Sobota 27. apríla, 2024
Diplomat, bývalý minister zahraničných vecí a neúspešný kandidát na prezidenta SR Ivan Korčok. (FOTO TASR - Martin Baumann)

Politológovia a zahraničné agentúry hodnotia prvé kolo prezidentských volieb

Žiadny z prieskumov nepredpokladal, že v prvom kole prezidentských volieb vyhrá Ivan Korčok. Nečakala sa však ani výrazná výhra Petra Pellegriniho (Hlas-SD). Zhodnotil to politológ Samuel Abrahám.

Víťazstvo Korčoka považuje za znak vyspelej spoločnosti. „Mnohí ľudia si mysleli, že to má Pellegrini v hrsti. Ale ukázalo sa, že spoločnosť je veľmi vyspelá. Voliči pokojne mohli voliť Jána Kubiša, ktorý reprezentuje takmer identicky to, čo Korčok. A napriek tomu si uvedomili, že by to bolo zbytočné prepadnutie hlasu, a hlasovali vo veľkej miere pre Korčoka,“ priblížil Abrahám.

Pred druhým kolom očakáva „paralelnú“ kampaň. Poznamenal, že Pellegrini sa bude vyhýbať diskusii, a ak sa na nejakej zúčastní, tak až tesne pred voľbami. Pripomenul, že Korčok zase plánuje stretnutia po Slovensku. Predpokladá, že bude čeliť hoaxom a negatívnej prezentácii zo strany alternatívnych a bulvárnych médií.

„Na papieri by to mal Pellegrini vyhrať,“ predpokladá Abrahám. Ako poznamenal, väčšina kandidátov z prvého kola bola národne orientovaná a kritická voči Európskej únii. Poznamenal však, že Korčok má psychologickú výhodu tým, že získal o 100 000 hlasov viac. „Je možné, že zmobilizuje ešte viacej voličov, hoci účasť bola dosť vysoká a je možné, že niektorí voliči Štefana Harabina neprídu, pretože on nikde nepodporil Pellegriniho, aj keď hovorí, že vyhrať by mal národnostne orientovaný kandidát,“ konštatoval Abrahám.

J. Marušiak nepovažuje 1. kolo za veľké prekvapenie,v 2. kole čaká ostrý boj

Prvé kolo prezidentských volieb neprinieslo veľké prekvapenie, opozícii sa podarilo mobilizovať voličov v mestách. Skonštatoval to politológ Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Marušiak. Od kampane pred druhým kolom očakáva ostrý súboj kandidátov, výsledok môže byť podľa neho tesný.

„Dvojica kandidátov, ktorí sa do druhého kola dostali, nie je žiadnym prekvapením, pretože to dlhodobo napovedali preferencie. V podstate všetci ostatní kandidáti boli bez šance sa dostať do druhého kola,“ uviedol politológ s tým, že do úvahy pripadal vo veľmi odvážnych predstavách ešte Štefan Harabin. Myslí si, že Korčokovi a opozícii sa podarilo efektívne mobilizovať najmä mestských voličov. Súvis vidí aj s protestami proti vláde či novele Trestného zákona, hoci organizátori to explicitne nespájali s podporou Korčoka.

Čo sa týka druhého kola, Marušiak očakáva ostrý a tvrdý boj. „Výsledok môže byť veľmi, veľmi tesný, a preto si netrúfam predpovedať, kto bude víťaz,“ povedal. V prospech Korčoka hovorí podľa neho náskok nad protivníkom, no Pellegrini ešte môže získať voličov neúspešných kandidátov. „Tam je absolútne jasné, že tí, ktorí volili Štefana Harabina, určite v druhom kole Ivana Korčoka voliť nebudú. Čiže to je významný zdroj hlasov a to isté sa dá povedať o voličoch Kristiána Forróa,“ poznamenal. Pri voličoch Jána Kubiša a Igora Matoviča je to podľa neho otázne.

Pellegrinimu by podľa Marušiaka mohlo v kampani pred druhým kolom uškodiť väčšie angažovanie sa premiéra a lídra Smeru-SD Roberta Fica. Poznamenal, že síce sa spojenie Hlasu-SD a Smeru-SD v koalícii zatiaľ na preferenciách Hlasu-SD neprejavilo, pri Pellegrinim sa aj vďaka opozícii konštruuje obraz nesamostatného politika a vazala práve Fica.

Pomerne vysokú účasť v prvom kole mohla podľa Marušiaka spôsobiť aj silná polarizácia spoločnosti. „Ak teda nerátame Štefana Harabina, tak v podstate všetci ostatní kandidáti dopadli vyslovene zanedbateľne, ich podpora bola minimálna,“ uviedol. Dodal, že už pred prvým kolom sa spoločnosť rozštiepila najmä do dvoch táborov Korčoka a Pellegriniho. Aj tu podľa neho mohla zohrať úlohu mobilizácia na protestoch a spoločenská situácia. Dodal, že hoci Korčok sám osebe nevzbudzuje silné emócie, bola tu silná motivácia opozičných voličov. „Ak bude chcieť druhá strana vyvolať takéto emócie, tak naozaj musí ísť do kampane veľmi tvrdým ‚harabinovským‘ štýlom,“ poznamenal Marušiak.

Rovnako vysoká účasť sa podľa neho dá očakávať aj v druhom kole, pokiaľ voliči Korčoka neupadnú do letargie či pocitu, že víťazstvo majú vo vrecku.

Do druhého kola prezidentských volieb postúpili Ivan Korčok, ktorý získal 42,51% hlasov, a Peter Pellegrini so ziskom 37,02% hlasov. Volebná účasť dosiahla 51,91%.

A. Világi: Výsledky prvého kola neprinášajú pri kandidátoch prekvapenie

Pokiaľ ide o kandidátov, ktorí postupujú do druhého kola prezidentských volieb, neprinášajú výsledky prvého kola v podstate žiadne prekvapenie. Trochu prekvapivá by mohla byť výhra Ivana Korčoka o päť percentuálnych bodov, očakával sa tesnejší výsledok. Charakteristická je tiež pomerne vysoká volebná účasť pre prvé kolo prezidentských volieb. Skonštatovala to politologička z Univerzity Komenského v Bratislave Aneta Világi.

„Pokiaľ ide o jednotlivé okresy a podporu, ktorú získali jednotliví kandidáti, vidíme, že tam, kde vyhrával Korčok, bola účasť nadpriemerná alebo vyššia. Môže to vysvetľovať aj to, prečo sa mu podarilo, v konečnom výsledku, zvíťaziť s vyšším náskokom, než bolo pôvodne očakávané,“ skonštatovala Világi.

Pokiaľ ide o volebnú účasť, vyššia oproti tejto súčasnej bola len v roku 1999, keď podľa politologičky zafungoval mobilizačný faktor. Aj to, že išlo o úplne prvé priame voľby prezidenta a pre občanov to bolo niečo nové a zaujímavé. Podobnosť medzi súčasnosťou a rokom 1999 vidí politologička vo volebnej súťaži polarizačných táborov v rámci slovenskej politiky. Vtedy to bola „súťaž“ medzi Rudolfom Schusterom a Vladimírom Mečiarom, v súčasnosti medzi Ivanom Korčokom a Petrom Pellegrinim. Charakteristické je opäť vymedzovanie sa voči politike a praktikám vládnej koalície, zápas o demokraciu i zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska.

„Tento polarizačný súboj sme mali aj v týchto voľbách a toto mohlo byť to, čo vlastne ľudí mobilizovalo k účasti na prvých voľbách,“ poznamenala Világi.

Pred druhým kolom vidí politologička možnosti mobilizácie voličov, ktorí v prvom kole nevolili alebo volili iného kandidáta. Najzaujímavejšie je podľa nej množstvo voličov, ktorých oslovil Štefan Harabin. Do menšej miery, v zmysle početnosti, nie však významnosti, sú to aj voliči maďarskej menšiny a o nič menej zaujímavou častou spoločnosti sú aj tí, ktorí v prvom kole neboli vôbec voliť, na čo majú rôzne dôvody.

Pre Pellegriniho vidí politologička určité zvýhodnenie či väčšiu šancu na oslovenie Harabinových voličov. Korčok by sa mal podľa nej zamerať najmä na tých, ktorí neboli voliť v prvom kole a nie sú celkom presvedčení, či pôjdu voliť v druhom kole alebo nevedia, komu by odovzdali svoj hlas. Oslovovanie nespokojných voličov vládnej koalície by mohol byť problém z hľadiska krátkosti času do druhého kola volieb.

V prípade voličov maďarskej menšiny je to zložitejšie. Voličská podpora sa v prípade sympatizantov Krisztiána Forróa člení podľa nej na tretiny, pričom jedna by podporila Pellegriniho a jedna Korčoka. Tým sa „podpora ako keby nuluje a vyváži navzájom“. Zamerať sa treba na tú časť podporovateľov, sympatizantov, ktorí nie sú rozhodnutí, koho by mali voliť. Avšak tu nie je veľmi jednoduché povedať, na koho stranu by sa priklonili. Do pozornosti dáva politickú reprezentáciu maďarskej menšiny na Slovensku, keďže už pred parlamentnými voľbami bolo vidieť určité pnutia medzi týmito politickými stranami.

D. Malová: Voliči Korčoka pochopili, že moc by nemala mať iba koalícia

Mnoho voličov Ivana Korčoka pochopilo, že moc by nemala byť koncentrovaná výlučne v rukách predstaviteľov jednej vládnej koalície. Skonštatovala to politologička z Univerzity Komenského Darina Malová s tým, že výhra Korčoka v prvom kole prezidentských volieb je podľa nej prekvapením. Evidentné je, že medzi sebou bojovali dvaja kandidáti.

„Slovensko sa rozdelilo a viac-menej aj voliči to pochopili a zvolili si spomedzi dvoch hlavných kandidátov, ktorí medzi sebou súťažili,“ podotkla. Mnoho občanov sa tak rozhodovalo medzi Petrom Pellegrinim a Korčokom. Výnimkou je Štefan Harabin, ktorému sa podľa jej slov podarilo získať podporu od všetkých národne proslovensky, možno až niekedy prorusky orientovaných voličov, ktorí sa stotožňujú s dezinformáciami. Poznamenala, že je dôležité a nepredvídateľné, ako sa jeho voliči zachovajú v druhom kole prezidentských volieb.

Je však podľa nej mnoho občanov, ktorí rozmýšľajú inak ako voliči vládnej koalície, a chcú byť reprezentovaní aj na najvyšších priečkach štátnej moci. „Ide o to, akým spôsobom bude na najvyšších miestach zastúpená opozícia. Voliči, ktorí rozmýšľajú inak ako voliči Roberta Fica, Andreja Danka a aj Petra Pellegriniho,“ dodala Malová.

Médiá: Kampaň v SR zatienila vojna na Ukrajine i politické nezhody

Volebná kampaň pred prezidentskými voľbami v SR bola zatienená vojnou na Ukrajine a nezhodami v domácej politike medzi vládou a liberálnou opozíciou, uviedla v nedeľu agentúra DPA. Agentúra Reuters víťazstvo Ivana Korčoka v sobotňajšom (23. 3.) prvom kole označila za prekvapivé.

Bývalý slovenský minister zahraničných vecí Korčok sa v rozhodujúcom kole postaví voči predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. Ten je dôležitým spojencom premiéra Roberta Fica, komentuje Reuters. Agentúra dodáva, že tieto prezidentské voľby sú príležitosťou pre Fica posilniť svoju moc. Opozičné sily zase chcú protiváhu k jeho vláde.

Slovenských voličov podľa Reuters polarizovala vojna na Ukrajine, vysoká inflácia a chaotické vládnutie koalície v rokoch 2020 – 2023. Fico v niektorých oblastiach rázne zmenil smerovanie slovenskej zahraničnej politiky, ukončil podporu pre Ukrajinu a otvoril dialóg s Moskvou, hoci Európska únia ruský režim izoluje, píše agentúra.

Pellegrini podľa tejto agentúry vyhlasuje, že Slovensko zostane ukotvené v EÚ a NATO. Podobne ako Fico tvrdí, že konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie, a podporuje mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou. Korčok a ďalší kritici však tento postoj označujú podľa Reuters za kapituláciu v období, keď sú časti Ukrajiny okupované. Korčok a opozícia chcú rozhodnú vojenskú podporu pre Ukrajinu; Pellegrini vyzýva na opatrnosť, konštatuje DPA.

Reuters takisto píše, že Rusku naklonený bývalý predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin získal 11,75% hlasov po tom, ako ho podporila nacionalistická Slovenská národná strana. Jeho voliči by podľa Reuters mohli v druhom kole pomôcť Pellegrinimu. DPA pripomína, že Pellegriniho strana Hlas-SD je súčasťou vládnej koalície so stranou Smer-SD premiéra Roberta Fica a SNS.

Prečítajte si aj