Pondelok 8. júna, 2026
Arménsky premiér Nikol Pašinjan (v strede) (Nikol Pashinyan / Նիկոլ Փաշինյան/FB)

Pašinjan zvíťazil v arménskych voľbách

Strana Občianska zmluva arménskeho premiéra Nikola Pašinjana zvíťazila v parlamentných voľbách so ziskom 49,8 percenta hlasov. Aliancia Silné Arménsko rusko-arménskeho miliardára Samvela Karapeťjana skončila druhá s podporou 23,3 percenta. Vyplýva to z konečných predbežných výsledkov zverejnených ústrednou volebnou komisiou po sčítaní hlasov zo všetkých volebných okrskov. Volebná účasť dosiahla 59 %.

Pašinjan označil výsledok za „historické víťazstvo, ktoré zabezpečí večnosť a rozvoj Arménska“. Zároveň prisľúbil pokračovanie kurzu zbližovania so Západom, no zároveň aj rozvoj vzťahov s Ruskom. Podľa jeho slov arménski voliči podporili regionálnu prosperitu a spoluprácu a dodal tiež, že krajina potrebuje „inštitucionalizovať mier medzi Arménskom a Azerbajdžanom“.

Voľby sa konali v čase pretrvávajúceho napätia po konflikte o Náhorný Karabach, ktorý sa skončil v roku 2023 azerbajdžanským prevzatím kontroly nad regiónom. Pašinjan prezentoval hlasovanie ako voľbu medzi trvalým mierom s Azerbajdžanom a rizikom návratu vojenského konfliktu. Zároveň sa snaží znížiť závislosť Arménska od Moskvy, ktorú kritizoval za nedostatočnú podporu počas karabašskej krízy.

Kampaň sprevádzali obvinenia z ruského zasahovania do vnútropolitického diania. Analytici upozorňovali na dezinformačné kampane, hackerské aktivity a proruské naratívy vykresľujúce spoluprácu so Západom ako hrozbu. Arménske úrady tiež varovali pred propagandou financovanou „nepriateľmi slobody“, zatiaľ čo Rusko v predvolebnom období zakázalo dovoz viacerých arménskych produktov.

59 trestných konaní pre podozrenia z porušovania volebných pravidiel

Opozícia obvinila vládu z volebných nezrovnalostí a represívnych krokov voči svojim podporovateľom. Vyšetrovací výbor oznámil otvorenie 59 trestných konaní pre podozrenia z porušovania volebných pravidiel vrátane viacnásobného hlasovania. Zadržaných bolo deväť osôb.

Hlavný opozičný kandidát Karapeťjan odmietol tvrdenia, že by Arménsko vrátil do ruskej sféry vplyvu, no zároveň varoval pred podľa neho „bezhlavým ponáhľaním sa“ krajiny smerom na Západ.

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová v pondelok (8. 6.) uviedla, že Arméni podľa všetkého hlasovali za svoju „európsku budúcnosť“. „Hlasy sa sčítavajú, ale zdá sa, že arménsky ľud si teraz, hoci je pod silným ruským tlakom, vybral európsku budúcnosť, čo je dobrá vec. Samozrejme, tým myslím, že sa im snažíme čo najviac pomôcť, takže nech sa im darí v ich budúcich reformách,“ povedala Kallasová.

K výsledku volieb sa neskôr v pondelok vyjadrila aj Ursula von der Leyenová, ktorá Pašinjanovi zablahoželala k víťazstvu a vyzdvihla pokračujúce približovanie Arménska k Európe. „Duch Zamatovej revolúcie, ktorú ste viedli v roku 2018, je naďalej živý. Veľmi si vážime naše partnerstvo s demokratickým Arménskom, ktoré sa čoraz viac približuje k Európe. Arménsko sa môže na nás spoľahnúť,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie na sociálnej sieti.

Vyjadrenie šéfky Komisie prichádza v čase, keď sa Pašinjanova vláda snaží prehĺbiť spoluprácu s Európskou úniou a zároveň obmedziť dlhoročnú závislosť krajiny od Ruska. Výsledok volieb preto viacerí európski predstavitelia vnímajú ako potvrdenie proeurópskeho smerovania Arménska.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Zapojte sa do tvorby kvalitnejšieho obsahu! Aký je váš názor na tento článok?

Prečítajte si aj