Putin sa nezúčastní mierových rokovaní v Turecku, Zelenskyj tiež odstúpil
Kremeľ 15. mája potvrdil, že ruský prezident Vladimir Putin sa nezúčastní mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré sa majú konať tento týždeň v Turecku. To podnietilo ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby tiež odstúpil od svojej plánovanej osobnej účasti.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov 15. mája novinárom povedal, že hoci Putin nebude prítomný, Rusko vyslalo delegáciu, ktorá je už v Istanbule a je pripravená na rokovania. „Aká účasť bude ďalej potrebná, na akej úrovni… je teraz ešte priskoro hovoriť,“ odpovedal Peskov na otázku, či sa Putin k rokovaniam neskôr pripojí.
Zelenskyj, ktorý povedal, že sa rokovaní zúčastní, a vyzval aj Putina, aby prišiel, vyjadril poľutovanie, že za ruskú stranu nebude pri stole nikto, „kto skutočne rozhoduje“. Vo vyhlásení pre novinárov v tureckom hlavnom meste Ankara 15. mája Zelenskyj potvrdil, že sa rokovaní nezúčastní a že ukrajinský tím bude namiesto toho viesť minister obrany s mandátom rokovať o prímerí.
„Nemôžeme behať po svete a hľadať Putina,“ povedal Zelenskyj novinárom po stretnutí s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom v Ankare. „Cítim neúctu zo strany Ruska. Žiaden termín stretnutia, žiadny program, žiadna delegácia na vysokej úrovni – to je osobná neúcta. Voči Erdoganovi, voči Trumpovi.“
Americký prezident Donald Trump dodal: „Nemyslel som si, že Putin pôjde, ak tam nebudem ja,“ povedal Trump novinárom 15. mája na stretnutí s podnikateľmi v katarskej Dauhe, tretí deň svojej návštevy Blízkeho východu.“
Podľa Trumpa len osobné stretnutie s Putinom môže prelomiť patovú situáciu v zastavených rokovaniach. „Neverím, že sa niečo stane, či sa vám to páči alebo nie, kým sa [Putin] a ja nestretneme,“ povedal v lietadle Air Force One počas cesty z Dauhy do Abú Zabí, hlavného mesta Spojených arabských emirátov. „Ale musíme to vyriešiť, lebo umiera príliš veľa ľudí.“
Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan 15. mája uviedol, že Rusko aj Ukrajina musia na ceste k mieru „urobiť určité kompromisy“. V rámci neformálneho stretnutia ministrov zahraničných vecí NATO v tureckej Antalyi Fidan povedal, že Turecko podporuje „intenzívnu diplomaciu“, ktorú obe strany vedú s cieľom ukončiť vojnu. „Dúfame, že to prinesie výsledky,“ povedal.
Tím Kremľa vedie Vladimir Medinskij, poradca prezidenta, ktorý viedol aj ruskú delegáciu počas rokovaní v Istanbule v roku 2022, ktoré nakoniec zlyhali. Medinskij 15. mája novinárom povedal, že Moskva vníma súčasné stretnutia ako pokračovanie predchádzajúceho procesu a zdôraznil, že cieľom Ruska je zabezpečiť trvalý mier riešením základných faktorov, ktoré sú jadrom konfliktu.
„Delegácia je odhodlaná konať konštruktívne, hľadať možné riešenia a spoločnú reč,“ povedal Medinskij. „Úlohou priamych rokovaní s ukrajinskou stranou je skôr či neskôr dosiahnuť dlhodobý mier odstránením základných príčin konfliktu.“
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v aprílovom rozhovore uviedol, že to zahŕňa aj úlohu Západu pri zvrhnutí proruskej vlády na Ukrajine v roku 2014 a tlak Kyjeva na vstup do NATO, čo Rusko už dlho považuje za neprijateľné, pretože by to z Ukrajiny urobilo oporný bod konkurenčnej vojenskej aliancie na jeho prahu.
Lavrov tiež poukázal na zákony a politiky, ktoré podľa neho diskriminujú rusky hovoriacich obyvateľov a ničia ruskú kultúru na Ukrajine, a trvá na tom, že trvalý mier závisí od uznania práv obyvateľov regiónov kontrolovaných Ruskom, vrátane ich práva hlasovať za pripojenie k Rusku. Putin opakovane zdôrazňuje svoje požiadavky, aby Ukrajina odstúpila územia, vzdala sa snáh o členstvo v NATO a vyhlásila sa za neutrálny štát.
Ukrajina na oplátku odmietla tieto podmienky ako formu kapitulácie a tlačí na záväzné bezpečnostné záruky od hlavných svetových mocností, najmä Spojených štátov.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
