Domov

Poslanci si neplnia svoju ústavnú povinnosť: Ústavný súd SR potrebuje doplniť

Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR) už viac ako dva roky funguje v nekompletnom zložení a kvôli chýbajúcemu sudcovi môže byť zablokované jeho rozhodovanie v kľúčových veciach. Predseda ÚS SR Ivan Fiačan upozorňuje, že Národná rada stále nesplnila svoju ústavnú povinnosť zvoliť kandidátov, čo môže spôsobovať patové situácie v pléne ÚS SR a spomaľovať rozhodovanie v senátoch. Podľa samotného súdu by doplnenie jedného sudcu výrazne zvýšilo jeho efektivitu a umožnilo odblokovať rozhodovanie vo veciach s celospoločenským dopadom. Kto sa môže uchádzať o post ústavného sudcu a o čom ÚS SR rozhoduje v pléne a v senátoch? Dočítate sa to v nasledujúcom článku.

Jedno miesto ústavného sudcu je už dva roky voľné

Strážca ústavnosti našej krajiny, Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR), pracuje už viac ako dva roky v nekompletnom zložení. 

Predseda ÚS SR Ivan Fiačan na to koncom novembra upozornil vo svojom vystúpení v pléne Národnej rady (NR) SR. ÚS SR má aktuálne 12 z 13 sudcov, keďže od 1. októbra 2023 jedno miesto uvoľnila bývalá sudkyňa Jana Laššáková.

„Národná rada nie je už viac ako dva roky schopná splniť si svoju ústavnú povinnosť zvoliť potrebný počet kandidátov na jedno uvoľnené miesto sudcu ústavného súdu a následne týchto kandidátov navrhnúť pánovi prezidentovi, aby ten mohol chýbajúceho sudcu vymenovať,“ upozornil Fiačan. 

Poukázal tiež na fakt, že neúplnosť pléna výrazne vplýva na rozhodovaciu činnosť súdu. ÚS SR podľa Fiačana už v dvoch veciach s vážnym celospoločenským dosahom v konaní o súlade právnych predpisov nie je schopný prijať meritórne rozhodnutie. Žiadny návrh na rozhodnutie totiž nezískal podporu potrebnej väčšiny siedmich hlasov sudcov.

„Znamená to, že už dlhšiu dobu nie je odstránená právna neistota v tom, či tieto právne predpisy sú alebo nie sú v súlade s ústavou alebo medzinárodnými predpismi,“ vysvetlil.

V závere svojho vystúpenia v parlamente šéf ÚS zdôraznil, že aktuálny stav je neudržateľný, a vyzval príslušné politické subjekty aj NR SR, aby naplnili svoju ústavnú povinnosť.

Nový sudca by výrazne zvýšil efektívnosť

Hovorkyňa ÚS Martina Ferencová ešte v lete tohto roku uviedla, že doplnenie chýbajúceho sudcu by  výrazne ovplyvnilo činnosť súdu pozitívnym smerom.

„Chýbajúci sudca by efektívnosť Ústavného súdu výrazne zvýšil o približne 140 vybavených vecí v priebehu polroka. To je približne 140 rozhodnutí vo veciach, ktoré často riešia elementárne existenčné problémy uvedených navrhovateľov,“ naznačila pre STVR.

Funkčné obdobie ústavného sudcu trvá 12 rokov, pričom sudkyni Jane Baricovej sa skončí v júli 2026. Ak parlament nebude riadne voliť kandidátov, situácia môže byť podľa Ferencovej problematická.

„V roku 2026 by malo opäť dôjsť k zmene v zložení pléna. Ak si parlament nebude plniť svoje povinnosti pri voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu, oslabí prístup verejnosti k jej ústavným právam,“ uviedla hovorkyňa ÚS.

Kto sa môže stať ústavným sudcom?

Ústavný súd tvorí 13 sudcov menovaných prezidentom, ktorý si vyberá z dvojnásobného počtu kandidátov zvolených parlamentom. Uchádzači musia byť slovenskí občania s právnickým vzdelaním, minimálne 15-ročnou praxou, bez úmyselného trestného odsúdenia a s preukázanou morálnou bezúhonnosťou. Veková hranica pre uchádzača je minimálne 40 rokov.

„Občanov spĺňajúcich tieto podmienky môžu na funkciu ústavného sudcu ústavnoprávnemu výboru národnej rady navrhovať poslanci, vláda, ktorýkoľvek z predsedov najvyšších justičných autorít (ústavného súdu, najvyššieho súdu, najvyššieho správneho súdu, súdnej rady), päť členov súdnej rady, generálny prokurátor, verejný ochranca práv, profesijné organizácie právnikov a vedecké inštitúcie pôsobiace v oblasti práva, kde patria aj právnické fakulty. Uchádzači sa teda nemôžu navrhnúť sami,“ píše sa na webstránke Ústavného súdu SR.

Po zverejnení životopisu a ďalších dokumentov na webe národnej rady najmenej na 45 dní, nasleduje verejné vypočúvanie pred ústavnoprávnym výborom. Kandidáti predstavujú svoju motiváciu aj profesijné skúsenosti a odpovedajú na otázky poslancov a zástupcu prezidenta. Parlament následne volí dvojnásobný počet kandidátov, než je potrebných sudcov, pričom v prvých kolách je na zvolenie potrebných aspoň 90 hlasov. Ak sa potrebný počet nezvolí, vypíšu sa nové voľby, kde v ďalších kolách stačí na zvolenie 76 hlasov.

„Sudcom zanikne funkcia okrem zjavných dôvodov, ako sú skončenie funkčného obdobia, vzdanie sa funkcie alebo smrť, aj v prípade dovŕšenia 72 rokov veku a vtedy, ak prezident republiky sudcu odvolá. Ústava presne vymenúva dôvody, keď tak prezident musí urobiť,“ uvádza webstránka ÚS SR.

Parlament má teda aktuálne zvoliť dvoch kandidátov, z ktorých prezident následne vyberie jedného a vymenuje ho za sudcu ÚS.

Absencia sudcu negatívne ovplyvňuje plénum aj senáty

ÚS SR rozhoduje v dvoch základných formáciách: v pléne ÚS pozostávajúcom zo všetkých 13 sudcov a v senátoch, ktoré sú trojčlenné (t. j. pozostávajú z troch sudcov – predsedu senátu a dvoch ďalších členov). 

Plénum ÚS SR je najvyšší rozhodovací orgán ÚS SR. Rozhoduje o najzásadnejších otázkach ústavnosti a fungovania štátu. Posudzuje súlad zákonov a ďalších právnych predpisov s ústavou, preveruje medzinárodné zmluvy, predmet referenda a rieši kompetenčné spory medzi orgánmi štátu. 

Vydáva záväzné výklady ústavy, rozhoduje vo volebných veciach či o sťažnostiach týkajúcich sa výsledkov referenda alebo o obžalobe prezidenta. Zaoberá sa aj rozpustením politických strán, rozhoduje o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného alebo núdzového stavu, posudzuje zrušenie amnestií a milostí a rozhoduje o neplatnosti právnych predpisov.

Ústavný právnik z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Vincent Bujňák vysvetlil, prečo aktuálna situácia s jedným chýbajúcim sudcom môže na ÚS SR vytvárať patovú situáciu. Ako uviedol, na platné uznesenie pléna je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov celého zloženia ústavných sudcov.

„Pokiaľ sa preto k jednému právnemu názoru prikloní šesť sudcov a k opačnému ďalších šesť sudcov, Ústavný súd sa nevie ďalej pohnúť bez zmeny právneho názoru aspoň jedného sudcu,“ objasnil pre SME.

Keďže rokovania pléna sú neverejné, či takáto patová situácia nastala, vedia len samotní sudcovia. Bujňák zároveň pripomenul, že sudca ÚS zostáva vo funkcii aj po uplynutí 12-ročného mandátu, až  do zloženia sľubu novým sudcom. Mandát Jane Baricovej sa končí v júli 2026, no ak parlament dovtedy nezvolí nového sudcu, počet sudcov ostane naďalej dvanásť .

„Ak by do júla 2026 nedošlo k vymenovaniu žiadneho nového sudcu, na Ústavnom súde by bolo naďalej dvanásť sudcov, pokiaľ by nenastal rovnaký prípad, ako keď sa sudkyňa v septembri 2023 funkcie vzdala,“ doplnil ústavný právnik.

Senáty ÚS SR riešia väčšinu bežných vecí, ako sú sťažnosti na porušenie základných práv. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov (teda aspoň dvoma hlasmi z troch). 

Absencia jedného ústavného sudcu má negatívny vplyv aj na senáty, hoci nie až do takej miery ako na samotné plénum. S 12 sudcami sa dajú zostaviť všetky štyri senáty, chýbajúci sudca však zvyšuje celkovú záťaž na jednotlivých sudcov, pretože musia spracovávať viac prípadov na hlavu. To vedie k dlhším prieťahom v konaniach, čo senátom komplikuje prácu.

„Jeden chýbajúci sudca, to je mínus 300 vecí ročne,“ skonštatoval pre TA3 podpredseda ÚS SR Ľuboš Szigeti.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK