. Ruský líder však tieto plány zrušil po tom, ako da Silva ustúpil od svojho sľubu a uviedol, že rozhodnutie o zatknutí bude na súdoch.

Ukrajinskí predstavitelia medzitým ocenili konanie ICC a kritizovali krajiny, ktoré zatykač nevykonajú. Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhii Tykhyi označil takéto odmietnutia za „ťažký úder pre Medzinárodný trestný súd a medzinárodný systém trestného súdnictva“.

Od založenia ICC pred viac ako dvadsiatimi rokmi podpísalo jeho zakladajúcu zmluvu približne 120 krajín, ale niekoľko krajín – vrátane Spojených štátov, Ruska, Číny, Indie a Izraela – štatút neratifikovalo a neuznáva jurisdikciu súdu.

ICC sa minulý rok dostala pod drobnohľad aj po vydaní zatykačov na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, vtedajšieho izraelského ministra obrany Yoava Gallanta a najvyšších predstaviteľov teroristickej skupiny Hamas.

Rozhodnutie zamerať sa na Netanjahua a Gallanta vyvolalo silnú kritiku zo strany amerických predstaviteľov a Snemovňa reprezentantov schválila návrh zákona, ktorým sa ICC za vydanie zatykačov sankcionuje.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK