Domov

Prevencia ako strategická investícia môže zvrátiť kolaps zdravotníctva a posilniť ekonomiku

Prevencia sa z nástroja osvietených lekárov mení na ekonomickú stratégiu 21. storočia. V čase, keď zdravotnícke systémy čelia demografickému tlaku, nárastu chronických ochorení a finančnej nestabilite, odborníci, politici aj podnikatelia volajú po systémovej zmene. Silné argumenty zazneli aj na medzinárodnej konferencii Zdravotníckeho denníka „Ekonomika prevence zdravotních rizik“, ktorá sa uskutočnila v stredu 10. júna v Prahe. Odborníci sa zhodli, že včasná diagnostika, podpora pohybu a zdravý životný štýl môžu zlepšiť zdravotný stav populácie a zároveň zvýšiť výkonnosť ekonomiky.

V ére starnúcej populácie a rastúcich nákladov na liečbu sa ukazuje, že tradičný model zdravotnej starostlivosti, postavený prevažne na reakcii na ochorenia, už nie je udržateľný. Moderné systémy sa musia transformovať na proaktívne. Prevencia sa stáva kľúčom k stabilite zdravotníctva aj verejných financií. Každé ochorenie, ktorému sa dá predísť, znižuje tlak na nemocnice, poisťovne aj štátny rozpočet.

Údaje z Národného centra zdravotníckych informácií na Slovensku naznačujú pozitívny trend u detí, kde preventívne prehliadky absolvuje takmer 94 % novorodencov. U dospelých je to len 45 %. Ako upozornil predseda NR SR Richard Raši: „Pri prevencii platí, že každé investované euro môže ušetriť možno 5 až 10 eur pri následnej liečbe. Zákazy samy o sebe nefungujú, potrebujeme systém, motiváciu a politickú odvahu.“

Výzvou ostáva časový horizont. Účinky prevencie sa často prejavia až po rokoch, čo môže byť problém v rámci krátkych volebných cyklov. Napriek tomu ide o investíciu s jasnou návratnosťou. Náklady na liečbu jedného pokročilého ochorenia môžu dosahovať tisíce eur, zatiaľ čo preventívne opatrenia stoja iba zlomok tejto sumy.

Zdravotná kondícia obyvateľstva má priamy vplyv na ekonomiku. Choroby, stres či vyhorenie sú jednou z hlavných príčin práceneschopnosti. Krajiny ako Japonsko či Južná Kórea ukazujú, že vysoká zdravotná gramotnosť a investície do prevencie prinášajú výsledky. Joan Madia z Centra pre zdravotnícku ekonomiku na University of Oxford pripomenul: „Ľudia žijú dlhšie, ale v posledných 15 rokoch života už často nežijú zdravo. Tento rozdiel medzi dĺžkou života a dĺžkou života v zdraví je jedným z najdrahších problémov zdravotníctva.“

Zdravie sa v ekonomike 21. storočia stáva formou kapitálu. Mnohé firmy už dnes ponúkajú zdravotné benefity, podporujú šport či psychologickú pomoc. Ide nielen o prejav zodpovednosti, ale o investíciu do produktivity a lojalitu zamestnancov.

Kľúčovú úlohu v prevencii by mali zohrávať aj zamestnávatelia. „Nestačí, aby len štát mal odvahu zvyšovať výdavky na prevenciu. Firmy a poisťovne musia aktívne realizovať vlastné programy, ktoré motivujú ľudí k zdravému životnému štýlu,“ uviedol Zdeněk Kabátek, riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne v Česku. Diskutuje sa aj o daňových zvýhodneniach pre firmy, ktoré investujú do zdravého pracovného prostredia, športových programov či edukačných kampaní.

Základným pilierom verejného zdravia je aj podpora pohybu. Pravidelná fyzická aktivita dokáže znížiť riziko civilizačných chorôb ako obezita, diabetes 2. typu či srdcovo-cievne ochorenia. WHO uvádza, že každé euro investované do podpory športu môže priniesť až trojnásobnú návratnosť vo forme úspor na zdravotných nákladoch a vyššej produktivity. Napriek tomu je podpora športu často vnímaná ako sekundárna a redukovaná na dotácie pre profesionálne kluby.

„Keď dávame peniaze na šport, ľudia si to často spájajú s aférami. Ale drvivá väčšina týchto zdrojov ide na mládežnícky šport a športoviská. Ak by sme tieto investície nazývali správne ako investície do zdravia, zmenila by sa aj verejná mienka,“ podotkol Karel Havlíček, podpredseda Poslaneckej snemovne ČR.

Podobne sa vyjadril aj bývalý futbalový reprezentant Jan Koller, ktorý podporuje osvetu v školách. „Snažím sa deťom ukazovať, že šport nie je len o výkone, ale o radosti, sebadisciplíne a zdraví. Keď dokážem motivovať aspoň jedno dieťa, má to zmysel,“ konštatoval Koller.

Prevencia však nie je len o systéme, ale aj o osobnom rozhodnutí. Významnú úlohu v tomto procese zohrávajú verejné vzory a príbehy bežných ľudí. Psychológovia hovoria o „role model effecte“ – jedinec sa ľahšie stotožní s niekým, koho pozná alebo obdivuje, než s anonymnou štatistikou. Práve preto je dôležité, aby sa do prevencie zapájali aj ambasádori zdravia, športové legendy, lekári či pacienti, ktorí otvorene hovoria o svojej ceste.

Andrzej Mariusz, prezident Poľskej spoločnosti pre verejné zdravie, zdôraznil, že prevencia nie je len o nefajčení či športe. „Je o vedomí, že zmena je možná. A to ľudia pochopia najskôr, keď ju uvidia u niekoho iného. Nie v tabuľke, ale v živote,“ dodal.

Ak sa štátu, firmám, školám aj médiám podarí podporovať príbehy pozitívnej zmeny, môže to motivovať ďalšie tisíce ľudí. Zdravší životný štýl sa potom môže stať novou normou a práve to je jeden z kľúčov k udržateľnému a silnému zdravotníctvu aj ekonomike.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK