Svet

Prečo sa Perzský záliv a Červené more stali zónou konfliktu (Analýza)

Americký prezident Trump chce opäť rokovať s Iránom, do centra pozornosti sa však dostáva iné dejisko. Húsíjskí rebeli v Jemene, spojenci Iránu, útočia na tankery v Červenom mori, aby konflikt eskalovali.

Americký prezident Donald Trump v pondelok 27. júla vyhlásil, že jeho administratíva vedie s Iránom „dobré rozhovory“ a existuje šanca na dohodu. Ak by však aj tieto rokovania opäť zlyhali, americké nálety by sa obnovili, varoval Trump.

V sobotu pritom náhle pozastavil letecké útoky na Irán, ktoré trvali už dva týždne.

Napriek tomuto oznámeniu Saudská Arábia v rovnaký deň hlásila dronové útoky, ktoré však zrejme nepochádzali priamo z Iránu, ale od milícií, ktoré sú s ním spojené.

Jemenská milícia Húsíov podľa vlastných vyjadrení uskutočnila dronové útoky na saudskoarabskú ropnú infraštruktúru. „Citlivé uzly“ pre prepravu ropy z východu Saudskej Arábie do mesta Janbu na západe pri Červenom mori napadli „viaceré drony“, uviedol v pondelok hovorca Húsíov. Útoky sú podľa neho reakciou na narušenie jemenského vzdušného priestoru saudskoarabskými dronmi.

Saudskoarabské ministerstvo obrany v ten istý deň oznámilo, že zneškodnilo niekoľko dronov, ktoré mierili na ropné zariadenia na východe krajiny a hlavné mesto Rijád. Podľa neho išlo o „teroristické“ útoky, ktoré „teroristické milície podporované Iránom“ odpálili z „irackého štátneho územia“. Rijád sa bezprostredne k vyhláseniu Húsíov nevyjadril.

Zástupné sily pri Červenom mori

Jednou z najdôležitejších iránskych „zástupných“ skupín je húsíjske hnutie v Jemene. To v júli varovalo viacero lodných spoločností pred vplávaním do saudskoarabských prístavov v Červenom mori. Lode, ktoré tam nakladajú alebo vykladajú náklad, by sa podľa Iránom podporovanej šiitskej povstaleckej skupiny mohli stať terčom útoku, informovalo medzinárodné námorné médium „Hansa“.

V nedeľu sa lodná doprava cez prieliv Báb al-Mandab na okraji Červeného mora drasticky znížila po tom, čo Húsíovia zaútočili na saudskoarabské ropné zariadenia na pobreží Červeného mora. Informovali o tom viaceré medzinárodné médiá.

Prieplavom v ten deň prešlo údajne len jedenásť nákladných lodí. Išlo o najnižší počet za posledné mesiace, informoval turecký denník Daily Sabah s odvolaním sa na informácie medzinárodnej dátovej spoločnosti Kpler.

Obchodná loď prechádza 27. júla 2026 medzinárodnou námornou trasou pri jemenskom ostrove Hanish v Červenom mori. Foto: Khaled Ziad/AFP prostredníctvom Getty Images

Alternatíva k Hormuzskému prielivu je v ohrození

Hrozby Húsíov voči lodiam smerujúcim do Saudskej Arábie sa 22. júla premenili „na potvrdený incident“.

Húsíovia sa k útokom priznali prostredníctvom svojej tlačovej agentúry Saba. Vo vyhlásení uviedli, že ich vojenské jednotky — ktoré sami nazývajú „jemenské ozbrojené sily“ — vykonali „cielenú vojenskú operáciu proti dvom saudskoarabským ropným tankerom“, ktoré porušili námornú blokádu vyhlásenú samotnými Húsíami minulý týždeň.

Údajne išlo o tankery Encelia a Layla. Útoky boli podľa Húsíov „vykonané pomocou niekoľkých balistických rakiet a striel s plochou dráhou letu, ako aj pomocou dronov“.

Saudskoarabský dopravný úrad oznámil, že loď Encelia bola napadnutá počas plavby v Červenom mori. Na prove vypukol požiar. Škody na tankeri Layla zatiaľ neboli potvrdené.

Táto eskalácia je významná aj preto, vysvetľuje spoločnosť Kpler, že „mesto Janbu sa stalo čoraz dôležitejším prekladiskom saudskoarabskej ropy, zatiaľ čo obchod cez Hormuzský prieliv zostáva naďalej obmedzený“.

Pretrvávajúca hrozba pre lode smerujúce do Saudskej Arábie alebo z nej „by oslabila spoľahlivosť tejto alternatívnej trasy“, uvádzajú dátoví analytici. Viaceré ďalšie tankery sa už obrátili späť, iné čakajú mimo prielivu Báb al-Mandab.

Arsenio Longo, zakladateľ námornej informačnej platformy HUAX, označil postup Húsíov pre portál SeatradeMaritime News za „selektívne narúšanie“. 

„Húsíovia nemusia prieliv Báb al-Mandab úplne uzavrieť. Potrebujú len presvedčiť majiteľov lodí a poisťovne, že dokážu na určité lode zaútočiť,“ vysvetlil.

Chcú Húsíovia konflikt vyhrotiť?

Narušením saudskoarabského exportu chcú Húsíovia podľa denníka Daily Sabah „rozšíriť“ konflikt medzi USA a Iránom, ktorý už ovplyvnil dodávky ropy cez Hormuzský prieliv.

Saudskoarabský denník Asharq Al-Awsat medzitým hlási letecké útoky pravidelných jemenských ozbrojených síl na pozície Húsíov.

Hneď po útokoch na saudské ropné tankery Trump pohrozil, že za to bude zodpovedný Irán, spojenec Húsíov. Na svojej sociálnej sieti Truth Social sa Trump 23. júla priamo obrátil na Húsíov: „Pred rokom Spojené štáty americké razantne zaútočili na Húsíov pre ich narušovanie obchodu a hospodárskej dopravy ostreľovaním lodí.“

Odvtedy sa podľa neho Húsíovia správali „veľmi zodpovedne“, a to aj počas konfliktu s Iránom. Avšak „bohužiaľ, teraz s tým opäť začínajú“ a ostreľovali dve saudskoarabské lode.

Trump varoval: „Ak to urobia znova, USA za to budú brať na zodpovednosť Irán, keďže Húsíovia sú zástupcami a/alebo bábkami Iránu.“

Zo strany USA podľa neho príde k „masívnej vojenskej odplate proti Iránu a samozrejme aj proti samotným Húsíom“. Z nich je Trump vo svojom príspevku „veľmi sklamaný“, pretože „doteraz sa správali veľmi profesionálne a rozumne“.

Ozbrojení jemenskí stúpenci húsíjskej milície podporovanej Iránom mávajú zbraňami počas demonštrácie proti obmedzeniam, ktoré podľa skupiny zaviedla koalícia pod vedením Saudskej Arábie v Jemene na územiach kontrolovaných Húsíami, 17. júla 2026 v Saná. Foto: Mohammed Huwais/AFP prostredníctvom Getty Images

Kto sú Húsíovia?

Až do útoku palestínskej teroristickej skupiny Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023 boli Húsíovia a ich stúpenci považovaní iba za šiitskych zástupcov veľmocensky orientovaného Iránu na Arabskom polostrove.

V roku 2014 húsíjsky klan zvrhol medzinárodne uznanú vládu v hlavnom meste Jemenu a vyvolal hladomor.

V roku 2015 zasiahla vojenská aliancia pod vedením Saudskej Arábie. Tú tvorili okrem Saudov aj štáty Perzského zálivu ako Kuvajt, Katar a Bahrajn, ako aj Spojené arabské emiráty a ďalšie islamské krajiny z regiónu. USA, Veľká Británia a Francúzsko ich logisticky podporovali.

Od prímeria sprostredkovaného OSN v roku 2022 sa boje medzi Saudskou Arábiou a milíciou do veľkej miery zastavili.

Najnovšie útoky však hrozia ukončením tohto de facto prímeria. Bojovníci Húsíov a vládne jednotky zvádzali každodenné boje vo viacerých častiach krajiny.

Únosy lodí, prerezávanie podmorských káblov

Húsíovia kontrolujú lodnú dopravu v Červenom mori už od polovice novembra 2023 prostredníctvom dronových a raketových útokov na obchodné lode, ako aj únosom nákladnej lode v prielive Báb al-Mandab.

Tým je okrem Hormuzského prielivu už dlhší čas ohrozená aj druhá dôležitá vodná cesta pre svetový obchod.

Jemenská milícia 19. novembra 2023 v Červenom mori obsadila nákladnú loď na prepravu áut Galaxy Leader a zajala 25 členov jej medzinárodnej posádky. Milícia námorníkov prepustila na slobodu až v januári 2025.

Ako sa zistilo v septembri 2025, v Červenom mori v blízkosti saudskoarabského prístavu Džidda bolo prerušených viacero podmorských komunikačných káblov. To viedlo k „výrazným výpadkom internetu v častiach Ázie a na Blízkom východe“, informovala platforma zameraná na vojenské správy Defence-Network.com.

Jemenská vláda obvinila z tohto sabotážneho činu práve Húsíov. Tí však podľa daného média akúkoľvek vinu odmietli. Incident je napriek tomu ďalším príkladom toho, aký zraniteľný je tento prieliv voči narušeniu svetového obchodu a komunikácie.

Členovia posádky nákladnej lode Galaxy Leader, ktorú uniesli bojovníci Húsíov a ktorá kotví pri pobreží jemenského mesta Hudajda, sa 12. mája 2024 zhromaždili na palube, aby prijali delegáciu Medzinárodného výboru Červeného kríža (nie je na fotografii). Foto: AFP prostredníctvom Getty Images

O hladomore v Jemene ani zmienka

Cez Červené more, ktoré je prepojené so Suezským prieplavom, sa uskutočňuje 10 až 15 percent celosvetového obchodu. Prieliv Báb al-Mandab spája Červené more s Adenským zálivom a tvorí kľúčovú trasu pre prepravu saudskoarabskej ropy.

Od únosu lode Galaxy Leader sa kontajnerové lode tejto trase opakovane vyhýbali a sčasti radšej volili dlhšiu plavbu okolo Afriky.

Húsíjskej milícii sa navyše podarilo prostredníctvom svojich mnohých sporadických vojenských akcií úspešne odvrátiť pozornosť od najhoršej humanitárnej krízy v Jemene, ktorú už desať rokov spoluvytvára.

Húsíovia kontrolujú väčšinu územia severného Jemenu, vrátane hlavného mesta Saná. Skutočná, medzinárodne uznaná vláda sídli asi 300 kilometrov južnejšie v meste Aden a považuje sa za politicky aj vojensky slabú.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK